Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/270/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľa: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Y. XX, zast.: JUDr. Jurajom Trokanom, advokátom, Trnava, Radlinského 1, proti odporcovi: IKEA Industry Slovakia, s.r.o., Továrenská 2614/19, Malacky, IČO: 31 354 572, zast: JUDr. Janou Mikulášovou, advokátkou, Bratislava, Hlavné námestie 5, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. -143 zo dňa 22. marca 2013 v časti zamietnutia návrhu, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t vr d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené mu odporcom dňa 09.08.2011 je neplatné, pretože jeho neprítomnosťou na pracovisku nemohlo prísť k porušeniu pracovnej disciplíny, nakoľko jeho neprítomnosť bola z dôvodu čerpania dovolenky v súlade s platnou Kolektívnou zmluvou. Navrhovateľ sa domáhal okrem určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru aj náhrady mzdy. Konanie o určenie, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu sa neskončil a trvá, a že odporca je povinný umožniť navrhovateľovi pokračovať v práci do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ako aj v časti o náhradu mzdy za obdobie od 11.08.2012 do 31.12.2012 vrátane príslušenstva, zastavil. O náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Prvostupňový súd odôvodnil svoj rozsudok citáciou ust. , , , , , a v znení platnom v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru a po stručnom opísaní vykonaných dôkazov skutkovo, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ už mesiac pred plánovaným termínom dovolenky vedel, že došlo k zmene plánovaného termínu dovolenky na obdobie od 25.07.2011 do 29.07.2011, napriek tomu bez toho, aby informoval svojich nadriadených, neprišiel do práce aj v období od 18.07.2011 do 22.07.2011. Zároveň vedel aj o tom, že môže požiadať o čerpanie dovolenky v trvaní dvoch týždňov, v prípade ak má dovolenku zaplatenú alebo má osobné dôvody na čerpanie dovolenky, toto však neurobil, a nikomu neoznámil, že do práce v tomto týždni nepríde. Kolektívna zmluva odporcu článkom 9 bodom 4 umožňuje priamo odporcovi, aby plánované čerpanie dovolenky zmenil po dohode so závodným výborom, pričom v takejto formulácii tohto oprávnenia videl súd priamo priestor na to, aby k tomu mohlo dôjsť aj na základe ústnej dohody. Takúto zmenu plánovaného čerpania dovolenky, súd nepovažoval za zmenu Kolektívnej zmluvy, preto bol toho názoru, že sa k nej nevyžaduje písomná forma. K zmene čerpania dovolenky došlo ústnou dohodou, nebolo potrebné k tomu robiť priamo zmenu Kolektívnej zmluvy. Z týchto dôvodov súd považoval Kolektívnu zmluvu odporcu v časti týkajúcej sa čerpania dovolenky za

