Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 271/2016
PDF · 127.17 KB
No categories available
III. ÚS 271/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného obchodnou spoločnosťou AK IVANOVA s. r. o., Plynárenská 1, Bratislava,
v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Lenka Ivanová, pre namietané porušenie
čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 25 Co 85/2015 z 25. novembra 2015 a rozsudkom Okresného súdu Piešťany
sp. zn. 5 C 214/2013 z 2. októbra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie
čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25 Co 85/2015 z 25. novembra 2015 a rozsudkom
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5 C 214/2013 z 2. októbra 2014 (ďalej len „napadnuté
rozsudky“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania
na strane žalobcu v spore o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu a súdneho exekútora. Prvostupňový súd žalobu
sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Voči rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal, pretože sa
nestotožnil s posúdením otázky premlčania v rozhodovanej veci. Odvolací súd
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Sťažovateľ vidí namietané porušenie v sťažnosti označených práv v tom, že
«Okresný súd Piešťany ako aj Krajský súd v Trnave nesprávne vyhodnotili začiatok,
spočívanie a koniec plynutia premlčacej lehoty na podanie návrhu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy voči štátu v priamej nadväznosti na uznesenie Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 10C/87/2012 zo dňa 07.02.2013, ktorým súd rozhodol o zastavení konania
o prvotnom nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri absencii poučenia
na negatívny následok zastavenia konania. Ako som už uvádzal vyššie, Okresný súd
Piešťany č. k. 10C/87/2012 nesprávne vyhodnotil procesnú podmienku potreby podania
žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
príslušným orgánom. Slovné spojenie „je potrebné“ nie je vhodné vykladať reštriktívne, ale
extenzívne. Nie je správne považovať nepodanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
príslušným orgánom za nevyhnutnú podmienku podania návrhu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, navyše ak sa jedná o nedostatok, ktorý je odstrániteľný. Mám za to, že
sa jedná o podmienku, ktorá v žiadnom prípade neznamená nevyhnutnú povinnosť účastníka
splniť ju v momente keď je návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na súde uplatnený,
ale len jej vhodnosť, resp. účelnosť. Podľa môjho názoru v právnom štáte ani nie je možné
tak závažné konanie zastaviť bez toho, aby súd účastníka konania o tejto skutočnosti poučil.
Zastávam názor, že pokiaľ súd trvá na skutočnosti, že konanie bolo potrebné pre údajnú
nečinnosť z mojej strany zastaviť, bol povinný účastníka konania o takomto následku
poučiť, a to priamo vo výzve, ktorou sa domáhal doručenia kópie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy u príslušného orgánu. Aj z
uvedeného dôvodu je potrebné zohľadniť a odpočítať čas trvania spočívania premlčacej
lehoty, a to od momentu podania návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, t.j. odo
dňa 01.06.2012 až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania, t.j. do
12.03.2013.».
Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,
že napadnutými rozsudkami bol porušený čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, aby napadnuté rozsudky zrušil, vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie a aby sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov
právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažnosť z 3. marca 2016 bola ústavnému súdu podaná v mene sťažovateľa
obchodnou spoločnosťou AK IVANOVA s. r. o., za ktorú je podpísaná JUDr. Lenka
Ivanová, advokátka a konateľka spoločnosti.
AK IVANOVA s. r. o. zastupuje sťažovateľa na základe substitučného
splnomocnenia. Substitučné splnomocnenie jej bolo udelené JUDr. Danielom Grigeľom
2. marca 2016 (na základe splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa z 1. februára 2016).
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne poukazuje na to, že
zmyslom a účelom substitučného (náhradného splnomocnenia) nemôže byť (z povahy veci)
úplné nahradenie originárneho splnomocnenia. Podľa názoru ústavného súdu preto náležite
nezdôvodnené a/alebo neobmedzené substitučné (náhradné) splnomocnenie, ktoré vo svojej
podstate nahrádza originálne splnomocnenie, je v konaní pred ústavným súdom vylúčené.
Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci ďalej uvádza, že „oprávnenosť“ substituenta
vypracovať návrh a podpísať ho v mene sťažovateľa, ktorý ho na to výslovne
nesplnomocnil, nemožno ústavne konformným spôsobom oprieť ani o substitučnú doložku
obsiahnutú v pôvodnom splnomocnení sťažovateľa pre advokáta (m. m. I. ÚS 339/2012,
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že takýto nedostatok návrhu (sťažnosti) nie
je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, ak sťažovateľ disponuje kvalifikovaným
právnym zastúpením – advokátom. Uvedený záver vyplýva zo stabilnej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010,
IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010).
Ústavný súd z uvedených dôvodov konštatuje, že sťažnosť nie je objektívne
spôsobilá vyvolať začatie konania, pretože nespĺňa náležitosti predpísané zákonom
o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2016