Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 198/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátska kancelária, Kpt. Nálepku

1072/20, Michalovce, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2016

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je účastníkom napadnutého konania

na okresnom súdu v procesnej pozícii žalobkyne, ktorého predmetom je určenie, že kúpna

zmluva uzavretá medzi žalovaným v prvom a druhom rade je neplatná. Sťažovateľka

uvádza, že okresný súd v napadnutom konaní vo veci samej už dvakrát meritórne rozhodol,

naposledy rozsudkom zo 4. marca 2014, ktorým návrh sťažovateľky zamietol. Sťažovateľka

podala 28. apríla 2014 proti označenému rozsudku odvolanie, o ktorom krajský súd

v konaní vedenom pod sp. zn. do podania sťažnosti nerozhodol.

Sťažovateľka uvádza, že súdny spis bol predložený odvolaciemu súdu 8. augusta 2014.

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní a postupom

krajského súdu v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušovaniu jej označených práv.

S poukazom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

okresný súd v napadnutom konaní a krajský súd v napadnutom konaní porušil jej základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, aby ústavný súd

krajskému súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov a aby priznal

finančné zadosťučinenie sťažovateľke v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu v napadnutom konaní.

1. Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu v označenom konaní, ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je požiadavka smerovania sťažnosti proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľky.

Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd v označenej veci sťažovateľky už

rozhodol meritórne rozsudkom zo 4. marca 2014 a v súčasnosti sa vec nachádza

na krajskom súde, kde prebieha odvolacie konanie. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd

konštatuje, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti sa už nemohol dopúšťať zbytočných

prieťahov, a teda porušovať označené práva sťažovateľky, preto ústavný súd sťažnosť

v tejto časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní v rámci

predbežného prerokovania odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

2. Pokiaľ ide o napadnutý postup v označenom konaní vedenom pred krajským

súdom, ústavný súd vychádzajúc z tvrdení sťažovateľky, že odvolacie konanie začalo

8. augusta 2014, konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti dĺžka napadnutého konania

predstavovala približne 18 mesiacov.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti v tejto časti konštatuje, že ju bolo potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). V prípade, keď

ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , ,

).

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že dĺžka napadnutého konania

sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky, preto jej sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú

(podobne napr. , , ).

K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka

súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky, v závislosti od povahy veci, nie

je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na krajskom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016