zmenenú, a v závislosti od toho neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku v období od 18.07.2011 do 22.07.2011, ktorú zdôvodnil čerpaním dovolenky, za neospravedlnenú absenciu, a teda za porušenie pracovnej disciplíny, keďže išlo z jeho strany o porušenie povinnosti dodržiavať pracovnú disciplínu. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia , ak zamestnanec závažne poruší pracovnú disciplínu, môže s ním zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, pričom ide o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, prichádzajúci do úvahy len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone, a ktoré dosahujú intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Takýmto porušením pracovnej disciplíny je aj to, keď zamestnanec poruší svoje povinnosti spočívajúce v prítomnosti na pracovisku na začiatku pracovného času, a vo využívaní pracovného času na prácu tak, ako to predpokladá ustanovenie , ak k tomu dôjde opakovane. Za takéto konanie bolo dané navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí, prerokované aj so zástupcami zamestnancov odporcu, aj keď s takýmto skončením pracovného pomeru nesúhlasili, pričom však ich súhlas k okamžitému skončeniu pracovného pomeru potrebný nie je. Súd mal v konaní preukázané, že boli splnené všetky podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď toto bolo dané navrhovateľovi písomne s účinkami jeho doručenia ku dňu 09.08.2011, kedy navrhovateľ jeho prevzatie odmietol, s takým skutkovým vymedzením dôvodu okamžitého skončenia, ktorý nie je zameniteľný s iným dôvodom. V konaní bola preukázaná aj dôvodnosť dania okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom, ktoré spočívalo v jeho opakovanej neospravedlnenej absencii v dňoch od 18.07.2011 do 22.07.2011, pričom takéto skončenie pracovného pomeru navrhovateľa bolo prerokované aj so zástupcami zamestnancov. Z týchto dôvodov súd považoval návrh za nedôvodný, a v celom rozsahu ho zamietol.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v časti zamietnutia návrhu a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil, prípadne zmenil tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa doručené mu odporcom 09.08.2011 je neplatné a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 10.08.2011 do 10.08.2012. V časti o náhrade trov konania nepodal odvolanie, ani v časti, kde sa konanie zastavuje. Súd si osvojil právny názor, že zmena termínu čerpania dovolenky uvedeného v článku 9 bod 4 Kolektívnej zmluvy nie je zmenou priamo ustanovení Kolektívnej zmluvy, o čom svedčí tvrdenie súdu, že takúto zmenu čerpania dovolenky súd nepovažoval za zmenu Kolektívnej zmluvy, preto bol toho názoru, že sa k nej nevyžaduje písomná forma. Text bodu 4 v článku 9 si vysvetlil súd tak, že slovné spojenie, že je zamestnávateľ oprávnený po dohode so ZV na základe ústnej dohody zmeniť termín dovolenky tam určenej. Je to však názor v rozpore s existujúcou právnou úpravou. Navrhovateľ pokladá za text predmetnej Kolektívnej zmluvy všetky slovné, číselné spojenia v nej uvedené, to znamená aj termíny čerpania dovolenky, ak sú tam uvedené, hoci zákonom nie je stanovené uvádzať termín čerpania dovolenky do textu Kolektívnej zmluvy. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení z 11.01.2013 oznámil, že to rešpektuje. V Kolektívnej zmluve je termín čerpania dovolenky uvedený tak, ako ju čerpal navrhovateľ. Tento termín je tam uvedený v súlade s ustanoveniami zákona o kolektívnom vyjednávaní, to znamená písomná forma podpísaná účastníkmi Kolektívnej zmluvy a tiež bez rozporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak sa takto nachádza termín čerpania hromadnej dovolenky v Kolektívnej zmluve, tak mal navrhovateľ právo aj povinnosť čerpal dovolenku v termínoch tam uvedených. Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní je Kolektívna zmluva záväzná pre zmluvné strany. Odvolateľ potom poukázal na ustanovenie že Kolektívne zmluvy sú platné, ak sú uzatvorené písomne a podpísané na tej istej listine oprávneným zástupcom ...pričom podľa v ods. 5 tohto zákona je uvedené, že zmluvné strany môžu dohodnúť možnosť zmeny Kolektívnej zmluvy a jej rozsah, pri tejto zmene sa postupuje ako pri uzatváraní Kolektívnej zmluvy. Nemožno súhlasiť s odôvodnením na strane 9 rozsudku riadky 40, 41, že došlo k zmene len termínu čerpania dovolenky uvedenej v článku 9 Kolektívnej zmluvy a nie priamo v ustanovení Kolektívnej zmluvy (nadväzujúca na to strana 10 rozsudku, riadky 13 až 16 ), ak podľa Kolektívnej zmluvy, článok 9 bod 4 je uvedené, že termín čerpania dovolenky je možné meniť iba po dohode zamestnávateľa, teda odporcu so ZV , neznamená to ako súd konštatuje, možnosť zmeny ústnou dohodou. Termín hromadnej dovolenky nie je povinnosťou dať do textu Kolektívnej zmluvy, keď už sú tieto termíny určené v Kolektívnej zmluve dohodou písomnou, teda zákonom určenou a keď už v Kolektívnej zmluve takéto ustanovenie je, potom väčšinovo je o náležitostiach zmeny Kolektívnej zmluvy prijateľné tvrdenie, že zmena tohto ustanovenia je i zmenou Kolektívnej zmluvy, ale iba za dodržania písomnej formy. Čerpanie dovolenky navrhovateľom v termíne uvedenom v Kolektívnej zmluve a pre neho záväznom, ktorý nikto ani písomne nezmenil, nemôže byť neospravedlnenou neprítomnosťou v práci a teda ani závažným porušením pracovnej disciplíny. Týmto

argumentom navrhovateľ preukazuje opodstatnenosť svojho uplatneného nároku. Neexistuje žiadna zmena Kolektívnej zmluvy podľa vykonaného dokazovania, a s tým sa stotožňuje navrhovateľ, ale naopak existuje protichodný ničím zákonne nepodložený názor odporcu o zmene Kolektívnej zmluvy. Pre konajúci súd z vykonaného dokazovania existuje minimálne 1 nespochybniteľná skutočnosť a to, že Kolektívna zmluva nebola zmenená zákonným spôsobom. Preto navrhol z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenia právnych predpisov a pochybil i pri zisťovaní skutkového stavu a vykonával dokazovanie na základe hypotézy, ktorá nie je použiteľná v konkrétnom konaní, rozhodnutie zrušiť alternatívne. Ak si odvolací súd osvojil názor, že skutková podstata bola dostatočne preukázaná, navrhuje rozhodnutie zmeniť v napadnutej časti a návrhu vyhovieť.

