Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 368/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júna 2016 predbežne

prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Beátou Pitorákovou, Kováčska 7, Košice, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 16. marca 2015 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I

č. k. -250 zo 7. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -289 zo 16. marca 2015 (ďalej len

„rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -250 zo 7. októbra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“).

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že okresný súd a krajský súd

rozhodovali arbitrárne, pretože okresný súd zamietol jej žalobu, ktorou sa domáhala

neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Krajský súd svojím

rozsudkom potvrdil vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia. Sťažovateľka proti

rozhodnutiu krajského súdu podala opakovane podnet na mimoriadne dovolanie Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorý bol odložený

Krajskou prokuratúrou v Bratislave z dôvodu, že v postupe súdov nezistili pochybenia,

a následne aj generálnou prokuratúrou. Zároveň poukázala na plynutie lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti od prevzatia oznámenia (29. marca 2016) generálnej prokuratúry

o odložení podnetu na mimoriadne dovolanie bez opatrení prokurátora.

3. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka sa nestotožňuje so skutkovými

a právnymi závermi oboch súdov. Rozhodnutia sú podľa nej v extrémnom rozpore

so zisteným skutkovým a právnym stavom, odklonili sa od doterajšej judikatúry bez toho,

aby dostatočne odôvodnili dôvod, pre ktorý nerozhodli v súlade so skoršími rozhodnutiami

súdov v skutkovo obdobných veciach. Napokon aj hodnotenie dôkazov je vykonané

bez akéhokoľvek racionálneho základu.

4. Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol tak, že bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivý proces podľa dohovoru rozsudkom krajského

súdu a rozsudkom okresného súdu. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnuté

rozhodnutia, vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a aby zaviazal

krajský súd na úhradu finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

5. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

6. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie v bode 1

označených práv napadnutým rozsudkom okresného súdu zo 7. októbra 2014 a rozsudkom

krajského súdu zo 16. marca 2015, ktorý jej bol doručený 30. marca 2015.

8. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

( , podobne aj , , ,

, ).

9. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, , ).

10. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo

obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum

právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý ústavný súd osobitne neskúmal, pretože ho

mal prima facie preukázaný časom, kedy sťažovateľka podávala podnet na podanie

mimoriadneho dovolania generálnej prokuratúre (2. apríla 2015), považoval ústavný súd

za dostatočne preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. , , ).

11. Pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti vychádza v prípade plynutia lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti zo skutočnosti, že po doručení napadnutého rozsudku podávala

opakovane podnet na podanie mimoriadneho dovolania, a teda lehota sa má

počítať od ostatného oznámenia generálnej prokuratúry, ústavný súd takúto úvahu

nemôže akceptovať. Podanie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

adresované generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky nezakladá podnecovateľovi

(v danom prípade sťažovateľke) právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania

generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, a preto ho nemožno podľa názoru

ústavného súdu považovať za právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa

, ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu. Z toho zároveň vyplýva, že lehota na podanie sťažnosti proti

napadnutému rozsudku krajského súdu a okresného súdu začala plynúť nadobudnutím ich

právoplatnosti. Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť,

ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

12. Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že

sťažovateľka, ktorá je kvalifikovane zastúpená advokátkou (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde), namietala v sťažnosti aj postup Krajskej prokuratúry v Bratislave a generálnej

prokuratúry v súvislosti s jej opakovaným podnetom na podanie mimoriadneho dovolania,

avšak sťažovateľka ho nepremietla v petite sťažnosti (podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom

súde je pritom ústavný súd petitom viazaný), čo zakladá ďalší dôvod na odmietnutie jej

sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2

, s poukazom na skutočnosť, že ústavný súd môže rozhodnúť len

o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , ). Ústavnému

súdu napokon neušli pozornosti ani nedostatky predloženej plnej moci, v ktorej nie je

uvedené, akej veci sa týka ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2016