Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 373/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 3 a práv podľa a 3 písm. a), b) a c) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/610 a jeho

upovedomením z 22. apríla 2016 a postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 8. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2016

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a (ďalej len „“), ako aj práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) v konaní vedenom pod sp. zn. 49678/2015-

61/D/610 a jeho upovedomením z 22. apríla 2016 a postupom Okresného súdu Prievidza

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 8. decembra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ opätovne podal sťažnosť, ktorú

ústavný súd odložil podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v konaní

vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ v novopodanej sťažnosti rozsiahlo

polemizuje s uvedeným postupom ústavného súdu, ktorý považuje v danej veci za

nesprávny.

Z príloh sťažnosti ďalej vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 8. decembra 2014 uznal sťažovateľa vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a odsúdil ho podľa

s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h) a m) a § 38 ods. 4 Trestného

zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne mu podľa § 61 ods. 3

uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu

v trvaní šiestich rokov. Podľa okresný súd zrušil výrok o

treste trestného rozkazu okresného súdu sp. zn. . Sťažovateľ sa vzdal práva

podať odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 8. decembra

2014. Následne sa sťažovateľ podnetom obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) vo veci žiadosti o podanie dovolania

ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) z dôvodov podľa .

Upovedomením ministerstva spravodlivosti č. -61/D/610 z 22. apríla 2016 bolo

sťažovateľovi oznámené odloženie jeho podnetu na podanie dovolania prostredníctvom

ministra spravodlivosti s odôvodnením, že nevyužil podanie riadneho opravného

prostriedku.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti rozporuje tak postup ministerstva spravodlivosti

v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/610 a odôvodnenie jeho upovedomenia

z 22. apríla 2016, ako aj postup okresného súdu a ním vydané napadnuté rozhodnutie

a zastáva názor, že zo strany ministerstva spravodlivosti, ako aj okresného súdu došlo

k porušeniu ním označených základných práv garantovaných , ako aj dohovorom.

S poukazom na skutkové okolnosti prípadu sťažovateľ vyvodzuje, že ustanovenie § 369

ods. 1 neumožňuje voľnú úvahu ministra spravodlivosti, či podá, resp.

nepodá dovolanie, a že minister spravodlivosti nie je oprávnený meritórne preskúmavať

naplnenie dovolacích dôvodov v rozsahu, v akom ich preskúmava príslušný dovolací súd.

V nadväznosti na sťažnosťou napadnutý postup okresného súdu a jeho napadnuté

rozhodnutie sťažovateľ konštatuje, že okresný súd pri vyhlásení rozsudku neuviedol popis

skutku v skutkovej vete a tento nie je ani súčasťou rozhodnutia. Uvedené je dôvodom

zmätočnosti napadnutého rozhodnutia a zakladá podľa jeho názoru dovolací dôvod.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie ním

označených práv postupom ministerstva spravodlivosti v konaní vedenom pod sp. zn.

-61/D/610 a jeho upovedomením z 22. apríla 2016, ako aj postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 8. decembra 2014,

aby upovedomenie ministerstva spravodlivosti z 22. apríla 2016 zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €.

Zároveň žiada ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

na podanie ústavnej sťažnosti a na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti v prvom rade namieta postup ministerstva

spravodlivosti v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/610 a jeho upovedomenie

z 22. apríla 2016, ktorým mu bol oznámený konečný záver o tom, že jeho podnet na

podanie dovolania sa odkladá.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

sťažovateľ nemôže uplatniť osobne (takým je nepochybne aj dovolanie podľa § 368 a nasl.

), nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú

mu priamo dostupné (napr. , ). Podnet na podanie dovolania

podľa nie je opravným prostriedkom a z hľadiska trestného

práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako

oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne

dôsledky. Ustanovenie neukladá povinnosť (nevzniká

právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť

a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetu podá

alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné

podmienky na podanie dovolania sú splnené). Podanie podnetu na podanie dovolania

nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (m. m.

, , ).

Z tohto dôvodu ministerstvo spravodlivosti nemohlo odložením takéhoto podania,

t. j. jeho neakceptovaním, spôsobiť namietané porušenie označených základných práv

sťažovateľa podľa a a práv podľa a 3 písm. a),

b) a c) dohovoru. Sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ) mal právo len na to, aby sa

minister spravodlivosti jeho podnetom zaoberal, náležite sa s ním vysporiadal a o spôsobe

jeho vybavenia ho vyrozumel, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý nemožno označiť

za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný (napr. ).

V dôsledku uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V nadväznosti na druhú časť sťažnosti sťažovateľa, a to napadnutý postup okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 8. decembra 2014, sa

ústavný súd v prvom rade zameral na overenie včasnosti podania ústavnej sťažnosti

zo strany sťažovateľa.

Sťažnosťou napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. z 8. decembra

2014 nadobudol právoplatnosť 8. decembra 2014. Keďže sťažovateľ podal sťažnosť na

ústavnom súde 2. júna 2016, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty, ústavný

súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v odložení sťažnosti sp. zn.

z 10. mája 2016, ktorá bola ústavnému súdu doručená 6. mája 2016.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2016