Vyjadrenie k odvolaniu podal odporca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na ustanovenie zákona číslo v znení neskorších predpisov, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ, zamestnávateľ je čerpanie dovolenky povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Podľa ustanovenia je zamestnávateľ oprávnený zmeniť čerpanie dovolenky alebo zamestnanca z dovolenky odvolať. V článku 9 Kolektívnej zmluvy platnej v období od 01.09.2010 do 31.08.2011 je dovolenka upravená v článku 9, podľa ktorého odporca poskytuje zamestnancovi dovolenku o 1 týždeň dlhšiu nad výmeru stanovenú . Čerpanie dovolenky kolektívne je v zmluve upravené v súlade s ustanovením tak, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek s predchádzajúcim súhlasom odborového orgánu. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Podľa odseku 4 toho istého článku 9 Kolektívnej zmluvy je uvedený plánovaný termín čerpania dovolenky a podľa poslednej vety je zamestnávateľ oprávnený zmeniť čerpanie dovolenky po dohode so ZV . Neobstojí argument navrhovateľa, že nebol uzavretý písomný dodatok ku Kolektívnej zmluve na obdobie od 01.09.2010 do 31.08.2011. Takýto dodatok ani uzavretý nemohol byť, nakoľko na obdobie od 01.9.2011 do 31.08.2012 bola uzavretá nová Kolektívna zmluva, v ktorej odporca riešil čerpanie dovolenky za rok 2011. Kolektívna zmluva sa uzatvára na hospodársky rok u odporcu od 01.09. do 31.08., avšak dovolenka podľa sa čerpá podľa kalendárneho roka a preto je dovolenka za 1 kalendárny rok riešená u odporcu v dvoch Kolektívnych zmluvách. Je nesporne preukázané listinným dôkazom Osvedčením o zmene plánovaného termínu dovolenky, podľa Kolektívnej zmluvy, ktorý podpísal vtedajší generálny riaditeľ odštepného závodu odporcu D. A. R. a predseda ZV SPARTAN E. F., tak isto aj svedeckými výpoveďami E. F. a Mgr. A. J., že medzi odporcom a ZV došlo k dohode o zmene termínu čerpania dovolenky zmysle článku 9 ods. 4 Kolektívnej zmluvy a v súlade s bežnou praxou u odporcu. Všetci pracovníci boli o zmene plánovaného termínu čerpania dovolenky informovaní viac ako mesiac pred plánovaným nástupom. Navrhovateľ bol o zmene termínu osobne informovaný pri rannej zmene 21.06.2011, čo potvrdil aj sám vo výpovedi pred súdom prvého stupňa. Svedeckými výpoveďami už uvedených svedkov bolo preukázané, že zamestnanci odporcu, ktorí mali zaplatenú dovolenku alebo ktorí z osobných dôvodov potrebovali dovolenku čerpať, mohli požiadať o čerpanie dovolenky v trvaní dvoch týždňov a všetkým to bolo umožnené. Navrhovateľ preukázateľne vedel o zmene termínu čerpania dovolenky, nepožiadal odporcu o čerpanie dovolenky v trvaní dvoch týždňov a dňa 15.07.2011 podpísal dovolenkový lístok na čerpanie dovolenky v trvaní 5 pracovných dní od 25.07. do 29.07.2011 a v týždni od 18.07. do 22.07.2011 nechodil do práce. Preto okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané navrhovateľovi podľa má všetky obsahové a formálne náležitosti stanovené zákonom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je skutkovo vymedzený a spočíva v úmyselnom konaní navrhovateľa, ktorý v termíne od 18.07.2011 do 22.07.2011 svojvoľne prestal vykonávať prácu, na pracovisko nechodil, neoznámil zamestnávateľovi prípadnú prekážku v práci a nepožiadal o poskytnutie pracovného voľna, hoci vedel, že nečerpal dovolenku, pretože mal vystavený dovolenkový lístok na 5 pracovných dní od 25. 7. do 29. 7. 2011. Týmto svojím konaním sa dopustil porušenia základných povinností zamestnanca podľa a to byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Na základe Príkazného listu generálneho riaditeľa číslo 3 - Porušovanie pracovnej disciplíny platného od 10.12.2008 sa neospravedlnená absencia považuje za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny, na základe čoho môže zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer podľa . Navrhovateľ bol s týmto riadne oboznámený, čo potvrdil svojím podpisom 12.12.2008. Bolo odporcom preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi bolo doručované na pracovisku 09.08.2011

za prítomnosti Mgr. J. a E. J., kedy navrhovateľ odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru a v zmysle ustanovenia nastali účinky doručenia odmietnutím prijatia písomnosti. Odporca preto preukázal, že bola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 09.08.2011, ktoré bolo v súlade s ustanovením vopred riadne prerokované so zástupcami zamestnancov 05.08.2011 (dôkaz o prerokovaní - Žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, kde je skutkovo vymedzený dôvod podpísaný vtedajším riaditeľom odštepného závodu odporcu, aj Zápisnica o prerokovaní žiadosti so zástupcami zamestnancov z 05.08.2011 podpísaná predsedom ZV E. F.). Nesúhlas ZV s okamžitým skončením pracovného pomeru nie je právne relevantný, pretože z ustanovenia vyplývala len povinnosť prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru. Konkrétna forma prerokovania závisí od zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov, neurčuje spôsob prerokovania a neodkazuje ani na ustanovenie , že prerokovanie je neplatné, pokiaľ by neprebehlo spôsobom tam uvedeným. Odporca bol oprávnený zmeniť termín čerpania dovolenky v zmysle ust. a , ako aj podľa podmienok Kolektívnej zmluvy. K zmene termínu čerpania dovolenky došlo u odporcu po dohode so ZV v súlade s článkom 9 bod 4 Kolektívnej zmluvy. Rozsudok súdu prvého stupňa preto navrhol odporca ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou ( 2 ), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolaniam ( ), na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa ustanovenia vypočutím účastníkov konania, predvolaných svedkov a s oboznámením listinných dôkazov, po preskúmaní odvolania zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.

Navrhovateľ na odvolacom pojednávaní 24.03.2014 vypovedal, im bolo oznámené ústne p. J., že na základe toho, že je veľa práce, že dovolenka bude nie dva týždne, ale jeden týždeň. Zaujímal sa o Kolektívnu zmluvu, pýtal sa aj kolegu P., že akým spôsobom je dohodnutá dovolenka v Kolektívnej zmluve. Pátral po tom, či je zmena tohto termínu, preto sa pýtal aj p. F., ktorý mu povedal, že k takejto dohode nedošlo. Išiel preto za p. J., ktorá mu povedala, že k zmene prišlo, ale že mu túto zmenu nemôže ukázať, že takúto zmenu ani nemá. P. J. povedal, že do roboty nepríde, lebo má stanovenú dovolenku, tak isto to povedal aj majstrovi, že nebude len sám, kto do roboty nepríde. Majster mu dal podpísať dovolenkový lístok, bola tam stanovená 5 dní trvajúca dovolenka. Pokiaľ mal niekto dovolenku mimo stanovených týždňov dovolenky Kolektívnou zmluvou, tak si ju vypisovali sami, a čo sa týka dovolenky stanovenej Kolektívnou zmluvou, priniesli dovolenku podpísať. Bolo to vždy robené tak, že bola vypísaná zamestnávateľom a on ju podpísal. Na dotaz, či vedel, že pokiaľ aj namiesto zúženia dĺžky trvania dovolenky na týždeň, keby mal dovolenku naplánovanú alebo zaplatenú, mohol ju čerpať s vedomím odporcu, uviedol, že nevedel.

