Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 264/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody ,

zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Advokátska kancelária, Floriánska 16,

Košice, pre namietané porušenie a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby

podľa a právo podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta

JUDr. Milana Kuzmu, Advokátska kancelária, Floriánska 16, Košice, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

363,76 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd

Prešov p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Milana Kuzmu, Advokátska

kancelária, Floriánska 16, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-8 z 23. marca 2016 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie

(ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. . Vo vzťahu k postupu Krajského súdu v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. bola sťažnosť sťažovateľa

odmietnutá.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní zo 17. mája 2016

a okresný súd vo vyjadrení z 2. mája 2016 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho

pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ na hlavnom pojednávaní okresného súdu

konanom 11. novembra 2015 podal žiadosť o prepustenie z väzby. Uznesením okresného

súdu sp. zn. z 23. novembra 2015 bola žiadosť zamietnutá. Sťažovateľ priamo

na neverejnom zasadnutí okresného súdu konanom 23. novembra 2015 po zamietnutí

žiadosti zahlásil sťažnosť. Písomné odôvodnenie sťažnosti doručil okresnému súdu

11. decembra 2015. Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie

o sťažnosti 7. januára 2016. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 21. januára

2016 bola sťažnosť podaná sťažovateľom zamietnutá.

Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu označených článkov a dohovoru.

Pri preverovaní stavu konania sa sťažovateľ dozvedel, že spisový materiál, ktorý mal

byť predložený krajskému súd bezodkladne, bol v skutočnosti predložený až 7. januára

2016. Celých 27 dní teda okresnému súdu trvalo, než spis postúpil krajskému súdu. V tejto

zjavne neprimerane dlhej lehote vidí sťažovateľ základ porušenia jeho práv.

Podľa sťažovateľa ani konanie na krajskom súde neprebehlo v súlade s požiadavkou

prednosti a urýchlenosti vybavovania väzobných vecí, lebo odo dňa predloženia spisu

krajskému súdu (7. januára 2016) do momentu rozhodnutia (21. januára 2016) uplynulo

ďalších 14 dní.

Sťažovateľ ďalej poznamenáva, že úloha okresného súdu rozhodnúť urýchlene

o žiadosti o prepustenie z väzby nie je splnená vyhlásením uznesenia, jeho písomným

vyhotovením, ale ani následným doručením uznesenia stranám trestného konania, ale až

predložením veci na rozhodnutie o sťažnosti sťažnostnému súdu, teda v danom prípade

krajskému súdu.

Sťažovateľ žiada vydať tento nález:

„Základné právo na osobnú slobodu podľa

Slovenskej republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody

podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie väzby z 11.11.2015

v konaní vedenom pod sp. zn.: postupom Krajského súdu Prešov pri

rozhodovaní o sťažnosti v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 600,- €,

ktoré sú Okresný súd Prešov a Krajský súd Prešov povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne

sťažovateľovi do 2 mesiacov o právoplatnosti tohto nálezu.

sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 363,76 €

ktorú sú Okresný súd Prešov a Krajský súd Prešov povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne

sťažovateľovi do 2 mesiacov o právoplatnosti tohto nálezu.“

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. ,

z 2. mája 2016 doručeného ústavnému súdu 9. mája 2016 vyplýva, že sťažovateľ na

hlavnom pojednávaní 11. novembra 2015 prostredníctvom obhajcu požiadal o prepustenie

z väzby. Zároveň rovnakú žiadosť podal aj ďalší obžalovaný. Predseda senátu určil termín

neverejného zasadnutia na rozhodnutie o návrhu na 23. november 2015, teda o sedem

pracovných dní. Stalo sa tak preto, že na hlavnom pojednávaní konanom 10. a 11. novembra

2015 boli vypočúvaní všetci obžalovaní a štyria svedkovia, pričom predseda senátu

potreboval čas na vyhodnotenie týchto výpovedí v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na

prepustenie z väzby. Sťažovateľ určený termín bez námietok akceptoval. Návrh sťažovateľa

a ďalšieho obžalovaného bol na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2015 zamietnutý.

Uznesenie bolo písomne vyhotovené 3. decembra 2015, teda o sedem pracovných dní, ešte

pred uplynutím desaťdňovej lehoty v zmysle ustanovenia § 180 v spojení s § 172 ods. 3

. Uznesenie bolo aj v ten istý deň expedované. Sťažovateľovi bolo

doručené 4. decembra 2015 a jeho obhajcovi 7. decembra 2015. Obhajca sťažovateľa

doručil okresnému súdu písomné odôvodnenie sťažnosti 11. decembra 2015. Ďalšiemu

obžalovanému bolo uznesenie doručené 4. decembra 2015 a jeho obhajcovi 8. decembra

