Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoCsp-69-2022.pdf
PDF · 86.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/69/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpená Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.091,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 45Csp/5/2018-287 z 11. júla 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v súdenej veci) okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.091,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.091,29 eur od 25.04.2017 do zaplatenia (výrok I.) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Okresný súd vec právne posudzoval podľa ust. § 53 ods. 6, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 101, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 11 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f/, j/, § 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 12.07.2013 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Uvedené zákonné ustanovenia aplikoval na skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania. Konštatoval, že sporové strany uzavreli dňa 12.07.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500028087 (ďalej „zmluva o úvere“), v zmysle ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý mala žalobkyňa splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur so splatnosťou 19. dňa príslušného mesiaca. Zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľský úver a zaoberal sa posúdením, či obsahuje zákonné náležitostí v zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, že kľúčový údaj o nákladoch na úver – ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) - bol v zmluve uvedený nesprávne, že dojednaná výška úrokovej sadzby z úveru 70,01 % ročne je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na tieto zistenia sa už prípadnými ďalšími nedostatkami predmetnej zmluvy nezaoberal. Úver poskytnutý na základe takejto zmluvy vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Povinnosťou žalobkyne tak bolo zaplatiť žalovanému len istinu úveru, ktorá jej bola reálne poskytnutá, teda sumu 1.284,25 eur. Platby uhradené žalobkyňou nad rámec tejto sumy žalovanému predstavujú bezdôvodné obohatenie žalovaného podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu uvedenú vo výroku napadnutého rozsudku titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Námietku premlčania žalobou uplatneného nároku vznesenú žalovaným považoval za nedôvodnú. Vychádzal zo zákonnej úpravy premlčania bezdôvodného obohatenia, v zmysle ktorej právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj v objektívnej (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dobe, ktorá upravuje objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu okresný súd uviedol, že žalobkyňou uplatnený nárok je nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, pri premlčaní ktorého je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dospel k záveru, že žiadna z týchto premlčacích lehôt neuplynula, preto sa žalovaný nemohol úspešne premlčania nároku uplatneného žalobkyňou dovolať.
3. Okresný súd vychádzal z toho, že začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Žalobkyňa o uzavretí zmluvy o úvere ako aj o povinnostiach z nej vyplývajúcich síce mala vedomosť, čo však neznamená, že mala vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Na to, aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by vedieť, že na ním uzavretú zmluvu o úvere sa vzťahuje zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa predmetný úver splácala až do jeho úplného splatenia formou splátok vo výške 80,37 eur mesačne. Bezdôvodné obohatenie začalo vznikať na strane žalovaného postupne odo dňa 19.12.2014 úhradou splátky vo výške 80,37 eur až po poslednú úhradu splátky v rovnakej výške dňa 21.03.2017, nakoľko do 19.11.2014 žalobkyňa vykonávala úhrady do výšky žalovaným poskytnutých financií, spolu vo výške 1.284,25 eur. Teda od 19.12.2014, odkedy vznikalo žalovanému bezdôvodné obohatenia, do dňa podania žaloby 23.05.2017, neuplynula trojročná objektívna premlčacia doba vzťahujúca sa na nárok bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie len v rámci objektívnej a uplynie najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej doby, tá v posudzovanom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila celú sumu úveru, mohla začať plynúť najskôr až po zaplatení poslednej splátky úveru. Okresný súd konštatoval, že by bolo v rozpore so základnou logikou, aby žalobkyňa úver splácala v termínoch a dohodnutých splátkach pri vedomosti, že plní bez právneho dôvodu. Uvedenému svedčí aj konanie žalobkyne, ktorá podľa nesporného tvrdenia dňa 10.04.2017 vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia do troch dní od doručenia výzvy. Z uvedenej výzvy vyplynulo, že túto realizovala prostredníctvom advokátskej kancelárie, teda preukázateľne v tomto čase mala vedomosť o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného. Na základe tejto skutočnosti tak pred podaním žaloby, od tohto dátumu, neuplynula ani dvojročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd, v súvislosti s posudzovanou problematikou premlčania, poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorej právne závery aplikoval aj na prejednávanú vec. Okresný súd zároveň podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobkyni aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny od 25.04.2017 do zaplatenia, keďže žalovaný nepoprel doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote do 24.04.2017 s tým, že výška úroku, ktorú si uplatňovala žalobkyňa je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).
4. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo tento zmenil a žalobu zamietol, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Žalovaný v úvode odvolania uviedol, že ho podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Odvolacie dôvody konkretizoval tak, že namietal nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku a súčasne porušenie jeho práv na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti citoval ust. § 220 ods. 2 CSP o náležitostiach odôvodnenia rozsudku, vybraté častí nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 68/2022 a I.ÚS 373/2016 zaoberajúce sa vysvetlením pojmu porušenie práva na spravodlivý súdny proces, pod ktorý možno subsumovať nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Následne veľmi stručne uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľným a arbitrárnym rozhodnutím, pretože súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil a ani neposúdil námietku premlčania pre uplynutie objektívnej premlčacej doby.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení z 31.10.2022 k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalovaný v odvolaní nevytýka žiadne konkrétne nedostatky rozsudku okresného súdu okrem skutočnosti, že žiadnym spôsobom nevysvetlil ani neposúdil námietku premlčania pre uplynutie objektívnej premlčacej doby, čo však nezodpovedá
skutočnosti, pretože okresný súd sa ňou podrobne zaoberal v bodoch 31. až 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
6. Ďalšie vyjadrenia sporových strán odvolaciemu súdu neboli predložené.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že je to odvolateľ, ktorý v odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote pre podanie odvolania, jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Žalovaný v úvode odvolania uviedol, že ho podáva z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písmeno b/, f/ a h/ CSP. V konkrétnostiach súdenej veci však uviedol relevantnú argumentáciu len vo vzťahu k dôvodu odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že tento sa nezaoberal posúdením ním vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku dôsledne, pokiaľ išlo o posúdenie uplynutia objektívnej premlčacej lehoty. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že táto námietka žalovaného je nedôvodná. Tak, ako to konštatovala aj žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, okresný súd sa dôsledne posúdením dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným v napadnutom rozsudku zaoberal. Jeho právne a skutkové závery uviedol odvolací súd aj v úvodnej časti tohto rozhodnutia, v podrobnostiach sú tieto obsiahnuté v bodoch 31. až 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd sa v tejto časti svojho rozhodnutia podrobne zaoberal momentom začiatku plynutia ako objektívnej, tak aj subjektívnej premlčacej lehoty, vysvetlením dôvodov, pre ktoré dospel k záveru, že žaloba bola uplatnená pred časom ich uplynutia, z ktorého dôvodu na námietku premlčania vznesenú žalovaným neprihliadal. Odvolací súd v konkrétnostiach odkazuje na uvedené body odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Na základe týchto skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to aj v závislom výroku o trovách konania, ktorý síce v konkrétnostiach nebol odvolaním napadnutý, ale v zmysle § 379 písm. a/ CSP podlieha odvolaciemu prieskumu ako od odvolaním napadnutého výroku závislý výrok.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto odvolací súd priznal žalobkyni voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).