PZ navrhovateľa znovu uvádzal, že Kolektívna zmluva a súdne ustanovenia sú záväzné a dokonca, aj pracovníci koľkokrát, ak v Kolektívnej zmluve bola dovolenka, aj keď nechceli, museli dovolenku čerpať, či chceli alebo nechceli, pretože jednoducho to bola norma. Pojmy ako dovolenkový lístok, to sú pojmy administratívne, to sú na účely také, že keď sa dotyčnému stane počas dovolenky úraz, aby mala firma doklad, že to nie je pracovný úraz, ale mimo. Sú to pomôcky na rátanie účtovných záležitostí, ale ani taký termínus technicus neovláda, ako je dovolenkový lístok. Dovolenku stanovuje organizácia, ak ju ale dá do Kolektívnej zmluvy, potom už to podlieha režimu Kolektívnej zmluvy, to znamená písomné úpravy, písomné zmeny. Pokiaľ neexistujú, Kolektívna zmluva je predsa normatívny akt a nemožno polemizovať o tom, či niekto počul, že sa má upraviť dovolenka alebo nemá. Jednoducho, ak ju chcel niekto upraviť, ak bude veľa práce, ani tento pracovník ani žiadny iný nebránil, aby sa vedenie odporcu IKEA Industry dohodlo so zástupcom odborov a urobili túto písomnú zmenu.

PZ odporcu na odvolacom pojednávaní znova navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zamestnanci si mohli vyžiadať čerpanie dvoch týždňov dovolenky v tomto období, navrhovateľ toto svoje právo nevyužil a o čerpanie dovolenky nepožiadal. Mal vypísaný dovolenkový lístok len na jeden týždeň dovolenky, pritom jeden týždeň nenastúpil. Navrhovateľ napriek tomu, že mal zákonnú výmeru 4 týždne, mal 5 týždňov dovolenky v kalendárnom roku. Dovolenka sa vypisuje takým spôsobom, že aj v prípade, ak je tzv. hromadné čerpanie dovolenky, neznamená to, že je zastavená celková prevádzka, tzn. funguje expedícia tovaru, opravujú sa stroje, údržba a podobne. Všetci zamestnanci musia mať vždy vypísaný dovolenkový lístok, ktorý si vypisuje buď zamestnanec

sám, alebo elektronicky, alebo na oddelení ľudských zdrojov, alebo teda cez majstra, tzn. cez vedúceho jednotlivých prevádzok. Bez vypísania dovolenkového lístku sa nejedná o čerpanie dovolenky určenej zamestnávateľom. Poukázala na posledný komentár k Dr. Barancovej, kde je v jednoznačne napísané „Právo zamestnávateľa určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky sa dotýka všetkých druhov dovolenky a celej výmery dovolenky, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok. V prípade, že by zamestnanec sám rozhodol sa čerpať dovolenku bez určenia zamestnávateľom, porušuje pracovnú disciplínu a môže byť právne postihnutý aj výpoveďou zamestnávateľa pre porušenie pracovnej disciplíny“. Keby navrhovateľ postupoval štandardným spôsobom a požiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky v trvaní dvoch týždňov, pokiaľ chcel čerpať dovolenku a mal osobný dôvod na čerpanie dovolenky, zamestnávateľ by mu takýmto spôsobom vyhovel a nemusel byť žiaden spor, ale navrhovateľ túto cestu nezvolil. Celkove to boli traja zamestnanci aj dvaja ostatní majú spor (spis na Najvyššom súde SR pod sp. zn. od 23.12.2013), bolo tam výslovne povedané aj zástupcom odborov p. F. aj p. Mgr. J., riaditeľkou ľudských zdrojov, že 60-ti zamestnanci, všetci, ktorí požiadali o dovolenku v tom ďalšom týždni, ju aj dostali. V zmysle čl. 9 ods. 4 poslednej vety Kolektívnej zmluvy, kde je napísané „zmeny termínu čerpania dovolenky je zamestnávateľ oprávnený po dohode so závodným výborom “, je dôkaz o tom, že došlo k tejto dohode. Poukázala na listinný dôkaz - Osvedčenie o zmene termínu dovoleniek. Zamestnávateľ určuje termín čerpania dovolenky a tak určil zamestnancovi termín čerpania dovolenky, zamestnanec súhlasil s týmto termínom s tým, že podpísal dovolenkový lístok. Keby chcel čerpať dovolenku v dlhšom termíne, mal požiadať o čerpanie dovolenky. Vnútropodnikovým predpisom zamestnávateľa (príkazný list) generálny riaditeľ rozhodol, čo sa považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, a je tam aj absencia, ktorá bola zo strany navrhovateľa, preto mu bolo uložené aj okamžité skončenie pracovného pomeru. Formu rozhodnutia zamestnávateľa o určení termínu čerpania dovolenky nestanovuje. Tzn., že čerpanie dovolenky je určené dovolenkovým lístkom, čo je úplne bežná prax.