2015, pričom obhajca doručil písomné dôvody sťažnosti až 5. januára 2016, a to po dvoch

písomných urgenciách. Spis bol predložený krajskému súdu 7. januára 2016, pričom

predseda senátu bol od 15. decembra 2015 do 8. januára 2016 práceneschopný. Od času

podania návrhu sťažovateľa do času doručenia písomného vyhotovenia uznesenia

sťažovateľovi uplynula doba 23 dní, resp. 16 pracovných dní. Na základe uvedeného je

predseda okresného súdu toho názoru, že o návrhu sťažovateľa na prepustenie z väzby

z 11. novembra 2015 sa konalo bez zbytočných prieťahov.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 17. mája 2016 doručenej ústavnému

súdu 19. mája 2016 vyplýva, že s tvrdeniami predsedu okresného súdu sa nemožno

stotožniť, keďže sú nesprávne. V skutočnosti z podacej pečiatky Pošty Prešov vyplýva, že

písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu z 25. novembra 2015 nebolo expedované

3. decembra 2015, ako to tvrdí okresný súd, ale až 4. decembra 2015. Za vážnejšie

pochybenie treba považovať tvrdenie, podľa ktorého spis nemohol byť predložený

krajskému súdu po zahlásení sťažnosti obhajcami, a to z dôvodu, že obhajca druhého

obžalovaného sťažnosť odôvodnil až po dvoch písomných urgenciách 5. januára 2016.

V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn.

a sp. zn. .

II.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 23. novembra 2015 vyplýva, že

ním bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby z 11. novembra 2015.

Uznesenie bolo obhajcovi sťažovateľa doručené podľa dátumovej pečiatky na uznesení

7. decembra 2015.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -2149 z 21. januára 2016 vyplýva, že

ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 23. novembra 2015. Sťažnosť bola podaná ihneď po vyhlásení uznesenia

priamo do zápisnice okresného súdu o výsluchu sťažovateľa, pričom písomné dôvody

sťažnosti boli podané 11. decembra 2015. Uznesenie krajského súdu bolo obhajcovi

sťažovateľa doručené podľa dátumovej pečiatky na uznesení 3. februára 2016.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa prvej vety nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má

právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Sťažovateľ je presvedčený, že o jeho žiadosti sa nekonalo urýchlene, ale s prieťahmi.

Podľa okresného súdu treba spotrebovaný čas vzhľadom na všetky okolnosti

považovať za primeraný.

„O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začína

podaním návrhu alebo žiadosti o končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, príp.

doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijaká

pevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,

posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú

príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru“ (Bezicheri

c. Taliansko, Sanchez-Reisse c. Švajčiarsko, , ,

).

Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, ako aj zo vzájomne

nesporných (nespochybňovaných) tvrdení účastníkov konania je možné zo skutkového

hľadiska ustáliť tieto rozhodujúce skutočnosti:

Žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola okresnému súdu prednesená na

hlavnom pojednávaní 11. novembra 2015. Na neverejnom zasadnutí konanom 23. novembra

2015 bola žiadosť zamietnutá, pričom sťažovateľ priamo na neverejnom zasadnutí zahlásil

proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť. Písomné vyhotovenie uznesenia prevzal

sťažovateľ 4. decembra 2015 a jeho obhajca 7. decembra 2015. Písomné dôvody sťažnosti

doručil obhajca sťažovateľa okresnému súdu 11. decembra 2015. Napokon spis bol

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnostiach podaných sťažovateľom aj

ďalším obžalovaným 7. januára 2016.

Možno konštatovať, že od momentu prednesenia žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby okresnému súdu 11. novembra 2015 do momentu úplného vybavenia veci

okresným súdom, teda do momentu predloženia spisu krajskému súdu na rozhodnutie

o sťažnosti 7. januára 2016 uplynulo celkom 56 dní, teda takmer 2 mesiace.

Je zrejmé, že z hľadiska namietaného porušenia označených práv treba považovať

najmä obdobie od doručenia písomného vyhotovenia uznesenia (7. decembra 2015)

do predloženia spisu krajskému súdu (7. januára 2016) za neprimerane dlhé. Na tomto

závere nič nemení skutočnosť, že predseda senátu okresného súdu bol práceneschopný,

a tým menej to, že sa s predložením spisu čakalo na doručenie písomných dôvodov

sťažnosti ďalšieho obžalovaného, a to dokonca za cenu dvoch písomných urgencií.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o väzbe podľa , resp. práva podľa

čl. 5 ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

600 € ako satisfakciu za utrpenú ujmu.

Ústavný súd považoval túto požiadavku za primeranú a zaviazal okresný súd na

úhradu sumy 500 € (bod 2 výroku nálezu). Vychádzal pritom z časového rozsahu zistených

prieťahov v konaní, ako aj zo zásady spravodlivosti.

Napokon sa sťažovateľ domáhal náhrady trov právneho zastúpenia advokátom

vo výške 363,76 €.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľovi by patrila odmena za 2 úkony právnych

služieb v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť) po 143 €, za 2 režijné

paušály po 8,39 € a za daň z pridanej hodnoty vo výške 60,62 €, teda celkom 363,78 €.

Priznať však mohol len čiastku požadovanú, teda 363,76 € (bod 3 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na časť vety pred bodkočiarkou , podľa ktorého proti

rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod

právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho

doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016