Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 32/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom

Kašubom, Advokátska kancelária, Holubyho 51, Martin, pre namietané porušenie čl. 46

ods. 1, , a , ako aj

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 30. septembra 2015 v súvislosti s nedoručením vyjadrení prokurátora a poškodeného

v rámci dovolacieho konania, ako aj v súvislosti s čítaním

svedeckých výpovedí svedkov vypočutých v prípravnom konaní vyšetrovateľom, ktorý bol

neskôr vylúčený, a takto

rozhodol:

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

, ako aj uznesením z 30. septembra 2015 p o r u š i l základné právo

na súdnu ochranu a na rovnosť účastníkov konania podľa č. 46 ods. 1

a , ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. septembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 296,44 €

(slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Najvyšší súd

Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Vladimíra Kašubu,

Advokátska kancelária, Holubyho 51, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-13 z 21. januára 2016 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48

ods. 2 a (ďalej len „“), ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 30. septembra 2015 v súvislosti s nedoručením

vyjadrení prokurátora a poškodeného sťažovateľovi v rámci dovolacieho konania, ako aj

v súvislosti s čítaním svedeckých výpovedí svedkov vypočutých v prípravnom konaní

vyšetrovateľom, ktorý bol neskôr vylúčený.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní zo 7. marca 2016

a najvyšší súd vo vyjadrení z 23. februára 2016 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho

pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že 11. decembra 2008 podala spoločnosť EMOS ALUMATIC,

s. r. o. (ďalej len „poškodený“), na Okresnej prokuratúre Považská Bystrica (ďalej len

„prokurátor“) oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin. Dňa

13. januára 2009 bol do zápisnice o trestnom oznámení vypočutý konateľ poškodeného.

Uviedol požiadavku, aby písomnosti doručované jeho osobe boli doručované na adresu

trvalého pobytu. Uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného

vyšetrovania, oddelenia skráteného vyšetrovania Považská Bystrica (ďalej len

„vyšetrovateľ“) ČVS: ORP-1210/OSV-PB-2008 z 28. januára 2009 bolo trestné oznámenie

odmietnuté v zmysle ustanovenia . Na základe

podanej sťažnosti bol spis 16. februára 2009 predložený prokurátorovi. Toho istého dňa

vydal vyšetrovateľ uznesenie o zrušení napadnutého uznesenia. Následne po začatí konania

vo veci (9. marca 2009) bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin krádeže

(26. augusta 2009). V súvislosti s konaním vyšetrovateľa obhajca sťažovateľa 1. apríla 2011

vzniesol námietku zaujatosti vyšetrovateľa a zároveň v zmysle

požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Vyšetrovateľ rozhodol o námietke zaujatosti

uznesením ČVS: ORP-14/PB-PB-2011 zo 14. apríla 2011 tak, že sa z vykonávania úkonov

trestného konania nevylúčil. Na základe podanej sťažnosti rozhodol nadriadený

vyšetrovateľa uznesením ČVS: ORP-14/PB-PB-2011 z 24. mája 2015 o vylúčení

vyšetrovateľa z vykonávania úkonov v trestnom konaní. Zároveň toho istého dňa prokurátor

uznesením č. k. -55 odňal trestnú vec sťažovateľa vyšetrovateľovi.

Po podaní obžaloby rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -530 z 9. januára 2013 bol sťažovateľ uznaný vinným

z prečinu krádeže podľa a . Uznesením Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -554 z 24. novembra 2014

bolo odvolanie sťažovateľa ako nedôvodné zamietnuté. Napokon uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 30. septembra 2015 bolo v zmysle § 382 písm. c) Trestného

poriadku odmietnuté dovolanie sťažovateľa.

Podľa názoru sťažovateľa uvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov došlo

k porušeniu označených článkov a dohovoru.

Sťažovateľ predovšetkým namieta, že hoci k jeho odvolaniu proti rozsudku

okresného súdu sa vyjadrili tak prokurátor, ako aj poškodený, jemu, resp. jeho obhajcovi,

neboli tieto vyjadrenia doručené a dozvedel sa o nich až na odvolacom verejnom zasadnutí

krajského súdu, ktorý ich stručne oboznámil. Preto už v tomto štádiu konania došlo

k znevýhodneniu postavenia sťažovateľa a k odopretiu možnosti mu vyjadriť sa k týmto

podaniam. Hoci strany sú si v konaní rovné, poškodený a prokurátor dostali možnosť

vyjadriť sa k odvolaniu sťažovateľa a túto možnosť aj využili. Opačne to tak nebolo. Túto

skutočnosť sťažovateľ v podanom dovolaní nenamietol preto, že v zmysle konštantnej

judikatúry najvyššieho súdu nedoručenie vyjadrenia k opravnému prostriedku nenaplňuje

dovolací dôvod podľa .

