Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 359/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Trokanom, Advokátska

kancelária, Radlinského 1, Trnava, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 35

ods. 3, a postupom Okresného súdu

Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 22. marca 2013,

ako aj rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 2. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. septembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia , , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 22. marca

2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ako aj postupom a rozsudkom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 2. júna 2014 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým rozsudkom

zamietol návrh sťažovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil napadnutý

rozsudok okresného súdu.

3. Napadnutý rozsudok okresného súdu sťažovateľ považuje za zjavne

neodôvodnený, pretože v odôvodnení sa opiera o rozporuplné argumenty, nepodložené

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z formulácií obsiahnutých v odôvodnení nie je

podľa sťažovateľa zrejmý názor okresného súdu, či kolektívna zmluva bola alebo nebola

zmenená. Táto skutočnosť bola pre posúdenie veci podľa názoru sťažovateľa podstatná,

pretože podstatou sporu bolo, či čerpal dovolenku podľa kolektívnej zmluvy, alebo sa

dopustil neospravedlnenej absencie v práci z dôvodu, že čerpanie dovolenky určené

kolektívnou zmluvou bolo zmenené. K tomu sťažovateľ uvádza, že okresný súd pri

rozhodovaní vychádzal zo svojho videnia, na základe ktorého zastáva nesprávny názor, že

k zmene písomnej kolektívnej zmluvy nie je nutná písomná forma, a nevychádzal

zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené tvrdenia okresného súdu podľa

mienky sťažovateľa neposkytujú jasné a nespochybniteľné podklady pre výrok rozhodnutia,

keďže jeho tvrdenia sú navzájom rozporné a okresný súd evidentne nerozhodoval na

základe všeobecne záväzných právnych predpisov, čím podľa sťažovateľa došlo k porušeniu

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa .

3.1 Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd v konaní trvajúcom od 24. augusta 2011

do 22. marca 2013 (576 dní) dokazoval skutočnosti, ktoré mu boli známe od začiatku

[podľa sťažovateľa okresný súd zastáva názor, že kolektívna zmluva, ktorú mal k dispozícii

od začiatku konania, umožňovala aj nepísomné (ústne) zmeny], sťažovateľ nerozporoval, či

bol informovaný o zmene termínu dovolenky, táto mu nebola podľa jeho slov písomne

preukázaná, a preto všetky ďalšie úkony okresného súdu v konaní považuje za nadbytočné,

nezmyselne predlžujúce celé konanie. Zároveň sťažovateľ žiada priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 3 000 eur vzhľadom na to, že úkony okresného súdu (dokazovanie)

počas celého trvania takmer dvojročného sporu boli podľa jeho presvedčenia nezmyselné

a nemohli preukázať nič iné, ako bolo okresnému súdu zrejmé od začiatku.

3.2 Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovateľ dôvodí, že vzhľadom na to, že krajský

súd napadnutým rozsudkom potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu, a teda svojím

rozhodnutím mu okrem iného nepriznal, resp. odňal mu možnosť dostať náhradu mzdy,

na ktorú by mal nárok v prípade, že by súdy (či už krajský súd, alebo okresný súd) jeho

návrhu vyhoveli, bolo porušené jeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

. Vzhľadom na to, že krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil napadnutý

rozsudok okresného súdu, a teda svojím rozhodnutím sťažovateľovi odňal možnosť

vykonávať ďalej prácu, bolo podľa sťažovateľa porušené jeho základné právo na prácu

podľa .

3.3 Sťažovateľ poukazuje, že krajský súd na strane 9 odôvodnenia napadnutého

rozsudku v treťom odseku uvádza, že z osvedčenia o zmene plánovaného termínu

dovolenky bolo zistené, že generálny riaditeľ informoval o potrebe zvýšenia plánovaného

objemu výroby. Ďalej sa v tomto odseku podľa parafrázovania sťažovateľa uvádza, že bolo

oznámené, že ak sa nepodarí zvýšený plán výroby naplniť, odporca zmení termín

plánovania a čerpania celozávodnej dovolenky stanovenej v kolektívnej zmluve. V ďalšom,

štvrtom odseku krajský súd podľa sťažovateľa vyvodil záver, že v tomto prípade išlo

o dohodu o zmene kolektívnej zmluvy, o čom svedčia tiež výpovede jednotlivých svedkov.

