Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/117/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: DANEA 1, s.r.o., Dunajská 39, Bratislava, IČO: 46664866, právne zastúpený: Olexova Vasilisin, s.r.o., Advokátska kancelária, Dunajská 18, Bratislava proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť La Bottine 3, s.r.o. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.6.2014 domáhal, aby súd po vykonanom dokazovaní zakázal odporcovi odmietať, alebo inak považovať za nepodané podania, vykonané v daňovom konaní elektronicky e-mailom a doplnené v listinnej forme poštou podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku a aby súd prikázal odporcovi prijať podanie navrhovateľa v daňovom konaní zo dňa 30.4.2014, označené ako odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 11.4.2014 ako účinné.

Alternatívne navrhoval, aby súd zakázal odporcovi odmietať, alebo inak považovať za nepodané podania navrhovateľa vykonané v daňovom konaní elektronicky e-mailom a doplnené v listinnej forme poštou podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku bez toho, aby odporca vyzval najskôr navrhovateľa podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku na vykonanie podania aj prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy a navrhovateľ túto povinnosť v zákonnej lehote nesplní. Ďalej sa domáhal, aby súd prikázal odporcovi vyzvať navrhovateľa podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku na odstránenie nedostatkov podania navrhovateľa v daňovom konaní zo dňa 30.4.2014, označené ako odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 11.4.2014. Vykonaním tohto podania cez elektronickú podateľňu finančnej správy a pri splnení tejto povinnosti v lehote podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku prijať podanie ako účinné. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania.

V návrhu navrhovateľ tvrdí, že odporca vydal dňa 11.4.2014 rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť XXX.XXX,- € ako zábezpeku na DPH. Lehota na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu uplynula dňa 8.5.2014.

Navrhovateľ zastúpený advokátom podal voči tomuto rozhodnutiu postupom podľa § 13 ods. 6 DPH odvolanie a to elektronickým prostriedkom dňa 30.4.2013 na e-mail odporcu s doplnením podania v

listinnej forme poštou doručenou odporcovi dňa 2.5.2014. Následne dňa 19.5.2014 odporca oznámil advokátovi navrhovateľa, že odvolanie považuje za nepodané, t.j. že ho odmieta, pretože hoci toto bolo podané elektronickými prostriedkami na e-mail odporcu v lehote, nebolo podané do elektronickej podateľne podľa § 13 ods. 5 DP. V dôsledku toho sa má rozhodnutie o povinnosti zložiť túto likvidačnú zábezpeku považovať za právoplatné a teda má dôjsť k úplnému zmareniu opravného prostriedku navrhovateľa k vymáhaniu sumy XXX.XXX,- € z majetku navrhovateľa.

Voči tomuto postupu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorú doručil odporcovi dňa 28.5.2013 elektronicky a dňa 2.6.2014 poštou. Na sťažnosť odporca navrhovateľovi neodpovedal a ani ju iným spôsobom nevybavil. Odporca je názoru, že navrhovateľ, ako platiteľ DPH, je podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku odkázaný výlučne na podanie cez portál verejnej správy podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku a ak presne taký spôsob podania nie je vykonaný, podanie sa má považovať za nepodané, bez akejkoľvek možnosti opravy. Odporca v návrhu ďalej uvádza, že má za to, že vykonať podanie v daňovom konaní, je zo zákona možné nielen podľa § 13 ods. 5 DP ale aj podľa § 13 ods. 6 DP. Mimo to, ak by aj odporca trval na reštriktívnom výklade, nezbavil by sa povinnosti vyzvať účastníka na odstránenie nedostatkov podania podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku. Popri nezákonnom závere správcu dane, že odvolanie v tejto veci mohlo byť podané len prostredníctvom elektronickej podateľne, či portálu verejnej správy, čo podľa správcu dane nemožno nijako sanovať, teda navrhovateľ postupoval podľa zákona a aj z pohľadu rozumného usporiadania veci splnil všetko, čo má reálny význam pre rozhodovanie o vzájomných nárokoch navrhovateľa a štátu v predmetnej veci. Má za to, že podstata úkonov teda bola splnená a z formálnej stránky nemožno spravodlivo žiadať viac. Výkladom odporcu došlo podľa navrhovateľa k strate účinného opravného prostriedku navrhovateľa a tým jednak k strate majetkovej hodnoty odopretej napadnutým rozhodnutím a zmareniu práva na účinné podanie, ako je predpokladané zákonom.