Svedkyňa Mgr. J. A., ktorá pracuje vo funkcii personálneho manažéra, udávala vo výpovedi, že Pracovný poriadok v zmysle spoločnosť nemá, ale má Vnútorný predpis zamestnávateľa. Tento predpis vydáva riaditeľ. Priamy nadriadený navrhovateľovi bol p. E. J. - vedúci majster strojnej dielne, nadriadený p. E. je riaditeľ výroby, vtedy to bola P. F.. Postup pri čerpaní dovolenky zamestnávateľ mal taký, že zamestnanec požiadal o čerpanie dovolenky, vypísal si tento lístok a potom túto dovolenku mal schválenú zamestnávateľom pri všetkých dovolenkách. Od septembra do 31. augusta je v spoločnosti finančný rok, to znamená, že aj dovolenky sa plánujú rok dopredu, čo sa týka závodnej dovolenky určuje sa v Kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky aspoň 20 pracovných dní. Podľa toho, ako majú zamestnanci odpracované, majú navýšený počet 25 až 30 dní, ale určujú aspoň 20 pracovných dní maximálne. Je to vždy po prerokovaní s odborovým orgánom. Neriešia 15 alebo menej dní. Keď je potrebná zmena termínu hromadne určenej dovolenky, tak prerokovávajú s odborovým orgánom. Zmena tejto určenej dovolenky je oznamovaná na pracovných poradách a je úlohou vedúceho, aby to oboznámil zamestnancom. Keďže vtedy na jar zistili, že neplnia plánovaný objem výroby, nesplnia objednávky, oznámili už v tomto období, že ak sa v máji, alebo v júni nepodarí naplniť plánované úlohy, že budú nútení zmeniť termín dovolenky. Toto sa oznamovalo aj odborom, tak isto aj riaditeľovi a prejednávalo sa to aj so zamestnancami. Museli sa robiť nadčasy a upozorňovali aj na zmenu termínu dovolenky. Keď prišlo k tejto okolnosti, že museli pristúpiť k skráteniu dovolenky, bolo to už prejednané s odbormi. Ľudia si však mohli čerpať dovolenky v tom týždni, kedy zmenili čerpanie dovolenky, dokonca asi 60 ľudí dovolenku dostalo, ktorí si požiadali. Celozávodná dovolenka neznamená, že ju budú čerpať všetci. Za prerokovanie s odbormi považovala už avízo, keď upozorňovali, že príde k zmene pri neplnení úloh a bolo to v mesiaci apríl toho roku a preto len oznámila predsedovi odborov, že táto skutočnosť nastala a zmena sa musí uskutočniť. Hovorili o zmene termínu dovolenky s p. V., nemôže hovoriť, že o tom nevedel. Pýtal sa, či došlo k zmene Kolektívnej zmluvy a odpovedala mu, že došlo po dohode s odbormi k zmene termínu, nebude trvať toľko, ako bola určená, ale týždeň. Majster jej hovoril, akým spôsobom požiadal žalobca o dovolenku. Stretla sa s ním vtedy, keď p. V. nenastúpil do práce. Prvý týždeň neprišiel do práce a potom už mal dovolenku podpísanú. Sám vedúci sa na ňu obrátil, že nenastúpil žalobca do práce. Vždy to býva takýmto spôsobom, že vedúci jej oznamuje neprítomnosť a pýtajú sa, či nemá vypísanú dovolenku, prípadne, či nemá PN-ku. Keďže nedvíhal telefón, nezistila ani u jeho ošetrujúceho lekára, že by bol PN, čakali, či sa sám neohlási. Ďalší týždeň mal podpísanú dovolenku, po tom týždni, keď mal dovolenku vypísanú, nenastúpil opäť do práce, volala som lekárovi. V pondelok ráno jej povedala sestrička u lekára, že PN-ku vystavenú nemá. V utorok alebo v stredu im PN-ka prišla a bola vystavená však s dátumom od pondelka. Keď sa predtým s ňou rozprával o Kolektívnej zmluve a o zmene termínu, tak povedal, že on nepríde do práce, pretože má celozávodnú

dovolenku vzhľadom na určenie v Kolektívnej zmluve. Ona mu na to povedala, že je to porušenie pracovnej disciplíny, keď nepríde, pretože táto dovolenka bola zmenená na týždeň. Písomná zmena Kolektívnej zmluvy bolo Osvedčenie. Riaditeľkou výroby po strediskách bolo oboznamované, že sa dovolenka skrátila. Minimálne mesiac pred čerpaním dovolenky to bolo oznámené. Zo strany nadriadených i odborovej organizácie boli zamestnanci informovaní o tom, akým spôsobom môžu požiadať o dlhšie čerpanie dovolenky. Navrhovateľ o čerpanie dovolenky nepožiadal.

Svedok J. E. vypovedal, že zmena termínu celozávodnej dovolenky bola oznamovaná vedením po sekciách, strojná dielňa zvlášť a ďalšie sekcie spolu. S ním vôbec navrhovateľ o tejto dovolenke nekomunikoval nijakým spôsobom. Ak pracovník požiada sám o dovolenku vypíše si dovolenkový lístok, u hromadnej dovolenky zvyknú vypisovať dovolenkové lístky majstri. V tomto prípade dovolenkový lístok navrhovateľovi vypisoval on ako majster. Keď podpisoval navrhovateľ dovolenkový lístok, povedal, že to, čo sa stane nebude mierené proti nemu. Potom sa dozvedel, že neprišiel aj ďalší týždeň do práce, až po tom, keď sa vrátili z hromadnej dovolenky.