Dokazovanie existencie (písomnej) dohody o zmene písomnej kolektívnej zmluvy ústnymi

výpoveďami považuje sťažovateľ za nedostatočné, keďže táto skutočnosť, ak by existovala,

by z dôvodu právnej istoty musela byť podľa názoru sťažovateľa preukázaná písomne.

Krajský súd na strane 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku v prvom odseku podľa

sťažovateľa uvádza, že mal za riadne preukázané, že navrhovateľ (sťažovateľ) vedel, že

došlo k zmene plánovaného termínu dovolenky, a že je teda nesporné, že došlo k zmene

plánovaného termínu. Táto skutočnosť však podľa sťažovateľa vôbec z vykonaného

dokazovania nevyplýva. Sťažovateľ v sťažnosti dopĺňa, že je pravdou, že bol informovaný

o zmene plánovaného čerpania dovolenky, avšak túto zmenu mu nikto z kompetentných

nepreukázal, a preto sa dožadoval preukázania písomnej zmeny kolektívnej zmluvy.

3.4 Krajský súd podľa sťažovateľa v jeho veci sp. zn. rozhodoval

o veci právne analogickej (podľa sťažovateľovho nášho názoru až zhodnej okrem

účastníkov na strane navrhovateľa) s vecou, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol ten

istý súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozsudkom zo 4. septembra 2013.

Krajský súd rozsudkom vo veci sp. zn. podľa sťažovateľa určil, že okamžité

skončenia pracovných pomerov oboch žalobcov žalovanou sú neplatné, a svoje rozhodnutie

aj náležite a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi odôvodnil. Sťažovateľ

v konaní vedenom na krajskom súde ešte počas konania, a to konkrétne listom

z 13. februára 2014 doručeným krajskému súdu 13. februára 2014, poukázal na existenciu

právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. . Podľa sťažovateľa však krajský

súd existenciu tohto právoplatného rozhodnutia nielenže ignoroval, ale v odôvodnení

napadnutého rozsudku sa o jeho existencii ani nezmienil, nie to ešte aby vysvetlil

a odôvodnil svoj protichodný právny záver. Sťažovateľ zastáva názor, že v týchto dvoch

analogických veciach ide o absolútny nesúlad právnych názorov krajského súdu, a tento nie

je žiadnym spôsobom odôvodnený. Vzhľadom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že

konaním (neodôvodnením odlišného právneho názoru v analogickej právoplatne skončenej

veci) krajského súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie

podľa .

3.5 Sťažovateľ v závere uvádza, že v spise krajského súdu sp. zn. sa

na čísle listu 249 nachádza zápisnica o porade a hlasovaní, ktorá predchádza číslovaním

vydaný rozsudok. Táto zápisnica o porade hlasovaní je tvorená podľa neho jedným listom

papiera z jednej strany je na ňom nevyplnená zápisnica o porade a hlasovaní

s predtlačenými kolónkami, z druhej strany tri podpisy na prázdnej strane, pravdepodobne

členov senátu, ktorý rozhodoval vo veci. Z uvedeného podľa názoru sťažovateľa nevyplýva,

ako a či nejaká porada a hlasovanie členov senátu prebehli. Práve naopak, táto listina podľa

mienky sťažovateľa vzbudzuje dôvodnú obavu, že žiadna porada a hlasovanie členov senátu

neprebehlo a napadnutý rozsudok súdu bol vydaný bez tejto náležitosti.

4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:

„Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky bolo porušené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.03.2013; spisová

značka: .

Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky bolo porušené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.03.2013; spisová

značka:

Základné právo sťažovateľa na prácu podľa SR bolo porušené

rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.03.2013; spisová značka: .

Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR bolo porušené postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej

pod spisovou značkou .

Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 3 000, €, ktoré je Okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľovi na účet právneho

zástupcu...

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa

22.03.2013; spisová značka: .

Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky bolo porušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.06.2014; spisová

značka: .

Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky bolo porušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.06.2014; spisová

značka: .

Základné právo sťažovateľa na prácu podľa SR bolo porušené

rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.06.2014; spisová značka: .

