Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 316/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti , , zastúpenej Advokátskou kanceláriou

, , v mene ktorej koná advokát

, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 4. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. zo 4. decembra 2014 (ďalej aj „rozsudok krajského

súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v právnom postavení navrhovateľky

v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. bola účastníčkou konania

o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Sťažovateľka uvádza, že Daňový úrad Bratislava (ďalej len „daňový úrad“)

rozhodnutím z 11. apríla 2014 doručeným 23. apríla 2014 jej uložil povinnosť zložiť

zábezpeku vo výške 340 000 €. Proti rozhodnutiu daňového úradu podala odvolanie

elektronickými prostriedkami 6. marca 2014 na e-mail daňového úradu, v elektronickej

forme a s doplnením podania v listinnej forme poštou doručenou daňovému úradu

2. mája 2014. Daňový úrad odvolanie sťažovateľky odmietol s odôvodnením, že hoci bolo

podané v zákonnej lehote, nebolo podané do elektronickej podateľne podľa § 13 ods. 5

o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, pretože sťažovateľka ako platca dane z pridanej

hodnoty mala zákonnú povinnosť podávať odvolanie výlučne cez portál verejnej správy

podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. Sťažovateľka uvádza, že podľa názoru daňového

úradu tento formálny nedostatok podania nebolo možné žiadnym spôsobom zhojiť tak, ako

to je v ostatných konaniach pred orgánmi verejnej moci.

Sťažovateľka podala proti uvedenému postupu daňového úradu sťažnosť

30. apríla 2014, ktorú, ako ďalej uvádza, daňový úrad nijako nevybavil, preto bola nútená

obrátiť sa na všeobecný súd.

Krajský súd po podaní žaloby zo strany sťažovateľky žalobu proti postupu daňového

úradu zamietol ako nedôvodnú podľa (ďalej

len „OSP“) s odôvodnením, že v danej veci neboli splnené podmienky definičných znakov

nezákonného zásahu. Krajský súd tiež nevyhovel jej požiadavke na prerušenie konania

a podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie z dôvodu, že v danom

2

prípade nejde „o prípad obligatórneho konania o predbežnej otázke − t. j. nejde o súd

rozhodujúci v poslednom stupni a nejde ani o posúdenie platnosti práva Únie“.

Sťažovateľka nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu, ktorou odmietol podať

prejudiciálnu otázku.

Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd porušil jej právo na prístup k súdu podľa

, pretože zamietol jej žalobu z dôvodu, že sa nemala domáhať svojich

práv prostredníctvom žaloby o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Podľa sťažovateľky «... v uvedenej veci, keď Daňový úrad odmietol akceptovať podané

odvolanie, musí existovať možnosť obrátiť sa na súd v rámci inštitútu správneho súdnictva,

a musí ísť jedine o piatu hlavu piatej časti , t. j. o žalobu o nezákonný zásah...

Existencia rozhodnutia správneho orgánu je conditio sine qua non možnosti

postupovať podľa druhej hlavy piatej časti . Sťažovateľ však žalobou nenapáda žiadne

rozhodnutie, ale napáda „neakceptáciu odvolania“ voči rozhodnutiu Daňového úradu

zo strany Daňového úradu. Sťažovateľ požaduje, aby daňový úrad podané odvolanie vzal

na vedomie a buď ho považoval za riadne doručené alebo v zmysle § 13 ods. 8 Daňového

poriadku vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov odvolania. Voči rozhodnutiu

Daňového úradu by takáto žaloba bola neprípustná pre rozpor s .

Ak teda nie je možné domáhať sa súdnej ochrany podľa druhej hlavy (rozpor s § 247

ods. 2 ), a nie je to možné ani podľa tretej hlavy (rozpor s ) a nedá sa

hovoriť ani o nečinnosti Daňového úradu v zmysle (nakoľko ten sťažovateľovi

jasne oznámil, že podané odvolanie nepovažuje za doručené a nebude sa ním nikdy

zaoberať), zostala sťažovateľovi otvorená jediná možnosť ako sa domáhať súdnej ochrany,

a to práve podanie žaloby podľa piatej časti piatej hlavy . Nakoľko porušiteľ

(sťažovateľka ním označuje krajský súd, pozn.) v Rozsudku Žalobu podanú na základe

zamietol, nemal by sťažovateľ už iné možnosti domáhať sa ochrany svojich

práv súdnou cestou.

Máme teda za to, že porušiteľ nezákonným spôsobom zamietol Žalobu a tým porušil

právo sťažovateľa na prístup k súdu v zmysle SR.