Svedok E. F. vypovedal, že 2 alebo 3 mesiace pred určenou letnou dovolenkou bol odborový orgán vyzvaný vedením na prerokovanie toho, že treba splniť plán, ktorý bol stanovený v súvislosti so zákazkami, mali sa dostaviť na rokovanie. Generálny riaditeľ povedal, že plán musí byť splnený aj za cenu skrátenia celozávodnej dovolenky. Keď k tomu prišlo, zase sa stretli s vedením závodu, nakoľko sa nestihlo ani nadčasmi naplniť plánované úlohy a malo sa pristúpiť k skráteniu dovolenky. Rozhodlo sa, že dovolenka skrátená bude, ale ten kto má už naplánovanú, zaplatenú dovolenku, tak ten ju môže zrealizovať. Sám navrhovateľ prišiel za ním a pýtal sa na zmenu závodnej dovolenky, ako je to možné, že sa to takto zmenilo, keď to bolo v Kolektívnej zmluve a prejavoval nespokojnosť.

Svedkyňa Ing. P. F. vypovedala, že o zmene termínu celozávodnej dovolenky informovali ľudí v priebehu marca, apríla, žiadali o odpracovanie mimoriadnych zmien a pokiaľ sa týmto nepodarí naplnenie objednávok, bude musieť byť dovolenka len týždeň, nie dva. Robili dopredu prieskum, koľko ľudí si aj napriek tomu zoberie dovolenku na 2 týždne, ale o navrhovateľovi vedomosť nemali.

Podľa ust. medzi zákonné povinnosti zamestnanca patrí byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Podľa ust. čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa ust. zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a zlučiteľné so záujmami zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť viac ako 2 týždne a v umeleckých súboroch z povolania 4 týždne. V divadle a inej umeleckej ustanovizni, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, možno určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere.

Podľa ust. ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň 1 časť najmenej 2 týždne, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Základným predpokladom plnenia zákonnej povinnosti ust. u zamestnanca je časový príchod na pracovisko a presný odchod z pracoviska. Povinnosť zamestnanca byť k dispozícii zamestnávateľovi ako základný predpoklad výkonu práce je z hľadiska svojho obsahu nie len povinnosťou dostaviť sa na pracovisko. Viac rozmerov z tejto povinnosti zamestnanca spočíva aj v povinnosti byť prítomný na pracovisku v stave schopnosti, spôsobilosti vykonávať prácu. Povinnosť zamestnancov zakotvená v tomto ustanovení sa vzťahuje na plné využite pracovného času, ale tiež

aj na plné využitie výrobných prostriedkov na vykonávanie zverených prác. Porušením tejto základnej povinnosti zamestnanec súčasne porušuje aj ďalšiu zo svojich základných povinností nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

zakotvuje pre zamestnávateľa určité povinnosti pokiaľ ide o určenie nástupu na dovolenku. Zamestnávateľ je pri určení doby čerpania dovolenky povinný určenú dobu čerpania dovolenky oznámiť zamestnancovi najneskôr 14 dní pred nástupom na dovolenku, určí zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň v 4 týždňoch v kalendárnom roku, ak mu na dovolenku vznikol nárok, ak sa mu určuje nástup dovolenky po častiach. Zamestnávateľ je však oprávnený po dohode so zástupcami zamestnancov určiť aj hromadné čerpanie dovolenky na zotavenie za predpokladu, že je to nevyhnutné z vážnych prevádzkových dôvodov u zamestnávateľa. Hromadné čerpanie dovolenky zamestnancov nesmie byť dlhšie ako 2 týždne. Výnimky sú v umeleckých kruhoch a hudobných telesách. Počas hromadného čerpania dovolenky je zamestnávateľ povinný zabezpečiť prideľovanie práce pre tých zamestnancov, ktorý z rôznych dôvodov nespĺňajú podmienky na dovolenku.

V Kolektívnej zmluve, ktorá bola uzatvorená medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciu odporcu platnou od 01.09.2010 do 31.08.2011 je uvedené v článku 9 plánované čerpanie dovolenky. Článok 9 bod 2 obsahuje, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní zamestnancom podľa plánu dovoleniek s predchádzajúcim súhlasom odborového orgánu. Pri určení dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.

V článku 9 bod 3 je uvedené, že zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky aspoň 20 pracovných dní v kalendárnom roku po prerokovaní s odborovým orgánom. V článku 9 bod 4 už konkrétne k danému termínu je uvedené, že po vzájomnej dohode medzi ZV a zamestnávateľom je plánované čerpanie dovolenky v termíne 27.12.2010 až 02.01.2011 a 18.07.2011 až 31.07.2011. Zmeniť termín čerpania dovolenky je zamestnávateľ oprávnený po dohode so ZV .

