Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 720/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza o prijatej sťažnosti

, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Luknárom, Grösslingová 45, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 18. decembra 2014 takto

rozhodol:

Základné práva , podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 18. decembra 2014 p o r u š e n é n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 29. októbra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) prijal sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Michalom

Luknárom, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 18. decembra 2014.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

«Porušovateľom základných práv Sťažovateľa je Krajský súd v Bratislave, príslušný

na rozhodovanie o miestnej príslušnosti podľa na základe nesúhlasu

Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „OS BA III“) s postúpením veci Okresným súdom

Nové Zámky (ďalej aj „OS NZ“), ako nadriadený súd OS BA III, konajúci mimo

inštančného postupu.

Konanie, ktorým došlo k porušeniu základných práv Sťažovateľa, spočíva

v nesprávnom rozhodnutí Krajského súdu... o určení OS NZ ako súdu miestne príslušného

na konanie v právnej veci žalobcu , so sídlom... (ďalej aj „Žalobca“)

proti žalovaným: 1) Sťažovateľ, 2) spoločnosť , so sídlom... a 3)

spoločnosti , so sídlom... o určenie, že záložné právo

k nehnuteľnostiam... zaniklo. OS NZ nie je miestne príslušný na Konanie z dôvodu, že

predmet Konania sa týka zániku/existencie práva (záložného) k Nehnuteľnostiam, kde je

daná výlučná miestna príslušnosť OS BA III podľa , nakoľko

Nehnuteľnosti sa nachádzajú v obvode OS BA III.

K porušeniu základných práv Sťažovateľa došlo uznesením Krajského súdu v...

zo dňa 18.12.2014, sp. zn. -43(ďalej aj „Napadnuté uznesenie“)...

Krajský súd... v rozpore s ustanovením o výlučnej miestnej

príslušnosti rozhodol, že v Konaní má rozhodovať miestne nepríslušný súd.»

Podľa názoru sťažovateľky argument krajského súdu, že „určenie výlučnej miestnej

príslušnosti podľa je... nedôvodné, nezodpovedá skutočnému

skutkovému stavu veci... Odôvodnenie Napadnutého uznesenia je v tejto časti

nepreskúmateľné, pretože vychádza z arbitrárneho posúdenia veci Krajským súdom...“.

2

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo spoločnosti

na zákonného sudcu podľa

a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 18.12.2014, sp. zn. -43 porušené bolo.

Základné právo spoločnosti

,... na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

18.12.2014, sp. zn. -43 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014, sp. zn. -43

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie

Spoločnosti

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 EUR, ktorú je

Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu Sťažovateľa vedený

v..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľka súčasne navrhla, aby ústavný súd „odložil vykonateľnosť uznesenia

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014, sp. zn. -43 a uložil

Okresnému súdu Nové Zámky povinnosť vrátiť spisový materiál, ktorý mu bol postúpený

Okresným súdom Bratislava III na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa

18.12.2014, sp. zn. -43, späť na Okresný súd Bratislava III

až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti

Sťažovateľa zo dňa 27.04.2015“.

Predseda krajského súdu sa na výzvu ústavného súdu vyjadril k prijatej sťažnosti

listom sp. zn. Spr. 3498/15 z 30. novembra 2015, v ktorom uviedol:

„Predmetná vec (vedená na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. )

bola predložená Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.12.2014 a je vedená pod sp. zn.

. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -43 zo dňa

18.12.2014 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava III s postúpením veci sp. zn.

z Okresného súdu Nové Zámky je dôvodný, a že miestne príslušným súdom

na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

, je Okresný súd Nové Zámky.

, ktorý v danej veci rozhodoval, uvádza, že dôvody, na

základe ktorých Krajský súd v Bratislave rozhodol o miestnej príslušnosti Okresného súdu

Nové Zámky, sú dostatočne uvedené v odôvodnení tohto uznesenia Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo dňa 18.12.2014, týchto sa plne pridržiava a viac

k veci nemá čo uviesť. Uvedený súdny spis sp. zn. bol postúpený Okresnému

súdu Nové Zámky.“

Predseda krajského súdu zároveň oznámil, že podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ústavným súdom.

K vyjadreniu krajského súdu zaujala stanovisko sťažovateľka podaním doručeným

ústavnému súdu 23. decembra 2015, v ktorom uviedla:

«Ako uvádza Krajský súd vo svojom vyjadrení, dôvody na základe ktorých rozhodol

o miestnej príslušnosti Okresného súdu Nové Zámky sú dostatočne uvedené v odôvodnení

napadnutého uznesenia, ktorých sa plne pridržiava, pričom viac k veci nemá čo uviesť.