Ďalej sťažovateľ poukazuje na to, že po podaní dovolania znova došlo k tomu, že

hoci tak prokurátor, ako aj poškodený podali písomné vyjadrenia k dovolaniu sťažovateľa,

tieto neboli sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi, doručené a dozvedel sa o nich až

z doručeného uznesenia najvyššieho súdu, keďže tento rozhodoval na neverejnom

zasadnutí. Znova teda došlo k tomu, že prokurátor a poškodený mali možnosť vyjadriť sa,

kým sťažovateľ túto možnosť nedostal.

Podľa sťažovateľa k porušeniu rovnosti strán v konaní došlo zo strany okresného

súdu aj v dovolacom konaní, a to v súvislosti s podaním prokurátora zo 16. apríla 2015,

ktorým si tento vyžiadal od okresného súdu zaslanie súdneho spisu na účely vyjadrenia

k dovolaniu sťažovateľa. S týmto podaním sa sťažovateľ oboznámil pri nahliadnutí do

súdneho spisu po doručení uznesenia najvyššieho súdu. So skutočnosťou, že súdny spis bol

zapožičaný prokurátorovi, sa obhajca sťažovateľa oboznámil potom, ako mu vyšší súdny

úradník okresného súdu mailom odpovedal na žiadosť o informáciu, či už bol súdny spis

predložený najvyššiemu súdu. Sťažovateľ považuje takýto postup za prejav nerovnosti

strán, pričom na túto skutočnosť obhajca sťažovateľa upozornil predsedníčku okresného

súdu sťažnosťou z 25. mája 2015. V prípade, že prokurátor je stranou v konaní s rovným

postavením, nie je možné zapožičiavať mu súdny spis. Sťažovateľ v tejto súvislosti pre

úplnosť uvádza, že na jeho žiadosť o zapožičanie súdneho spisu z 9. novembra 2015 na

účely vypracovania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd nereagoval. Takýto postup je

zrejme bežný, no z právneho hľadiska neudržateľný.

Ďalej sťažovateľ namieta, že na hlavnom pojednávaní okresného súdu konanom

9. januára 2013 potom, čo sťažovateľ predniesol záverečnú reč, nebolo mu udelené právo

posledného slova. Po skončení záverečnej reči okresný súd prerušil hlavné pojednávanie na

účely prípravy vyhlásenia rozhodnutia. Sťažovateľ túto skutočnosť namietal už v podanom

odvolaní. Krajský súd však na túto námietku vôbec nezareagoval a porušil tak aj právo

sťažovateľa na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Argumentáciu preto zopakoval

v podanom dovolaní. Najvyšší súd zareagoval tak, že síce uviedol, že z formálneho hľadiska

bolo právo sťažovateľa na posledné slovo porušené, avšak nejde o zásadné porušenie práva

na obhajobu. Podľa najvyššieho súdu tým, že sťažovateľ mal možnosť predniesť záverečnú

reč, dostal možnosť vyjadriť sa. Pri posudzovaní rovnakej otázky dospel najvyšší súd

k rôznym právnym názorom, a to bez vysvetlenia.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že sa vo veci konalo na podklade úkonov

vykonaných zaujatým vyšetrovateľom, keďže vyšetrovateľ umožňoval opakované doslovné

prepísanie písomnej prípravy svedka do viacerých zápisníc, ktoré boli podkladom

úkonov trestného konania. Zápisnice doručoval svedkovi aj bez nazretia do vyšetrovacieho

spisu a bez jeho požiadania poštou. Takýto postup viedol k podaniu úspešnej námietky

zaujatosti. Znamená to, že úkony prípravného konania do 24. mája 2011 vykonával zaujatý

vyšetrovateľ. Napriek ustanoveniu sa tieto úkony stali

podkladom rozhodnutia. Krajský súd k tomu uviedol, že aj keď vyšetrovateľ bol 24. mája