Pre úplnosť dodávame, že ak sťažovateľ (sťažovateľka pravdepodobne mylne uviedla

„sťažovateľ“ namiesto „porušiteľ“, pozn.) zamietol žalobu nie z dôvodu, že bola použitá zlá

hlava piatej časti , ale že zásah Daňového úradu považoval za zákonný, nemožno

to z odôvodnenia Rozsudku riadne vyčítať, t. j. takýto záver nie je dostatočne odôvodnený.

A to aj vzhľadom na množstvo dôvodov, ktoré boli uvedené v Žalobe, v ktorých sťažovateľ

podával argumenty, ktorými preukazoval nezákonnosť zásahu daňového úradu.».

Sťažovateľka uvádza, že z oznámenia daňového úradu vyplýva, že nerešpektuje

jej odvolanie a prvostupňové rozhodnutie považuje za konečné a právoplatné. Týmto

stanoviskom je podľa nej „vážne obmedzené ústavné právo sťažovateľa na spravodlivý

proces v časti práva domáhať sa preskúmania prvoinštančného rozhodnutia a vôbec práva

na spravodlivosť, ktorá je týmto odmietnutá...

V predmetnom konaní Daňový úrad zdôvodnil svoje stanovisko len tým,

že odmietnutie má byť dôsledkom porušenia povinnosti podľa § 14 ods. 1 DP, pričom podľa

neho nie je možná sanácia podania podľa § 13 ods. 6 DP, ani výzva na odstránenie

nedostatkov podľa § 13 ods. 8 DP.

Ustanovenie § 14 ods. 1 DP nechráni žiadne ústavné právo. Je len vyjadrením práva

štátu na efektívnu správu financií, t. j. na šetrenie nákladov na komunikácii a času pri

vybavení podania. Bez ohľadu na akékoľvek ďalšie argumenty k tejto povinnosti podľa

sťažovateľa platí, že jej výkon nemôže obmedziť ústavné práva, keďže majú vyššiu právnu

silu a chránia vyššie spoločenské hodnoty.

Porušovateľ nielenže svojimi rozsudkami chráni porušovanie ústavné právo

sťažovateľa na dvojinštančnosť konania, ale ešte aj nesprávne vykladá zákonné dôvody

zamietnutia Žalôb. Také obmedzenie je podľa sťažovateľa nevyhnutne porušením ústavných

práv.“.

Sťažovateľka v závere zdôrazňuje, že daňový úrad mal odvolanie k dispozícii

v zákonnej lehote, pričom toto odôvodnenie obsahuje podrobné dôvody a právnu

argumentáciu, pre ktoré možno považovať napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Podľa

sťažovateľky krajský súd „kvôli čisto formálnemu výkladu piatej hlavy piatej časti

zamietol Žalobu sťažovateľa bez toho, aby sa zaoberal tým, či nie sú postupom Daňového

úradu porušené ústavné práva sťažovateľa na spravodlivý proces, ktorého neoddeliteľnou

súčasťou je aj zásada dvojinštančnosti konania. S týmto vedomím napriek tomu chráni

4

značné porušovanie práva zo strany Daňového úradu. Takýto prístup je podľa nás už len

z faktického pohľadu nezlučiteľný s princípom spravodlivého procesu.“.

Na podklade už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

vydal tento nález:

„1. Krajský súd v Bratislava rozsudkom sp. zn. zo dňa 04. 12. 2014

porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu sp. zn. zo dňa

04. 12. 2014 a vracia vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 355,43 EUR, ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho

zástupcu č. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí

to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.

, , ).

Sťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 4. decembra 2014.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie už

označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru napadnutým

rozsudkom krajského súdu z tých istých dôvodov, ktoré sú predmetom tejto sťažnosti,

aj sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. februára 2015. Ústavný súd námietky

sťažovateľky preskúmal a o tejto skoršej sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn.

z 13. januára 2016 tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažnosť sťažovateľky sa týka veci, o ktorej ústavný súd

už rozhodol.

Podľa návrh nie je prípustný, ak

6

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní

podľa odmietol ako neprípustnú, pretože sa týka veci,

o ktorej už rozhodol skorším rozhodnutím.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol, neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch uplatnených v petite jej sťažnosti.

Nad rámec ústavný súd poukazuje na to, že napriek tomu, že sťažovateľka bola

riadne zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, jej sťažnosť vykazovala viacero

nedostatkov – zrejmé oneskorené podanie sťažnosti, nesprávne označenie listinných

dôkazov v odôvodnení sťažnosti, nepredloženie napadnutého rozhodnutia krajského súdu,

resp. predloženie iného rozhodnutia, než ktoré bolo predmetom sťažnosti sťažovateľky.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd

poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je povinný

odstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitostí z úradnej povinnosti. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2016