Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 197/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátska kancelária, Sibírska 1608/4, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

zaručeného (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní sp. zn. .

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa obrátil na krajský súd

s návrhom podľa tretej hlavy piatej časti

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) podaným

proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava, 29. augusta č. 8 ̶10, Bratislava

(ďalej len „odporkyňa“), č. 521 019 1280 0 zo 17. júna 2013.

Rozsudkom č. k. -38 z 13. marca 2014 krajský súd napadnuté

rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Na základe odvolania sťažovateľa najvyšší súd rozsudkom č. k. -102

z 29. septembra 2015 prvostupňový rozsudok krajského súdu potvrdil. Rozsudok

najvyššieho súdu bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 12. novembra 2015.

Následne najvyšší súd opravným uznesením z 15. decembra 2015 vo veci sp. zn.

rozhodol, že opravuje záhlavie rozsudku z 29. septembra 2015, a to v časti

o právnom zástupcovi sťažovateľa (nesprávne uvedený namiesto

).

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ na podklade relevantných

právnych noriem regulujúcich výsluhový dôchodok kritizuje rozhodnutie odporkyne,

ktoré preskúmaval krajský súd a najvyšší súd. Tvrdí, že „odporkyňa... nesprávne

a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania sťažovateľa, ako aj doby zamestnania

v I. kategórie funkcií, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje“.

Vo vzťahu ku krajskému súdu má sťažovateľ „... výhrady s priebehom predmetného

súdneho konania... Až právoplatným rozhodnutím súdu sa totiž vytvára právna istota

občanov, a nie nejasným postojom, či nevysvetliteľnou činnosťou a postupom..., alebo len

predstieraným konaním, pretože rozhodnutie bolo vydané od stola, bez účasti strán.

Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2., nestačí, aby štátny orgán takto vec

len prerokoval a sporadicky požadoval od sťažovateľa iba banality. Sťažovateľ tvrdí, že bol

porušený čl. 6 ods. 1., Európskeho dohovoru..., pretože mu bolo bránené v uplatnení jeho

práva na spravodlivý proces.“.

Rekapitulujúc podstatu princípu rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivé

súdne konanie sťažovateľ tvrdí, že „mu bola odňatá možnosť konať tým, že vo veci prebehlo

na Najvyššom súde SR pojednávanie bez jeho účasti i keď k uvedenému postupu neboli

splnené zákonné podmienky v zmysle , čím súd neumožnil sťažovateľovi

zúčastniť sa vykonania dokazovania a vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom“.

Dodáva, že „na základe zásady kontradiktórnosti, by rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

malo vychádzať predovšetkým z výsledkov konfrontácie strán v súdnom spore, z ktorých

každá strana musí mať možnosť vyjadriť sa k požiadavkám a tvrdeniam druhej strany

a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty. Toto sa však nestalo.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1/ Krajský súd v Prešove v konaní vedeného na Krajskom súde v Prešove,

pod sp. zn.: , a Najvyšší súd SR, v konaní vedeného na Najvyššom súde SR,

pod sp. zn.: porušili právo sťažovateľa:

, ,

upravené v , ods. 2., SR a v , ods. 1., Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd na súdnu ochranu.

2/ Ústavný súd SR zrušuje rozsudky Krajského súdu v Prešove čís. k.:

zo dňa 13.03.2014, rozsudok NS SR čís. k.: zo dňa 29.09.2015 zároveň vec

vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3/ Ústavný súd Sr priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 5 000.- €,

ktoré je Krajský súd v Prešove povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4/ Najvyšší súd SR je povinný nahradiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia (v zmysle , o organizácii Ústavného súdu

SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia v zmysle

vyhlášky MS SR č. , o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb sumu 303,16 € na bežný účet advokáta JUDr. Mariána ĎURINU...“

Najvyšší súd doručil 6. apríla 2016 ústavnému súdu na základe jeho žiadosti

fotokópiu opravného uznesenia z 15. decembra 2015 vo veci sp. zn. .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

1. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania.

Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa vzťahuje zvlášť na návrh

výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit sťažnosti). Ústavný súd teda môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Text uvedený mimo petitu

pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (,

, , , , ).