Z Osvedčenia o zmene plánovaného termínu dovolenky podľa Kolektívnej zmluvy z 01.09.2010 bolo zistené aj súdom prvého stupňa, že na spoločnom rokovaní závodného výboru odborového zväzu Spartan s generálnym riaditeľom Spartan, dňa 05.04.2011 informoval generálny riaditeľ celozávodného výboru o potrebe zvýšenia plánovaného objemu výroby v mesiacoch máj, jún a júl 2011. Zároveň bolo oznámené, že ak sa nepodarí zvýšený plán výroby naplniť v mesiaci máj a jún, odporca zmení termín plánovania a čerpania celozávodnej dovolenky stanovenej v Kolektívnej zmluve tak, že sa posunie tento termín od 05.07.2011, tzn. naplánovaný nástup celozávodnej dovolenky sa zmení na 25.07.2011.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že to bola dohoda o zmene Kolektívnej zmluvy ako to vyplýva z článku 9 ods. 4 Kolektívnej zmluvy, svedčia o tom tiež výpovede jednotlivých svedkov vypočutých nie len prvostupňovým súdom, ale aj pred odvolacím súdom. Svedkyňa Mgr. J., personálna manažérka odporcu, uvádzala, že v Kolektívnej zmluve bolo dohodnuté plánované čerpanie dovolenky v rozsahu 2 týždňov v mesiaci júl 2011 a keďže sa nestihla výroba bolo zvolené stretnutie s odborovou organizáciou na deň 05.04.2011, kde bol dohodnutý postup, ako to bude v prípade, ak sa nebude plniť plánovaná mesačná výroba. Jej výpoveď je teda zhodná s obsahom predchádzajúceho uvedeného listinného dôkazu a to Osvedčenia o zmene hromadnej dovolenky. Na odvolacom pojednávaní poukázala, že keď na jar zistili, že neplnia plánovaný objem výroby a nesplnia objednávky, oznámili to už v tomto období, že ak sa v máji alebo v júni nepodarí naplniť naplánované úlohy, budú meniť termín dovolenky. Keďže najskôr riešili situáciu nadčasmi, upozorňovali na zmenu termínu dovolenky a keďže nedošlo k naplneniu plánu, museli pristúpiť k skráteniu dovolenky a táto skutočnosť s odbormi prejednaná bola ako to vyplýva z Osvedčenia. Zamestnancom to bolo oznamované po jednotlivých dielňach, ľudia si však mohli vyčerpať dovolenku v tom týždni, ktorý bol aj predtým určený v Kolektívnej zmluve ako ďalší týždeň hromadnej dovolenky, a dokonca 60 ľudí dostalo dovolenku, ktorí si o to požiadali. Aj svedok J. E., ktorý bol priamym nadriadeným žalobcu, bol vedúci majster strojnej dielne, oznamoval zmenu termínu dovolenky svojim zamestnancom pričom zmena termínu, resp. dĺžka celozávodnej dovolenky je oznamovaná vedením a ďalej podľa organizačnej štruktúry sa oznamuje ďalším zamestnancom. Bolo to oznamované po sekciách a strojná dielňa mala zvlášť oznámenú túto skutočnosť. Svedok E. F., ktorý je predsedom ZV , vypovedal rovnako ako pred prvostupňovým súdom, že 2 až 3 mesiace pred určenou dovolenkou bol odborový orgán vyzvaný vedením na prerokovanie toho, že je treba splniť plán, ktorý bol stanovený v súvislosti so zákazkami. Mali sa dostaviť na rokovanie, vtedy generálny riaditeľ

povedal, že plán musí byť splnený aj za cenu skrátenia dovolenky. No keď v tomto prípade sa stretli opäť s vedením závodu, bolo oznámené, že sa nestihlo ani nadčasmi naplniť plánované úlohy, muselo sa pristúpiť ku skráteniu dovolenky. Vtedy sa ho aj sám žalobca pýtal na skrátenie dovolenky ako to je, ako je možné, že sa to zmenilo, keď to bolo v Kolektívnej zmluve a prejavoval nespokojnosť ako vypovedal svedok. Vykonaným dokazovaním mal preto súd za riadne preukázané, že vedel navrhovateľ pred plánovaným termínom dovolenky, že došlo k zmene plánovaného termínu dovolenky a to na obdobie od 25.07.2011. Je teda nesporné, čo bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že došlo k zmene termínu plánovanej dovolenky. Navrhovateľ o tejto zmene vedel, zamestnanci boli oboznámení s tým, že ak chcú čerpať dovolenku aj napriek tejto zmene, bude im to povolené, čo aj svedkovia, pracovníci odporcu na pojednávaní uvádzali, že približne 60 ľudí čerpalo dovolenku aj v uvedený deň o ňu požiadali.

To že nedošlo k zmene termínu dovolenky písomne priamo v Kolektívnej zmluve však neznamená, že nemal navrhovateľ požiadať o dovolenku. Navrhovateľ požiadal o dovolenku v termíne od 25.07.2011 do 29.07.2011 ako to vyplýva z listinného dôkazu vypísania dovolenkového lístku, žiadosti o poskytnutie dovolenky. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že tento dovolenkový lístok vypisoval majster E.. Ten vypovedal, že je zvykom, že pokiaľ je určená hromadná dovolenka, tak tieto dovolenkové lístky zamestnancom vypisujú majstri. Je potrebné, aby si zamestnanci v iných prípadoch sami požiadali o dovolenku a sami si lístok vypísali. Navrhovateľ mal v tomto období žiadosť o poskytnutie dovolenky u odporcu iba od 25.07.2011 do 29.07.2011 až kým odporca súhlasil, a so žiadosťou o poskytnutie tejto dovolenky je prejavený súhlas práve podpisom na tomto dovolenkovom lístku. Skutočnosť, že navrhovateľ vedel o zmene čerpania hromadnej dovolenky potvrdil aj vo svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa. Bolo to teda preukázané aj jeho výpoveďou, nie len výpoveďami svedkov. Napriek tejto skutočnosti mal žiadosť o poskytnutie dovolenky len od 05.07.2011 do 29.07.2011, ale v týždni od 18.07.2011 do 22.07.2011 nechodil do práce, nepožiadal o dovolenku, nebol práceneschopný, nemal žiadnu inú prekážku v práci, ktorá by mu bránila vykonávať si úlohy. V zmysle ust. porušil svoje základné povinnosti tam uvedené.