Keďže ide o argumentáciu, ktorú Krajský súd už uviedol v napadnutom uznesení, aj

akékoľvek naše vyjadrenie k vyjadreniu Krajského súdu by bolo len zopakovaním našej

predchádzajúcej argumentácie, ktorú uvádzame v našej sťažnosti.

Dovoľujeme si však zdôrazniť, že s vyjadreniami a argumentáciou Krajského súdu

nesúhlasíme. Pritom zdôrazňujeme, že aplikáciou /2

v napadnutom uznesení (ktorú Krajský súd považuje za rozhodujúcu v otázke miestnej

príslušnosti), Krajský súd obišiel ustanovenia o výlučnej

miestnej príslušnosti.

V našej sťažnosti sme taktiež poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v otázke miestnej príslušnosti v skutkovo totožných konaniach. Najvyšší súd

v týchto rozhodnutiach uviedol, že „v predmetnej veci skutočne nemožno aplikovať § 11

ods. 2 , podľa ktorého ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať

na ktoromkoľvek z nich. Citované ustanovenie možno aplikovať len v prípade spoločenstva

viacerých účastníkov alebo pri príslušnosti danej na výber v zmysle .

V prejednávanej veci však o žiaden z uvedených prípadov nejde. Predmetom konania je

4

určenie zániku záložného práva k navrhovateľom Špecifikovaným nehnuteľnostiam, kedy je

na mieste aplikácia o výlučnej miestnej príslušnosti súdu, v obvode

ktorého je nehnuteľnosť.“

Z uvedeného vyplýva, že postupom Krajského súdu došlo k odňatiu jej

zákonnému sudcovi vecne a miestne príslušného súdu, a tým k porušeniu jej práva na

spravodlivé súdne konanie, čo je ústavne neudržateľné. V podrobnostiach odkazujeme na

našu argumentáciu uvedenú v našej sťažnosti.»

Dňa 22. decembra 2015 doručila sťažovateľka „návrh na prerušenie konania“,

v ktorom uviedla najmä:

„Predmetné konanie pred Ústavným súdom má súvislosť s jedným z mnohých súdnych

sporov vedených medzi sťažovateľom a spoločnosťou

, zapísaná

v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,

Medzi sťažovateľom a spoločnosťou prebieha celkovo vyše

tridsať súdnych sporov (o zaplatenie, o náhradu škody, o určenie neplatnosti právneho

úkonu, o určenie, že záložné právo zaniklo a pod.).

V súčasnosti však boli medzi sťažovateľom a spoločnosťou

iniciované rokovania, na základe ktorých došlo na procesných stranách k vytvoreniu

odborných pracovných skupín s cieľom dojednania podmienok mimosúdneho urovnania

všetkých súdnych sporov medzi navrhovateľom a odporcami.

Z toho dôvodu zároveň sťažovateľ a spoločnosť požiadali

príslušné súdy podľa o prerušenie všetkých súdnych

konaní, ktoré sú medzi nimi vedené, keďže došlo k iniciovaniu mimosúdneho urovnania

a vzájomnej dohode a spoločnej zhode účastníkov konania o potrebe prerušenia týchto

súdnych konaní.

Sťažovateľ má za to, že výsledky mimosúdnych rokovaní by mohli mať význam aj pre

ďalší postup vo vyššie uvedenej právnej veci pred Ústavným súdom (napr. by mohli byť

dôvodom na prípadné späťvzatie sťažnosti sťažovateľom podľa § 54 ZÚstS)...

Na základe uvedeného si dovoľujeme požiadať Ústavný súd, aby toto konanie prerušil,

pokiaľ dôjde k zhodnému návrhu účastníkov konania.

Ak to však Ústavný súd nebude považovať za možné (napr. z dôvodu, že sa nepodarí

získať súhlas Krajského súdu v Bratislave s prerušením tohto konania), dovoľujeme si

zároveň požiadať Ústavný súd, aby o sťažnosti sťažovateľa zo dňa 27.04.2015 prednostne

nerozhodoval.“

Dňa 17. marca 2016 (právny zástupca sťažovateľky prevzal zásielku 23. marca 2016)

ústavný súd vyzval sťažovateľku, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či došlo k mimosúdnej

dohode.

Sťažovateľka na výzvu v určenej lehote nereagovala.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 48 ods. 1

a listiny a práva zaručeného v dohovoru uznesením krajského súdu

sp. zn. z 18. decembra 2014.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

6

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne...

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ

v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom

interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. , ).

Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej

moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle

a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu

predmetného konania. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína požiadavku

objektivity predmetného postupu príslušného orgánu verejnej moci (m. m. ,

, ). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese

vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva v potenciálnom uplatnení ničím

(objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych

limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného garantované zákonnými

spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale

aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré

preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade

s procesnými predpismi.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(m. m. , , ).

Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľky preskúmal namietané rozhodnutie

krajského súdu, ktorým rozhodol, že „nesúhlas Okresného súdu Bratislava III s postúpením

veci, vedenej pod sp. zn.: z Okresného súdu Nové Zámky je dôvodný.

Miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom

súde Bratislava III, pod sp. zn.: je Okresný súd Nové Zámky.“.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Okresný súd Nové Zámky uznesením, č. k.: -393 zo dňa 6. novembra

2013 konanie v časti konania o nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v katastrálnom území

vylúčil na samostatné konanie.

Následne Okresný súd Nové Zámky spis podľa a

písm. h/ postúpil Okresnému súdu Bratislava III dôvodiac, že vec sa týka práva

k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v obvode tohto súdu. ...

Krajský súd v Bratislave prejednal nesúhlas s postúpením veci v zmysle § 105 ods. 3

a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava III je dôvodný. ...

8

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania

doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 04.10.2013 voči odporcom 1/, 2/ a 3/

domáhal určenia zániku záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu na

začatie konania, určenia zániku pohľadávok odporcov 1/ a 2/ z vyššie uvedených úverových

zmlúv, určenia zániku záložných práv odporcov 1/ a 2/ k pohľadávkam navrhovateľa

registrovaným v Notárskom centrálnom registri záložných práv, určenia, že odporca 2/

nebol a nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby nehnuteľností vo vlastníctve

navrhovateľa, špecifikovaných v návrhu a určenia, že odporcovia 2/ a 3/ sú povinní upustiť

od dražby nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa špecifikovaných v návrhu na začatie

konania. Ďalej krajský súd zistil, že Okresný súd Nové Zámky konanie v časti konania

o nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v katastrálnom území uznesením, č.k.:

-393 zo dňa 6.novembra 2013 vylúčil na samostnané konanie, pričom následne

vec podľa a vec postúpil Okresnému súdu

Bratislava III, nakoľko sa vec týka práva k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v obvode

Okresného súdu Bratislava III (č. l. 39).

Navrhovateľ sa tak návrhom vo veci samej voči odporcom 1/, 2/ a 3/ okrem iného

domáha zániku záložného práva k nehnuteľnostiam, a teda sa jedná o konanie o práve

k nehnuteľnosti, pre ktoré je daná výlučná miestna príslušnosť podľa § 88 ods. 1 písm. h/

Nakoľko navrhovateľ návrh na začatie konania podal na Okresný súd Nové Zámky,

ktorý bol v čase začatia konania miestne príslušný podľa , keďže

predmetom konania bol aj návrh na prejednanie práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim

sa v katastrálnom území , a teda v územnom obvode Okresného súdu Nové

Zámky (č.l. 17), má krajský súd za to, že príslušnosť Okresného súdu Nové Zámky podľa

bola založená a táto trvá, lebo bola daná v čase začatia konania

s poukazom na Na zmenu už raz založenej miestnej príslušnosti nemá

vplyv ani skutočnosť, že konanie bolo v časti, týkajúcej sa nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území a teda v územnom obvode Okresného súdu Bratislava III

vylúčené na samostatné konanie.“

Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z hľadiska zlučiteľnosti

účinkov interpretácie a aplikácie dotknutých právnych noriem s i dohovorom

a konštatuje, že z neho nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty

a zmyslu. Aplikácia citovaných právnych noriem relevantných vo vzťahu k otázke miestnej

príslušnosti súdu uplatnená v napadnutom uznesení krajského súdu je podľa názoru

ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľná udržateľná, pričom krajským súdom

vyvodené právne závery nemožno považovať za arbitrárne či svojvoľné.

V nadväznosti na námietky sťažovateľky ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú

judikatúru, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania

(m. m. , ). V posudzovanej veci krajský súd podľa záverov

ústavného súdu zaujal ústavne akceptovateľný postoj ku všetkým podstatným otázkam

nastoleným sťažovateľkou v priebehu konania. Iba nesúhlas sťažovateľky s aplikáciou

ustanovenia ešte neznamená, že boli porušené

jej práva podľa , listiny a dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

krajského súdu neobsahuje nedostatky ústavnoprávnej intenzity, na základe ktorých by

mohol vysloviť porušenie sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 48 ods. 1

a listiny, ako aj práva podľa dohovoru, a preto rozhodol tak,

ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

Keďže ústavný súd nezistil porušenie základného práva sťažovateľky podľa ,

listiny ani práva podľa dohovoru, nerozhodol o ďalších jej návrhoch z dôvodu, že tieto sa

viažu na vyslovenie porušenia základných práv a slobôd a úspech v konaní pred ústavným

súdom.

10

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016