Ústavný súd konštatuje, že zakotvuje viacero čiastkových

(dominantne procesných) práv účastníka konania pred orgánom verejnej moci, ktoré sú

súčasťou základného práva na súdnu ochranu v koncepčnom poňatí siedmeho oddielu

druhej hlavy . Súčasne už ústavný súd mnohokrát judikoval, že základné právo

na súdnu ochranu spolu s jeho relatívne samostatnými čiastkovými procesnými právami

obsahuje obdobné záruky ako tie, ktoré plynú z čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda z práva

na spravodlivé súdne konanie (napr. ). Z uvedeného dôvodu v týchto právach

nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (napr. ).

V návrhu na rozhodnutie vo veci samej na strane 13 sťažnosti sťažovateľ navrhuje

vysloviť porušenie jeho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Obe tieto práva slovne popisuje ako práva „na súdnu ochranu“, pričom

nekonkretizuje, ktoré čiastkové právo malo byť v jeho prípade porušené.

Keďže ústavný súd nemôže dopĺňať petit sťažnosti, ustálil predmet konania tak, ako

to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia. Vychádzal pritom z uvedenej povahy základných

práv inkorporovaných v , ako aj z popísaného vzťahu základného práva

na súdnu ochranu s právom na spravodlivé súdne konanie zaručeným dohovorom.

V neposlednom rade prihliadol aj na závery, ku ktorým dospel pri predbežnom prerokovaní

sťažovateľovej sťažnosti a ktoré sú formálne stelesnené vo výroku tohto uznesenia.

2. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.1 Pokiaľ ide o časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie označených

práv postupom krajského súdu v konaní sp. zn. , ústavný súd dospel k záveru,

že nemá právomoc meritórne sa ňou zaoberať.

Z citovaného ústavný súd stabilne odvodzuje dôsledné

uplatňovanie princípu subsidiarity jeho právomoci. Ústavný súd podľa tohto princípu môže

poskytovať ochranu základným právam alebo slobodám, alebo ľudským právam

a základným slobodám vyplývajúcim z medzinárodnej zmluvy, len ak ochranu týmto

právam a slobodám neposkytuje „iný súd“. V opačnom prípade je v kompetencii „iného“

súdu poskytnúť požadovaný ochranu.

Krajský súd rozhodol v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku ako súd prvého stupňa, a to potvrdzujúcim rozsudkom, proti ktorému je

podľa prípustné odvolanie. Právo podať odvolanie

sťažovateľ využil, a tak ochranu jeho základným právam i právam zaručeným dohovorom

poskytoval najvyšší súd v odvolacom konaní.

Ústavný súd vzhľadom na popísaný princíp subsidiarity podľa

nemá dostatok právomoci na prejednanie a rozhodnutie sťažovateľovej sťažnosti v tejto

časti, preto je potrebné ju podľa odmietnuť.

2.2 Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie označených

práv postupom najvyššieho súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. ,

ústavný súd odkazuje na , podľa ktorého sťažnosť

možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

Sťažovateľovi bol rozsudok najvyššieho súdu č. k. -102 z 29. septembra

2015 doručený 12. novembra 2015, keď nadobudol aj právoplatnosť. Sťažnosť sťažovateľa

bola ústavnému súdu doručená 25. februára 2016, pričom na poštovú prepravu bola podaná

23. februára 2016, teda zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Na závere o oneskorenosti podanej sťažnosti v časti týkajúcej sa postupu najvyššieho

súdu nič nemení ani tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého „lehota na podanie sťažnosti je

v zmysle ... dodržaná. Opravné uznesenie Najvyššieho

súdu... bolo doručené až 14.01.2016.“. Oprava meritórneho rozsudku najvyššieho súdu sa

nijako nedotýkala jeho výrokov ani odôvodnenia, preto nebola spôsobilá mať vplyv

na plynutie lehoty podľa . Korekcia zrejmého omylu,

ktorého sa najvyšší súd dopustil v záhlaví jeho rozsudku (nesprávne označenie právneho

zástupcu sťažovateľa), nepriniesla sťažovateľovi žiadne nové informácie o akýchkoľvek

zásahoch do jeho základných práv a slobôd. Podstatné z hľadiska plynutia lehoty na podanie

sťažnosti teda zostalo doručenie meritórneho rozsudku najvyššieho súdu sťažovateľovi

12. novembra 2015, kedy sa o zásahu do svojho označeného základného práva na súdnu

ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie postupom najvyššieho súdu mohol najneskôr

dozvedieť.

V tejto časti je preto sťažnosť podaná zjavne oneskorene a ako takú je potrebné ju

podľa odmietnuť.

3. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa (zrušenie rozsudkov krajského súdu a najvyššieho súdu,

finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania), keďže rozhodovanie o nich je viazané

na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016