Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 264/2016
PDF · 164.73 KB
No categories available
II. ÚS 264/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,
, t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody ,
zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Advokátska kancelária, Floriánska 16,
Košice, pre namietané porušenie čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tk 1/2015 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tk 1/2015 p o r u š i l
základné právo na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby
podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta
JUDr. Milana Kuzmu, Advokátska kancelária, Floriánska 16, Košice, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu.
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume
363,76 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd
Prešov p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Milana Kuzmu, Advokátska
kancelária, Floriánska 16, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.
II. ÚS 264/2016-8 z 23. marca 2016 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Tk 1/2015. Vo vzťahu k postupu Krajského súdu v Prešove (ďalej
len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 1/2016 bola sťažnosť sťažovateľa
odmietnutá.
Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval
ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní zo 17. mája 2016
a okresný súd vo vyjadrení z 2. mája 2016 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho
pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení
nachádzajúcich sa v jeho spise.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ na hlavnom pojednávaní okresného súdu
konanom 11. novembra 2015 podal žiadosť o prepustenie z väzby. Uznesením okresného
súdu sp. zn. 1 Tk 1/2015 z 23. novembra 2015 bola žiadosť zamietnutá. Sťažovateľ priamo
na neverejnom zasadnutí okresného súdu konanom 23. novembra 2015 po zamietnutí
žiadosti zahlásil sťažnosť. Písomné odôvodnenie sťažnosti doručil okresnému súdu
11. decembra 2015. Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie
o sťažnosti 7. januára 2016. Uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 1/2016 z 21. januára
2016 bola sťažnosť podaná sťažovateľom zamietnutá.
Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu označených článkov ústavy a dohovoru.
Pri preverovaní stavu konania sa sťažovateľ dozvedel, že spisový materiál, ktorý mal
byť predložený krajskému súd bezodkladne, bol v skutočnosti predložený až 7. januára
2016. Celých 27 dní teda okresnému súdu trvalo, než spis postúpil krajskému súdu. V tejto
zjavne neprimerane dlhej lehote vidí sťažovateľ základ porušenia jeho práv.
Podľa sťažovateľa ani konanie na krajskom súde neprebehlo v súlade s požiadavkou
prednosti a urýchlenosti vybavovania väzobných vecí, lebo odo dňa predloženia spisu
krajskému súdu (7. januára 2016) do momentu rozhodnutia (21. januára 2016) uplynulo
ďalších 14 dní.
Sťažovateľ ďalej poznamenáva, že úloha okresného súdu rozhodnúť urýchlene
o žiadosti o prepustenie z väzby nie je splnená vyhlásením uznesenia, jeho písomným
vyhotovením, ale ani následným doručením uznesenia stranám trestného konania, ale až
predložením veci na rozhodnutie o sťažnosti sťažnostnému súdu, teda v danom prípade
krajskému súdu.
Sťažovateľ žiada vydať tento nález:
„Základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody
podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Prešov pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie väzby z 11.11.2015
v konaní vedenom pod sp. zn.: 1Tk 1/2015 postupom Krajského súdu Prešov pri
rozhodovaní o sťažnosti v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 Tos 1/2016 porušené bolo.
sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 600,- €,
ktoré sú Okresný súd Prešov a Krajský súd Prešov povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
sťažovateľovi do 2 mesiacov o právoplatnosti tohto nálezu.
sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 363,76 €
ktorú sú Okresný súd Prešov a Krajský súd Prešov povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
sťažovateľovi do 2 mesiacov o právoplatnosti tohto nálezu.“
Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprO 719/2016, SprU 3006/2016
z 2. mája 2016 doručeného ústavnému súdu 9. mája 2016 vyplýva, že sťažovateľ na
hlavnom pojednávaní 11. novembra 2015 prostredníctvom obhajcu požiadal o prepustenie
z väzby. Zároveň rovnakú žiadosť podal aj ďalší obžalovaný. Predseda senátu určil termín
neverejného zasadnutia na rozhodnutie o návrhu na 23. november 2015, teda o sedem
pracovných dní. Stalo sa tak preto, že na hlavnom pojednávaní konanom 10. a 11. novembra
2015 boli vypočúvaní všetci obžalovaní a štyria svedkovia, pričom predseda senátu
potreboval čas na vyhodnotenie týchto výpovedí v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na
prepustenie z väzby. Sťažovateľ určený termín bez námietok akceptoval. Návrh sťažovateľa
a ďalšieho obžalovaného bol na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2015 zamietnutý.
Uznesenie bolo písomne vyhotovené 3. decembra 2015, teda o sedem pracovných dní, ešte
pred uplynutím desaťdňovej lehoty v zmysle ustanovenia § 180 v spojení s § 172 ods. 3
Trestného poriadku. Uznesenie bolo aj v ten istý deň expedované. Sťažovateľovi bolo
doručené 4. decembra 2015 a jeho obhajcovi 7. decembra 2015. Obhajca sťažovateľa
doručil okresnému súdu písomné odôvodnenie sťažnosti 11. decembra 2015. Ďalšiemu
obžalovanému bolo uznesenie doručené 4. decembra 2015 a jeho obhajcovi 8. decembra
2015, pričom obhajca doručil písomné dôvody sťažnosti až 5. januára 2016, a to po dvoch
písomných urgenciách. Spis bol predložený krajskému súdu 7. januára 2016, pričom
predseda senátu bol od 15. decembra 2015 do 8. januára 2016 práceneschopný. Od času
podania návrhu sťažovateľa do času doručenia písomného vyhotovenia uznesenia
sťažovateľovi uplynula doba 23 dní, resp. 16 pracovných dní. Na základe uvedeného je
predseda okresného súdu toho názoru, že o návrhu sťažovateľa na prepustenie z väzby
z 11. novembra 2015 sa konalo bez zbytočných prieťahov.
Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 17. mája 2016 doručenej ústavnému
súdu 19. mája 2016 vyplýva, že s tvrdeniami predsedu okresného súdu sa nemožno
stotožniť, keďže sú nesprávne. V skutočnosti z podacej pečiatky Pošty Prešov vyplýva, že
písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu z 25. novembra 2015 nebolo expedované
3. decembra 2015, ako to tvrdí okresný súd, ale až 4. decembra 2015. Za vážnejšie
pochybenie treba považovať tvrdenie, podľa ktorého spis nemohol byť predložený
krajskému súdu po zahlásení sťažnosti obhajcami, a to z dôvodu, že obhajca druhého
obžalovaného sťažnosť odôvodnil až po dvoch písomných urgenciách 5. januára 2016.
V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn.
III. ÚS 101/2013 a sp. zn. IV. ÚS 541/2013.
II.
Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 Tk 1/2015 z 23. novembra 2015 vyplýva, že
ním bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby z 11. novembra 2015.
Uznesenie bolo obhajcovi sťažovateľa doručené podľa dátumovej pečiatky na uznesení
7. decembra 2015.
Z uznesenia krajského súdu č. k. 3 Tos 1/2016-2149 z 21. januára 2016 vyplýva, že
ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.
1 Tk 1/2015 z 23. novembra 2015. Sťažnosť bola podaná ihneď po vyhlásení uznesenia
priamo do zápisnice okresného súdu o výsluchu sťažovateľa, pričom písomné dôvody
sťažnosti boli podané 11. decembra 2015. Uznesenie krajského súdu bolo obhajcovi
sťažovateľa doručené podľa dátumovej pečiatky na uznesení 3. februára 2016.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody
inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má
právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti
pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
Sťažovateľ je presvedčený, že o jeho žiadosti sa nekonalo urýchlene, ale s prieťahmi.
Podľa okresného súdu treba spotrebovaný čas vzhľadom na všetky okolnosti
považovať za primeraný.
„O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začína
podaním návrhu alebo žiadosti o končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, príp.
doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijaká
pevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,
posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú
príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru“ (Bezicheri
c. Taliansko, Sanchez-Reisse c. Švajčiarsko, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014,
Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, ako aj zo vzájomne
nesporných (nespochybňovaných) tvrdení účastníkov konania je možné zo skutkového
hľadiska ustáliť tieto rozhodujúce skutočnosti:
Žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola okresnému súdu prednesená na
hlavnom pojednávaní 11. novembra 2015. Na neverejnom zasadnutí konanom 23. novembra
2015 bola žiadosť zamietnutá, pričom sťažovateľ priamo na neverejnom zasadnutí zahlásil
proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť. Písomné vyhotovenie uznesenia prevzal
sťažovateľ 4. decembra 2015 a jeho obhajca 7. decembra 2015. Písomné dôvody sťažnosti
doručil obhajca sťažovateľa okresnému súdu 11. decembra 2015. Napokon spis bol
predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnostiach podaných sťažovateľom aj
ďalším obžalovaným 7. januára 2016.
Možno konštatovať, že od momentu prednesenia žiadosti sťažovateľa o prepustenie
z väzby okresnému súdu 11. novembra 2015 do momentu úplného vybavenia veci
okresným súdom, teda do momentu predloženia spisu krajskému súdu na rozhodnutie
o sťažnosti 7. januára 2016 uplynulo celkom 56 dní, teda takmer 2 mesiace.
Je zrejmé, že z hľadiska namietaného porušenia označených práv treba považovať
najmä obdobie od doručenia písomného vyhotovenia uznesenia (7. decembra 2015)
do predloženia spisu krajskému súdu (7. januára 2016) za neprimerane dlhé. Na tomto
závere nič nemení skutočnosť, že predseda senátu okresného súdu bol práceneschopný,
a tým menej to, že sa s predložením spisu čakalo na doručenie písomných dôvodov
sťažnosti ďalšieho obžalovaného, a to dokonca za cenu dvoch písomných urgencií.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o väzbe podľa čl. 17 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa
čl. 5 ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
600 € ako satisfakciu za utrpenú ujmu.
Ústavný súd považoval túto požiadavku za primeranú a zaviazal okresný súd na
úhradu sumy 500 € (bod 2 výroku nálezu). Vychádzal pritom z časového rozsahu zistených
prieťahov v konaní, ako aj zo zásady spravodlivosti.
Napokon sa sťažovateľ domáhal náhrady trov právneho zastúpenia advokátom
vo výške 363,76 €.
Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľovi by patrila odmena za 2 úkony právnych
služieb v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť) po 143 €, za 2 režijné
paušály po 8,39 € a za daň z pridanej hodnoty vo výške 60,62 €, teda celkom 363,78 €.
Priznať však mohol len čiastku požadovanú, teda 363,76 € (bod 3 výroku nálezu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti
rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod
právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho
doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2016