Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 487/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Horanským, Trebatice 187, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

a podľa a Listiny základných práv

a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica sp. zn. z 28. novembra 2011, uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 1. marca 2012 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

(ďalej len „“) a podľa a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) rozsudkom

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný

trestný súd“) sp. zn. z 28. novembra 2011, uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 1. marca 2012 (ďalej

aj „uznesenie najvyššieho súdu“) a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

zo 17. septembra 2014 (ďalej aj „uznesenie dovolacieho senátu najvyššieho súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom špecializovaného trestného

súdu sp. zn. z 28. novembra 2011 (ďalej len „rozsudok špecializovaného

trestného súdu“) uznaný za vinného z pokusu obzvlášť závažného zločinu subvenčného

podvodu podľa v spojení s a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a pokusu zločinu

poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1 v spojení

s a .

Proti tomuto rozsudku špecializovaného trestného súdu podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. z 1. marca 2012 tak,

že odvolanie zamietol.

Proti uzneseniu najvyššieho súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol

dovolací senát najvyššieho súdu uznesením sp. zn. zo 17. septembra 2014

tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol.

2

Proti rozsudku špecializovaného trestného súdu, uzneseniu najvyššieho súdu

a uzneseniu dovolacieho senátu najvyššieho súdu podal sťažovateľ podľa čl. 127 ods. 1

sťažnosť, v ktorej po rekapitulácii priebehu konania pred všeobecnými súdmi,

v súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa , listiny, dohovoru,

dodatkového protokolu a medzinárodného paktu konštatuje, že „rozhodnutia ktorých

nedostatky sú opísané v predchádzajúcich častiach tejto sťažnosti, trpia hrubými

pochybeniami, nedostatkami a porušeniami zákona, ktorých prejavom je zjavne

nedostatočná odôvodnenosť, dôkazná nepodloženosť, nepreskúmateľnosť a až arbitrárnosť

týchto rozhodnutí a konajúcich súdov, ktorých podstatou sú závažné porušenia viacerých

základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu..., čo všetko v konečnom

dôsledku vyústilo na úkor sťažovateľa až do odmietnutia poskytnúť mu súdnu ochranu

a spravodlivosť...“.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví porušenie ním označených práv podľa , listiny, dohovoru,

dodatkového protokolu a medzinárodného paktu rozsudkom špecializovaného trestného

súdu, uznesením najvyššieho súdu a uznesením dovolacieho senátu najvyššieho súdu, tieto

rozhodnutia zrušil, vec vrátil špecializovanému trestnému súdu na ďalšie konanie a tiež

aby sťažovateľovi priznal úhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním v konaní pred ústavným súdom vznikli.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej

( ). neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sťažnosťou nenamieta porušenie svojich

práv uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, čo je v súlade s ustálenou

judikatúrou ústavného súdu (napr. , ) nevyhnutným

predpokladom na aplikáciu taktiež ustálenej judikatúry ústavného súdu, v zmysle ktorej

dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť doručením

rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) sťažovateľovi

a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

4

rozhodnutiu (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54),

v prípade sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ako

odvolacieho súdu (obdobne napr. , , ).

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia alebo .

Podľa v znení

neskorších predpisov podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými

prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené

elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť

netreba. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Z obsahu spisu ústavného súdu vyplýva, že uznesenie dovolacieho senátu

najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi doručené 27. októbra 2014, pričom sťažovateľ

27. decembra 2014 doručil ústavnému súdu emailovú správu, ktorej prílohou bola jeho

sťažnosť, avšak svoju povinnosť doplniť sťažnosť v lehote najneskôr do troch

dní dostatočným spôsobom nepreukázal. Z priloženej poštovej obálky nevyplývajú

také skutočnosti, ktoré by preukazovali jej odoslanie na poštovú prepravu

do 30. decembra 2014, keďže na predmetnej poštovej obálke je poštovým doručovateľom

vyznačený 31. december 2016 (zrejme ide o zjavnú chybu, keďže sťažnosť bola

do podateľne ústavného súdu doručená 7. januára 2015, pozn.).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ zaslal sťažnosť na poštovú prepravu

po uplynutí lehoty troch dní na jej účinné doplnenie a sťažnosť následne ústavnému súdu

doručil až 7. januára 2015, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na jej podanie.

Ústavný súd preto jeho sťažnosť odmietol podľa

ako podanú oneskorene.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016

6