Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 271/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného obchodnou spoločnosťou AK IVANOVA s. r. o., Plynárenská 1, Bratislava,

v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Lenka Ivanová, pre namietané porušenie

, a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave

sp. zn. z 25. novembra 2015 a rozsudkom Okresného súdu Piešťany

sp. zn. z 2. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

, (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 25. novembra 2015 a rozsudkom

Okresného súdu Piešťany sp. zn. z 2. októbra 2014 (ďalej len „napadnuté

rozsudky“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania

na strane žalobcu v spore o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu a súdneho exekútora. Prvostupňový súd žalobu

sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Voči rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal, pretože sa

nestotožnil s posúdením otázky premlčania v rozhodovanej veci. Odvolací súd

prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Sťažovateľ vidí namietané porušenie v sťažnosti označených práv v tom, že

«Okresný súd Piešťany ako aj Krajský súd v Trnave nesprávne vyhodnotili začiatok,

spočívanie a koniec plynutia premlčacej lehoty na podanie návrhu na náhradu škody

a nemajetkovej ujmy voči štátu v priamej nadväznosti na uznesenie Okresného súdu

Piešťany sp. zn. zo dňa 07.02.2013, ktorým súd rozhodol o zastavení konania

o prvotnom nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri absencii poučenia

na negatívny následok zastavenia konania. Ako som už uvádzal vyššie, Okresný súd

Piešťany č. k. nesprávne vyhodnotil procesnú podmienku potreby podania

žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy

príslušným orgánom. Slovné spojenie „je potrebné“ nie je vhodné vykladať reštriktívne, ale

extenzívne. Nie je správne považovať nepodanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

príslušným orgánom za nevyhnutnú podmienku podania návrhu na náhradu škody

a nemajetkovej ujmy, navyše ak sa jedná o nedostatok, ktorý je odstrániteľný. Mám za to, že

sa jedná o podmienku, ktorá v žiadnom prípade neznamená nevyhnutnú povinnosť účastníka

splniť ju v momente keď je návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na súde uplatnený,

ale len jej vhodnosť, resp. účelnosť. Podľa môjho názoru v právnom štáte ani nie je možné

tak závažné konanie zastaviť bez toho, aby súd účastníka konania o tejto skutočnosti poučil.

Zastávam názor, že pokiaľ súd trvá na skutočnosti, že konanie bolo potrebné pre údajnú

nečinnosť z mojej strany zastaviť, bol povinný účastníka konania o takomto následku

poučiť, a to priamo vo výzve, ktorou sa domáhal doručenia kópie žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy u príslušného orgánu. Aj z

uvedeného dôvodu je potrebné zohľadniť a odpočítať čas trvania spočívania premlčacej

lehoty, a to od momentu podania návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, t.j. odo

dňa 01.06.2012 až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania, t.j. do

12.03.2013.».

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že napadnutými rozsudkami bol porušený , a

dohovoru, aby napadnuté rozsudky zrušil, vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie a aby sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť z 3. marca 2016 bola ústavnému súdu podaná v mene sťažovateľa

obchodnou spoločnosťou AK IVANOVA s. r. o., za ktorú je podpísaná JUDr. Lenka

Ivanová, advokátka a konateľka spoločnosti.

AK IVANOVA s. r. o. zastupuje sťažovateľa na základe substitučného

splnomocnenia. Substitučné splnomocnenie jej bolo udelené JUDr. Danielom Grigeľom

2. marca 2016 (na základe splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa z 1. februára 2016).

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne poukazuje na to, že

zmyslom a účelom substitučného (náhradného splnomocnenia) nemôže byť (z povahy veci)

úplné nahradenie originárneho splnomocnenia. Podľa názoru ústavného súdu preto náležite

nezdôvodnené a/alebo neobmedzené substitučné (náhradné) splnomocnenie, ktoré vo svojej

podstate nahrádza originálne splnomocnenie, je v konaní pred ústavným súdom vylúčené.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci ďalej uvádza, že „oprávnenosť“ substituenta

vypracovať návrh a podpísať ho v mene sťažovateľa, ktorý ho na to výslovne

nesplnomocnil, nemožno ústavne konformným spôsobom oprieť ani o substitučnú doložku

obsiahnutú v pôvodnom splnomocnení sťažovateľa pre advokáta (m. m. ,

).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že takýto nedostatok návrhu (sťažnosti) nie

je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, ak sťažovateľ disponuje kvalifikovaným

právnym zastúpením – advokátom. Uvedený záver vyplýva zo stabilnej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu (napr. , , ,

, , , ).

Ústavný súd z uvedených dôvodov konštatuje, že sťažnosť nie je objektívne

spôsobilá vyvolať začatie konania, pretože nespĺňa náležitosti predpísané zákonom

o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2016