Z listinného dôkazu okamžité skončenie prac. pomeru podľa zo dňa 09.08.2011 vyplýva, že na rannej zmene 21.06.2011 zamestnávateľ informoval žalobcu o zmene termínu čerpania plánovanej celozávodnej dovolenky, že bude v termíne od 25.07.2011 do 31.07.2011 a napriek tejto skutočnosti od 18.07.2011 do 22.07.2011 svojvoľne a v rozpore s pracovnou zmluvou a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovného pomeru prestal vykonávať prácu a nechodil na pracovisko. V ďalšej časti tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo poukázané na základné povinnosti podľa ust. , a to byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Pričom z príkazného listu generálneho riaditeľa č. 3/2008 porušovanie pracovnej disciplíny je nutné považovať konanie žalobcu za neospravedlnenú absenciu. Touto neospravedlnenou absenciou závažne porušil svoje pracovné povinnosti zamestnanca vyplývajúce z ust. , poškodil záujmy zamestnávateľa a narušil plynulé plnenie úloh na pracovisku a dopustil sa tak závažného porušenia prac. disciplíny.

V zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. d) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, ak zamestnanec porušil závažne prac. disciplínu.

Jednoznačne je zavinená absencia porušením pracovnej disciplíny podľa platnej ustálenej praxe a judikatúry, ako to klasifikuje ust. § 68 ods. 1 písm. b), teda závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pri aplikácii ust. § 63 ods. 1 písm. e) menej závažné porušenie prac. disciplíny je naplnené, ak pracovník najmenej 2 x porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom, avšak v danom prípade pracovník, tzn. navrhovateľ, závažne porušil pracovnú disciplínu, pretože nechodil do práce od 18.07.2011 do 22.07.2011. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru preto v tomto listinnom dôkaze zo dňa 09.08.2011 bol vymedzený skutkovo, bol nezameniteľný s iným a bol konkrétny. Vyplývalo z neho, že svojím konaním sa dopustil porušenia základných povinností zamestnanca podľa a jeho konanie napĺňa závažné porušenie pracovnej disciplíny, tak ako to klasifikuje uvedené ust. , pretože táto dlhodobá absencia je závažným porušením pracovnej disciplíny. Navyše aj v internom predpise, vo vnútornom predpise odporcu, Príkazný list generálneho riaditeľa pod č. 3, je uvedené porušenie pracovnej disciplíny platnej od 10.12.2008, kde sa neospravedlnená absencia považuje za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny, na základe ktorého môže zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer podľa

ust. . Aj odporca poukázal na túto skutočnosť i na to, že bol s týmto príkazným listom navrhovateľ oboznámený 12.12.2008, čo potvrdil svojim podpisom.

Je potrebné poukázať na to, že Kolektívna zmluva v článku 9 bod 4 umožňuje odporcovi, aby plánované čerpanie dovolenky zmenil po dohode so závodným výborom. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďami svedkov ako aj listinným dôkazom, ako bolo už predtým uvedené, tzn., že k zmene plánovanej dovolenky došlo. Táto zmena bola oznámená zamestnancom, to znamená, že bola splnená aj povinnosť zamestnávateľa oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred čerpanie dovolenky. Bolo preukázané, že zmenu čerpania dovolenky prejednal zamestnávateľ s odborovým zväzom a zamestnancom táto skutočnosť bola oboznámená prostredníctvom zástupcov zamestnancov, ako na to poukázali i vypočutý svedkovia Mgr. J., svedok E.. Žalobca - navrhovateľ o zmene termínu vedel, čo vyplýva i z výpovede svedka E. F., pretože s ním rozprával o zmene, prečo sa tak stalo, stále sa ho pýtal, i keď to bolo v Kolektívnej zmluve uvedené. Pred súdom prvého stupňa sa priznal, že o zmene termínu dovolenky vedel. Napriek tejto skutočnosti do práce nenastúpil 18.07.2011, o dovolenku požiadal od 25.07.2011 do 29.07.2011. Napriek tej skutočnosti, že bolo zamestnancom oznámené, že si môžu čerpať naplánovanú dovolenku aj v čase od 18.07.2011 do 22.07.2011 (čo aj okolo 60 zamestnancov urobilo a túto dovolenku malo poskytnutú a schválenú), navrhovateľ o túto dovolenku nepožiadal a bezdôvodne sa nedostavoval na pracovisko, neoznámil prekážky v práci, nepožiadal o pracovné voľno, nebol v tom čase práceneschopný. Tzn., že zamestnávateľ správne posúdil toto konanie v zmysle ako aj v zmysle svojich interných predpisov, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny za ktoré uložil odôvodnene navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. .

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa bol preto v napadnutej, zamietajúcej časti potvrdený podľa ust. .

Právna zástupkyňa odporcu si uplatňovala trovy odvolacieho konania za zastupovanie na odvolacom pojednávaní 24.03.2014, 14.04.2014, 05.05.2014 a 02.06.2014, za ďalšie úkony vyjadrenie odporcu k odvolaniu z 20.06.2013 a vyjadrenie odporcu z 25.04.2014. Za každý úkon si uplatnila sumu 270,54 eur, pretože je platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeden právny úkon vrátane DPH je zvýšený o 20 % a predstavuje sumu 324,65 eur. Pri vyčíslení zákonnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal odporca z podania navrhovateľa z 28.02.2013 v ktorom upravil petit tak, že náhrada mzdy uplatňovaná v súdnom konaní za obdobie od 10.08.2011 do 10.08.2012 predstavovala 11.155,25 eur.

Rozsudkom Okresného súdu bolo rozhodnuté v zmysle ust , že o náhrade trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Preto v zmysle ust. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v počte hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.