Odporca vytýka navrhovateľovi nesplnenie spôsobu podania podľa ust. § 13 ods. 5 daňového poriadku a vyvodzuje z toho následok odmietnutie podania, avšak následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami podľa zákona je vznik povinnosti doplniť podanie poštou podľa § 13 ods. 6 DP do 5 pracovných dní a pri nesplnení tejto povinnosti vznik povinnosti odstrániť nedostatky podania podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku na výzvu odporcu. Následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami teda podľa navrhovateľa rozhodne nie je odmietnutie podania.

V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na judikatúru Ústavného súdneho dvora, poukazuje na nález Ústavného súdu , ako aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-123/87 a 330/87. Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že odmietnutím podania navrhovateľa došlo k porušeniu práv navrhovateľa, keďže tento si splnil všetko podstatné a objektívne možné k podaniu, naopak splnenie povinnosti, ktorej nesplnenie mu je vytknuté, bolo nemožné (§ 33 ods. 2 a webstránka Finančného riaditeľstva SR). Nebolo mu umožnené doplniť podanie poštou, ani nebol vyzvaný na doplnenie inak, hoci to zákon pripúšťa. Odporca už podanie doručené rovnakým spôsobom, predtým uznal za účinné. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ presvedčený, že bol ukrátený na svojich právach a to oznámením a súvisiacim postojom odporcu, ktorý nie je rozhodnutím ale zásahom, čiže prejavom autoritatívneho prístupu správneho orgánu voči účastníkovi. Má za to, že zásah je zameraný priamo proti navrhovateľovi, pretože toto oznámenie je adresované navrhovateľovi a bolo ním odmietnuté podanie navrhovateľa. Ďalej má za to, že dôsledky odmietnutých podaní trvajú, a preto je presvedčený, že keďže vyčerpal všetky dostupné opravné prostriedky správneho práva, ktoré neviedli k mimosúdnemu vyriešeniu veci, navrhuje, aby vo veci rozhodol súd rozsudkom vyššie uvedeného znenia.

II.

Odporca vo vyjadrení k návrhu, ktorý súdu doručil dňa 22.8.2014 uviedol, že pri určení výšky zábezpeky na daň, odporca prihliadal na riziko vzniku nedoplatku na DPH zdaniteľnej osoby. Zábezpeka sa vypočítava automatizovane aj pre osoby, ktoré vykonávajú iba prípravnú činnosť na podnikanie. Suma zábezpeky vypočítaná v softwarovej aplikácii DM 4, je záväzná, daňový úrad nie je oprávnený výšku zábezpeky stanoviť v inej sume. Na základe týchto skutočností žalovaný s poukazom na ust. § 4 zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky. Odporca s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie č. 9103309/5/1471101/2014 zo dňa 11.4.2014 prevzaté dňa 23.4.2014 za vydané oprávnene.

Dňa 30.4.2014 podal navrhovateľ voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo podané na pošte v papierovej forme, zároveň aj e-mailom na adresu odporcu (duba-ba.kontakt), čo neslúži na podávanie podaní daňového subjektu v zmysle ust. § 13 ods. 5 daňového poriadku v nadväznosti na ust. § 33 ods. 2 daňového poriadku a nie v zmysle daňového poriadku do elektronickej podateľne.

Oznámením zo dňa 14.5.2014, ktoré navrhovateľ prevzal dňa 19.5.2014 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, mu bolo oznámené, že jeho odvolanie zo dňa 30.4.2014 proti rozhodnutiu zo dňa 11.4.2014 č. 9103309/5/1471101/2014 o vydaní rozhodnutia o uložení zábezpeky, sa považuje za nepodané, nakoľko v zmysle § 14 daňového poriadku, je povinný od 1.1.2014 doručovať všetky podania výlučne elektronicky do elektronickej podateľne.