2011 vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, jeho úkony vykonané do tohto

momentu sú platné a zákonné. Najvyšší súd na základe dovolania sťažovateľa musel ustúpiť

od názoru krajského súdu, keďže tento bol právne neudržateľný. Dospel však k názoru ešte

prekvapivejšiemu. Nepolemizuje totiž o tom, či išlo o úkony zaujatej osoby, ale tvrdí, že aj

keby sa neprihliadalo na výpovede svedkov a , bol dostatok iných

dôkazov preukazujúcich vinu sťažovateľa. Tým však najvyšší súd vytrháva z hodnotenia

niektoré dôkazy, ktoré okresný súd zahrnul do rozsahu dokazovania. Znamená to, že

najvyšší súd, ktorý sám dôkazy nevykonával, do procesu dokazovania zasiahol. Za daného

stavu sú v hodnotení dôkazov obsiahnuté aj tie, ktoré neboli vykonané zákonným

spôsobom, a najvyšší súd toto pochybenie nenapravil.

Napokon sťažovateľ namieta neúčinnosť doručenia uznesenia o odmietnutí trestného

oznámenia poškodeného do rúk jeho konateľa a tvrdí, že toto uznesenie doteraz

poškodenému (zároveň aj oznamovateľovi) doručené zákonným spôsobom nebolo, keďže

písomnosti doručované právnickým osobám sa doručujú pracovníkom oprávneným za nich

prijímať písomnosti. Len keď takýchto niet, možno písomnosť určenú do vlastných rúk

doručiť tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať. Priorita doručovania na adresu

sídla právnickej osoby uvedenú v obchodnom registri je zrejmá z ustanovenia § 66 ods. 2

. Z tohto dôvodu treba považovať uznesenie zo 16. februára 2009

o zrušení uznesenia z 28. januára 2009 za rozhodnutie vydané na podklade neúčinného

opravného prostriedku. Ide o nezákonné rozhodnutie (paakt), ktoré svoju nezákonnosť

prenáša na následné rozhodnutia, ktorých je podkladom (uznesenie o začatí trestného

stíhania, uznesenie o vznesení obvinenia atď.). V danom momente existujú popri sebe dve

uznesenia o jednom trestnom oznámení, a to uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia

(ktorému neplynie lehota na opravný prostriedok), ako aj uznesenie o začatí trestného

stíhania. Krajský súd k tejto námietke uviedol, že uznesenie o odmietnutí trestného

oznámenia netvorí prekážku veci rozhodnutej. Sťažovateľ zdôrazňuje, že to ani nikdy

netvrdil. Uvádzal, že aj rozhodnutie o odmietnutí trestného oznámenia je meritórnym

rozhodnutím. Nemôže popri sebe o jednom skutku existovať viacero protichodných

rozhodnutí. Buď je vec odmietnutá, alebo nie je, buď je vznesené obvinenie, alebo nie je.

Existencia takejto protichodnosti je prejavom nepráva. Najvyšší súd sa s argumentáciou

krajského súdu týkajúcou sa doručovania uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia

stotožnil a odkázal na ňu. Navyše uviedol, že konateľ bol oprávnený na preberanie

písomností a na podanie sťažnosti.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48

ods. 2 a a právo podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: a jeho uznesením sp. zn.:

zo dňa 30.09.2015 porušené boli.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa

30.09.2015 zrušuje.

Základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2

a a právo podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom

pod sp. zn.: a jeho uznesením sp. zn.: -554 zo dňa 24.11.2014

porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: -554 zo dňa 24.11.2014

zrušuje.

Základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2

a a právo podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn.: a jeho rozsudkom sp. zn. -530 zo dňa

09.01.2013 porušené boli.

Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.: -530 zo dňa

09.01.2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

296,44,- EUR(...), ktorú sú porušovatelia základných práv v rade 1/ až v rade 3/ povinní

spoločne a nerozdielne vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kašubu,

Advokátska kancelária, Holubyho ul. č. 51, 036 01 Martin(...) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Z vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. -19 z 23. februára 2016

doručeného ústavnému súdu 3. marca 2016 vyplýva, že táto poukazuje na vyjadrenie

predsedu senátu najvyššieho súdu z toho istého dňa, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia

predsedníčky najvyššieho súdu. Podľa názoru predsedu senátu najvyššieho súdu uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 30. septembra 2015 bolo náležite odôvodnené

a niet čo k tomu dodať, a to tým viac, že predseda senátu najvyššieho súdu nemá

k dispozícii základný trestný spis okresného súdu. Vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že

zo strany senátu nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa, a preto je jeho sťažnosť vecne

neopodstatnená a má byť zamietnutá.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 7. marca 2016 doručenej ústavnému

súdu elektronicky 6. apríla 2016 vyplýva, že nevyužíva možnosť vyjadriť sa k podaniu

predsedu senátu najvyššieho súdu, keďže toto neobsahuje nič relevantné okrem vysloveného

presvedčenia.

II.

Z prípisu obhajcu sťažovateľa (totožného s jeho právnym zástupcom v tomto konaní)

z 25. mája 2015 adresovaného predsedníčke okresného súdu vo veci sp. zn.

inter alia vyplýva, že obhajca sa z mailovej informácie od

z 15. mája 2015 dozvedel, že prokurátor si 29. apríla 2015 vyžiadal súdny spis údajne na

účely vypracovania vyjadrenia k podanému dovolaniu. Podľa názoru obhajcu vzhľadom na

ustanovenie poskytnutie súdneho spisu prokurátorovi bolo

v rozpore so zákonom.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 30. septembra 2015 vyplýva,

že ním bolo podľa odmietnuté dovolanie sťažovateľa

proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 24. novembra 2014.

Podľa konštatovania najvyššieho súdu k dovolaniu sťažovateľa sa vyjadril

prokurátor. K zaujatosti vyšetrovateľa uviedol, že tento bol riadne vylúčený. Vo veci

nekonal orgán činný v trestnom konaní, ktorý mal byť vylúčený, a preto aj dôkaz prečítaním

výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní bol vykonaný zákonným

spôsobom. Písomné vyjadrenie k dovolaniu podal aj poškodený, podľa ktorého nikto nebol

zaujatý a vyšetrovací proces bol korektný. Skutok bol dostatočne a nepochybne preukázaný.

Hlavný dôkaz o vine vytvoril sám sťažovateľ listom advokátovi z 2. decembra 2008,

v ktorom žiadal finančnú odmenu za odovzdanie dokumentácie.

Podľa zistenia najvyššieho súdu bol sťažovateľ stíhaný a odsúdený za prečin krádeže,

a preto nešlo o prípad povinnej obhajoby. Napriek tomu sťažovateľ využil zákonné právo

a zvolil si za obhajcu JUDr. Vladimíra Kašubu, ktorý ho obhajoval počas celého

prípravného konania a celého súdneho konania.

Podľa názoru najvyššieho súdu, aj keď z formálneho hľadiska právo posledného

slova sťažovateľa porušené bolo, nejde o zásadné porušenie práva na obhajobu. Samosudca

okresného súdu po skončení dokazovania vyzval prokurátora, obhajcu, poškodeného

a sťažovateľa na prednesenie záverečných rečí s tým, že sťažovateľ má aj právo posledného

slova. Ako to vyplýva zo záznamu na CD nosiči, sťažovateľ bez prerušenia predniesol

záverečnú reč. Po jej skončení sa ho samosudca spýtal, či chce niečo dodať. Sťažovateľ

uviedol, že to je všetko. Samosudca teda síce výslovne neoddelil záverečnú reč od

posledného slova, avšak z jeho otázky možno vyvodiť, že sťažovateľovi dával príležitosť

vyjadriť sa na záver hlavného pojednávania. Sťažovateľ pri tom využil v plnom rozsahu aj

právo záverečnej reči, ktorú nikto neprerušoval. Mal teda možnosť vyjadriť sa ku konaniu,

dokazovaniu, prednesu prokurátora, ako aj ku všetkým skutočnostiam, ktoré považoval za

dôležité.