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa

02.06.2014; spisová značka: .

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 340,90 €, ktoré je Krajský súd v Trnave povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

K namietanému porušeniu , a

napadnutým rozsudkom okresného súdu

7. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

7.1 Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť (porov. , ).

7.2 Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

7.3 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutému

rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade

nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom rozsudku okresného súdu,

keďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľa

vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení

s pre neprípustnosť.

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

8. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu, je potrebné

upozorniť, že účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (pozri ).

8.1 Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu v čase, keď bolo konanie pred

okresným súdom, ale aj krajským súdom právoplatne skončené napadnutými rozsudkami,

a teda právna neistota sťažovateľa bola v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

odstránená.

8.2 V tomto smere bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2

pre zjavnú neopodstatnenosť.

K namietanému porušeniu , a

napadnutým rozsudkom krajského súdu

9. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k namietaným ústavným právam

sťažovateľa je potrebné konštatovať, že sťažnosť nespĺňa

predpísané náležitosti.

9.1 Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9.2 V prvom rade je potrebné konštatovať, že sťažovateľ je zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom. Sťažovateľ napriek tomu nepriložil

k sťažnosti kópiu právoplatného napadnutého rozsudku krajského súdu (požiadavka

vyplývajúca z ).

9.3 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ústavný súd ani z obsahu sťažnosti

nezistil, ktoré konkrétne právne závery krajského súdu sťažovateľ napáda (sťažovateľ

necituje z napadnutého rozsudku krajského súdu a ak parafrázuje, tak len stroho a kuso), nie

je mu známe odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorého ústavnú

udržateľnosť by mohol ústavný súd potenciálne preskúmať (tzn. sťažnosť nedáva jasnú

odpoveď na otázku, akej veci sa týka; požiadavka vyplývajúca z § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde).

9.4 Na tomto základe ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

9.5 Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že napadnutý rozsudok krajského súdu

získal vlastnou činnosťou a zistil, že krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil

vyčerpávajúco a riadne, pričom na nariadenom odvolacom pojednávaní krajský súd vypočul

svedkov, vykonal listinné dôkazy a svoje závery uviedol na s. 4 až 10 napadnutého

rozsudku, kde reagoval aj na kľúčovú skutočnosť prerokúvanej veci, keď uviedol, že „to že

nedošlo k zmene termínu dovolenky písomne priamo v Kolektívnej zmluve však neznamená,

že nemal navrhovateľ požiadať o dovolenku. Navrhovateľ požiadal o dovolenku v termíne

od 25.07.2011 do 29.07.2011 ako to vyplýva z listinného dôkazu vypísania dovolenkového

lístku, žiadosti o poskytnutie dovolenky. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že tento

dovolenkový lístok vypisoval majster E. Ten vypovedal, že je zvykom, že pokiaľ je určená

hromadná dovolenka, tak tieto dovolenkové lístky zamestnancom vypisujú majstri. Je

potrebné, aby si zamestnanci v iných prípadoch sami požiadali o dovolenku a sami si lístok

vypísali. Navrhovateľ mal v tomto období žiadosť o poskytnutie dovolenky u odporcu iba od

25.07.2011 do 29.07.2011 až kým odporca súhlasil, a so žiadosťou o poskytnutie tejto

dovolenky je prejavený súhlas práve podpisom na tomto dovolenkovom lístku. Skutočnosť,

že navrhovateľ vedel o zmene čerpania hromadnej dovolenky potvrdil aj vo svojej výpovedi

pred súdom prvého stupňa. Bolo to teda preukázané aj jeho výpoveďou, nie len výpoveďami

svedkov. Napriek tejto skutočnosti mal žiadosť o poskytnutie dovolenky len od 05.07.2011

do 29.07.2011, ale v týždni od 18.07.2011 do 22.07.2011 nechodil do práce, nepožiadal

o dovolenku, nebol práceneschopný, nemal žiadnu inú prekážku v práci, ktorá by mu

bránila vykonávať si úlohy. V zmysle ust. porušil svoje

základné povinnosti tam uvedené.“. Z tohto pohľadu by aj v prípade splnenia zákonom

o ústavnom súde predpísaných náležitostí ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre

zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2016