Dňa 3.6.2014 podal navrhovateľ prostredníctvom elektronickej podateľne vo veci rozhodnutia o zábezpeke na DPH úpravu sťažnosti na spôsob vybavenia podania, kde priložil notársky overené opisy obrazoviek, ako osvedčenie právne významnej skutočnosti, ktorá môže byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorou by mohli byť spôsobené právne následky.

Pri analýze postupu navrhovateľa pri prihlasovaní sa do elektronickej podateľne, odporca konštatoval, že navrhovateľ nepostupoval správne a namiesto prihlásenia sa do svojho jedinečného pracovného prostredia daňového subjektu prostredníctvom hesla po výbere typu autentifikácie, blúdil po stránke finančnej správy bez autentifikácie. Prihlásenie sa do prostredia daňového subjektu je absolútne prvá neprehliadnuteľná, červeným označená ponuka na stránke finančnej správy. Navrhovateľ sa preukázateľne neprihlásil do svojho jedinečného prostredia a bez zadania identifikátora a hesla, sa pokúšal nájsť cestu do elektronickej podateľne.

Navrhovateľ v súčinnosti účinne podáva akékoľvek podania, ktoré smerujú voči navrhovateľovi bez výhrad. Z uvedeného je zrejmé, že odporca v čase podania predmetného odvolania podcenil právny a technický rámec, ktorý pojednáva o elektronickom doručovaní podaní v zmysle príslušného ustanovenia daňového poriadku.

Na základe vyššie uvedených skutočností odporca navrhuje, aby súd návrh zamietol.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný ( ) po nariadení pojednávania v zmysle ust. dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, je Slovenská republika zvrchovaným demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne súdnictvo.

Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov, má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy, preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné,

aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv prostredníctvom správneho súdnictva.

Podľa SR, súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách SR sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti .

Podľa veta prvá , súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov.

Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku, bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah, alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáhal len určenia, že zásah bol, alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do 1 roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa odseku 4 veta prvá citovaného ustanovenia, súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento trvá. Súdne konanie je zárukou, že súd uložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba.

v ust. pojem „zásah“ nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia však vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie je možné považovať za rozhodnutia alebo individuálne akty. Judikatúra považuje taký zásah za nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúcich v postupoch orgánov verejnej správy alebo v činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, napríklad porušenia práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva a podobne. Takýto zásah orgánu verejnej správy, súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.

Súd v preskúmavanej veci prioritne posúdil, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený vo vyššie citovanom ustanovení , teda či ide o návrh, v ktorom právnická osoba (navrhovateľ) mohol byť ukrátený na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch, či ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy, či tento zásah nie je rozhodnutím, či tento zásah bol zameraný priamo proti právnickej osobe, či dôsledky trvajú, resp. či hrozí ich opakovanie a či navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a či návrh bol podaný v zákonnej lehote.

Z citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie a síce, že návrh nie je úspešný, ak sa navrhovateľ domáha iba určovacieho výroku, že zásah je, alebo bol nezákonný.

Krajský súd v Bratislave posúdil návrh navrhovateľa v intenciách vyššie uvedených definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ust. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave navrhovateľ nepreukázal, že by boli splnené podmienky stanovené na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Podľa SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa ust. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov, tento zákon upravuje postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblastí daní a poplatkov. Pôsobnosť daňového úradu vymedzuje ust.

Podľa ust. (daňový poriadok), tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa ust. § 74 citovaného zákona upravuje činnosť odvolacieho orgánu, ktorým je druhostupňový orgán.

Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty podľa alebo 2 o DPH, je povinná zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu, alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky, ak je naplnená jedna z podmienok uvedených v - d) zákona o dani z pridanej hodnoty.

V súlade s § 4 ods. 2 citovaného zákona, daňový úrad určuje žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň, ktorá môže byť najmenej 1.000,- € najviac 500.000,- €. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliada daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty zdaniteľnej osoby.

