Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 720/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom ,

, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

a Listiny základných práv a slobôd,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 18. decembra 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť obchodnej spoločnosti , p r i j í m a na ďalšie

konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 18. decembra 2014.

3. Vo zvyšnej časti návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľ“), zastúpenej advokátom , ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 18. decembra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Porušovateľom základných práv Sťažovateľa je Krajský súd v Bratislave, príslušný

na rozhodovanie o miestnej príslušnosti podľa na základe nesúhlasu

Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „OS BA III“) s postúpením veci Okresným súdom

Nové Zámky (ďalej aj „OS NZ“), ako nadriadený súd OS BA III, konajúci mimo

inštančného postupu.

Konanie, ktorým došlo k porušeniu základných práv Sťažovateľa, spočíva

v nesprávnom rozhodnutí Krajského súdu... o určení OS NZ ako súdu miestne príslušného

na konanie v právnej veci žalobcu , so sídlom... (ďalej aj „Žalobca“)

proti žalovaným: 1) Sťažovateľ, 2) spoločnosť , so sídlom... a 3)

spoločnosti , so sídlom... o určenie, že záložné právo

k nehnuteľnostiam... zaniklo. OS NZ nie je miestne príslušný na Konanie z dôvodu, že

predmet Konania sa týka zániku/existencie práva (záložného) k Nehnuteľnostiam, kde je

daná výlučná miestna príslušnosť OS BA III podľa , nakoľko

Nehnuteľnosti sa nachádzajú v obvode OS BA III.

K porušeniu základných práv Sťažovateľa došlo uznesením Krajského súdu v...

zo dňa 18.12.2014, sp. zn. 43(ďalej aj „Napadnuté uznesenie“)...

Krajský súd... v rozpore s ustanovením o výlučnej miestnej

príslušnosti rozhodol, že v Konaní má rozhodovať miestne nepríslušný súd.»

Podľa názoru sťažovateľky argument krajského súdu, že „určenie výlučnej miestnej

príslušnosti podľa je... nedôvodné, nezodpovedá skutočnému

skutkovému stavu veci... Odôvodnenie Napadnutého uznesenia je v tejto časti

nepreskúmateľné, pretože vychádza z arbitrárneho posúdenia veci Krajským súdom...“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo spoločnosti

,..., na zákonného sudcu podľa

a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 18.12.2014, sp. zn. porušené bolo.

Základné právo spoločnosti

,... na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

18.12.2014, sp. zn. porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014, sp. zn.

43 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie

Spoločnosti

,... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 EUR, ktorú je

Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu Sťažovateľa vedený

v..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľka súčasne navrhla, aby ústavný súd „odložil vykonateľnosť uznesenia

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014, sp. zn. a uložil

Okresnému súdu Nové Zámky povinnosť vrátiť spisový materiál, ktorý mu bol postúpený

Okresným súdom Bratislava III na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa

18.12.2014, sp. zn. , späť na Okresný súd Bratislava III

až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti

Sťažovateľa zo dňa 27.04.2015“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa a návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, príjme sa na ďalšie konanie

v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa sťažnosťou doručenou

ústavnému súdu 5. mája 2015 domáhala vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 48

ods. 1 a listiny, ako aj práva podľa dohovoru uznesením

krajského súdu sp. zn. z 18. decembra 2014, ktorým tento podľa § 105

ods. 3 rozhodol o miestnej príslušnosti súdu v rozpore

s o výlučnej miestnej príslušnosti.

Podľa názoru sťažovateľky: „OS NZ nie je miestne príslušný na Konanie z dôvodu, že

predmet Konania sa týka zániku/existencie práva (záložného) k Nehnuteľnostiam, kde je

daná výlučná miestna príslušnosť OS BA III podľa , nakoľko

Nehnuteľnosti sa nachádzajú v obvode OS BA III.“

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že

sťažnosť spĺňa všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

predpísané v , ako aj osobitné náležitosti, ktoré sú pre konanie

o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb ustanovené v § 50 citovaného zákona,

pričom dospel k záveru, že otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť

v konaní vo veci samej, a preto podľa prijal sťažnosť na

ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

Ústavný súd podľa môže na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným

záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal

pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im

priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Právna úprava dočasného opatrenia začlenená systematicky do šiesteho oddielu

druhej hlavy tretej časti (konanie o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa a konanie o sťažnostiach orgánov územnej

samosprávy podľa a ) primárne reflektuje právny stav, podľa ktorého ústavný

súd pri svojom rozhodovaní nie je viazaný žiadnou lehotou, a preto je potrebné  aj

s ohľadom na možnosť dlhšieho trvania rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby  poskytnúť potrebnú predbežnú ochranu ohrozeným právam

sťažovateľa.

Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu

podľa listiny a a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bola založená miestna

príslušnosť Okresného súdu Nové Zámky na konanie o žalobnom nároku 1 žaloby doručenej

mu 4. októbra 2013.

Základné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu

zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto

základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude

rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré

sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým

sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol

vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m.

). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným

predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu ().

Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu

a dôvodov sťažnosti dospel k záveru, že sťažovateľka osvedčila existenciu predpokladov na

zabezpečenie toho, aby sa prípadný výsledok konania pred ústavným súdom nezmaril

v dôsledku ďalšieho postupu v zmysle záverov citovaného uznesenia, podľa ktorého:

„miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. je Okresný súd Nové Zámky“. Bez tohto

zabezpečovacieho prostriedku by totiž podľa názoru ústavného súdu mohlo dôjsť v prípade

vyslovenia neústavnosti napadnutého uznesenia krajského súdu k vážnej ujme na strane

sťažovateľky, ktorá by bola väčšia než ujma, ktorá by prípadne mohla vzniknúť následkom

odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Návrh sťažovateľky na rozhodnutie

o dočasnom opatrení v tejto časti nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom.

Ústavný súd preto v súlade s citovaným odložil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu (bod 2 výroku tohto uznesenia).

Uložené dočasné opatrenie podľa zanikne

najneskoršie ex lege nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci

samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.

Keďže ústavný súd vyhovel návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého

uznesenia krajského súdu, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšou formálnou časťou

návrhu sťažovateľky na prijatie dočasného opatrenia, ktorej vo svojej podstate chýba

zabezpečovací charakter, a uložiť Okresnému súdu Nové Zámky povinnosť „vrátiť spisový

materiál, ktorý mu bol postúpený Okresným súdom Bratislava III na základe uznesenia

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014, sp. zn. , späť na Okresný

súd Bratislava III až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o sťažnosti Sťažovateľa zo dňa 27.04.2015“ (bod 3 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2015