V preskúmavanej veci v súlade s § 4 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH v znení neskorších predpisov, Daňový úrad Bratislava na základe zistenia, že konateľ/spoločník odporcu (žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty) je/bol konateľom právnických osôb Cesare, s.r.o. a Nubat, s.r.o., ktoré majú, resp. mali nedoplatok na DPH X.XXX,- € a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ, resp. spoločník bol konateľom vyššie uvedených právnických osôb, určuje povinnosť zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty.

V súlade s ust. § 4c ods. 1 písm. c) bod 2 citovaného zákona, daňový úrad určil navrhovateľovi, ako žiadateľovi o registráciu pre DPH zábezpeku na daň, nakoľko právnickej osobe Send - ADP Šancová, s.r.o., bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) 2 bodu zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a skutočností, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom tejto právnickej osoby. Pri určení výšky zábezpeky na daň, daňový úrad prihliadol na riziko vzniku nedoplatku na DPH zdaniteľnej osoby.

Na základe týchto skutočností Daňový úrad Bratislava rozhodol, že žiadateľovi (navrhovateľovi) rozhodnutím zo dňa 11.4.2014 uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť XXX.XXX,- € ako zábezpeku na DPH. Dňa 30.4.2014 navrhovateľ voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Toto odvolanie bolo podané na pošte v papierovej forme a súčasne aj e-mailom na adresu odporcu: duba-bakontakt. Oznámením zo dňa 14.5.2014 č. 9103309/5/1901167/2014 bolo navrhovateľovi oznámené, že jeho odvolanie zo dňa 30.4.2014 proti rozhodnutiu zo dňa 11.4.2014 o vydaní rozhodnutia o uložení zábezpeky, sa považuje za nepodané, nakoľko v zmysle § 14 daňového poriadku je tento povinný od 1.1.2014 doručovať všetky podania výlučne elektronicky do elektronickej podateľne.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že postup navrhovateľa pri podávaní odvolania nebol správny, keď tento namiesto prihlásenia sa do svojho jedinečného pracovného prostredia daňového subjektu prostredníctvom hesla po výbere typu autentifikácie blúdil po stránke finančnej správy bez autentifikácie. Prihlásenie sa do prostredia daňového subjektu je ponuka na stránke finančnej správy, do ktorej sa navrhovateľ preukázateľne neprihlásil a tak bez zadania identifikátora a hesla nemohol podať odvolanie v elektronickej forme relevantným (účinným) spôsobom. Na tomto skutkovom základe mu odporca predmetným oznámením zo dňa 19.5.2014 oznámil, že takto podané odvolanie považuje žalovaný za nepodané, t.j. že ho odmieta, nakoľko toto podanie nebolo podané do elektronickej podateľne podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva.

Z vyššie citovaných ustanovení podľa názoru súdu nesporne vyplýva, akou formou, resp. spôsobom umožňuje daňový poriadok podávanie odvolaní vo forme elektronických prostriedkov.

Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ nepodal odvolanie riadne a včas v zmysle ust. § 13 ods. 5 daňového poriadku, v dôsledku čoho mu odporca listom oznámil, že toto jeho podanie považuje za nepodané, resp. že ho odmieta.

Vyššie uvedený postup súd nemohol posúdiť ako nezákonný zásah v intenciách ust. .

Súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky definičných zákonov nezákonného zásahu, preto postupujúc podľa návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže navrhovateľ v konaní nebol úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania ( ).

V preskúmavanej veci ide skôr o situáciu, keď navrhovateľ, resp. jeho splnomocnený zástupca opomenuli podať odvolanie v písomnej forme riadne a včas v zákonnej lehote, v snahe stihnúť odvolaciu lehotu, sa snažili podať odvolanie formou elektronických prostriedkov, ktoré však neurobili v účinnej forme.

Pre úplnosť súd uvádza, že spoločnosť La Bottine 3 s.r.o. k 22.7.2014 (teda po podaní žaloby) zanikla zlúčením so spoločnosťou Danea 1, s.r.o., Bratislava. Súd preto v konaní pokračoval podľa s jej právnym nástupcom.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

( ).