Uznesením prokurátora z 24. mája 2011 bola trestná vec sťažovateľa odňatá

vyšetrovateľovi a prikázaná inému poverenému príslušníkovi polície. Ako dôvod odňatia

prokurátor uviedol pochybenie vyšetrovateľa, keď svedkovi a poškodenému Ing.

umožnil pri výsluchu 1. februára 2010 realizovať svedeckú výpoveď čítaním písomnej

prípravy. Ďalej po uskutočnení každého procesného úkonu mu odovzdal vyhotovené kópie

zápisníc. Vylúčenie vyšetrovateľa spočívalo preto v jeho procesných pochybeniach, teda

nevyplývalo z jeho pomeru k stranám, resp. ich obhajcom. K zaujatosti vyšetrovateľa došlo

až uskutočnením predmetných úkonov. Začatie trestného stíhania, vznesenie obvinenia

a vyžiadanie odborného vyjadrenia preto nemožno považovať za úkon zaujatej osoby.

K týmto úkonom došlo predtým, než sa realizovali úkony, v súvislosti s ktorými bol neskôr

vylúčený z konania. Výsluchy poškodeného a svedkov (okrem svedkov

a ) boli zhojené ich opätovným vypočutím na hlavných pojednávaniach na

okresnom súde. Výpovede svedkov a z prípravného konania okresný

súd na základe návrhu prokurátora uvedeného v obžalobe prečítal. Tieto výpovede však

neboli ojedinelými dôkazmi. Aj v prípade neprihliadnutia na ne mali súdy nižšieho stupňa

dostatok iných dôkazov preukazujúcich vinu sťažovateľa.

K namietanému doručovaniu uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia

z 28. januára 2009 na adresu trvalého pobytu konateľa poškodeného uvedenú v obchodnom

registri sa vyjadril už krajský súd. S jeho argumentáciou sa najvyšší súd plne stotožňuje.

Nad jej rámec dodáva, že konateľ bol oprávnený na preberanie písomností a na podanie

sťažnosti. Preberanie úradných zásielok na adrese trvalého pobytu, ktoré si vymienil

v zápisnici o trestnom oznámení z 13. januára 2009, nemalo vplyv na účinnosť sťažnosti.

Opravný prostriedok proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia preto podala

oprávnená osoba v zákonnej lehote.

Z oznámenia okresného súdu sp. zn. Spr 847/2016 z 25. mája 2016 (v odpovedi na

výzvu ústavného súdu) vyplýva, že vyjadrenia prokurátora a poškodenej k dovolaniu

sťažovateľa neboli sťažovateľovi, ale ani jeho obhajcovi doručené.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu rovnosti strán v dovolacom konaní, lebo

písomné vyjadrenia prokurátora a poškodeného k dovolaniu sťažovateľa neboli

sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi doručené, v dôsledku čoho nemal možnosť sa k nim

vyjadriť, hoci prokurátor a poškodený túto možnosť dostali. Okrem toho okresný súd

vykonal dokazovanie aj prečítaním výpovedí svedkov a

z prípravného konania, hoci títo boli v prípravnom konaní vypočutí vyšetrovateľom, ktorý

bol pre zaujatosť vylúčený z konania.

Najvyšší súd sa k námietke nedoručenia vyjadrení prokurátora a poškodeného

sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi nevyjadril. V súvislosti s namietanou nezákonnosťou

výpovedí svedkov a v prípravnom konaní poukázal na argumentáciu

uvedenú v dovolacom uznesení.

Z pohľadu ústavného súdu prichodí predovšetkým zo skutkového hľadiska

konštatovať, že z písomných dôkazov, ktoré mal k dispozícii, je nepochybné, že prokurátor

a poškodený podali písomné vyjadrenia, ktorými reagovali na dovolanie sťažovateľa.

Vyplýva to z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 30. septembra 2015.

Naopak, z dôkazov nevyplýva, že by boli tieto vyjadrenia v rámci dovolacieho konania

poskytnuté sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi s možnosťou zaujať k nim vlastné

stanovisko. Pritom obe vyjadrenia sa zaoberali otázkou zákonnosti niektorých svedeckých

výpovedí z prípravného konania, ktoré realizoval vyšetrovateľ vylúčený neskôr z konania.

Uvedený postup (nedoručenie vyjadrení prokurátora a poškodeného sťažovateľovi,

resp. jeho obhajcovi) je v okolnostiach danej veci z ústavnoprávneho hľadiska

neakceptovateľný.

Rovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého procesu. Právo na spravodlivý

proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru zahrňuje právo, aby každá strana občianskeho

súdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť pred súdom za

podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl

c. Švajčiarsko z 23. 10. 1996).

Jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je jeho

kontradiktórny charakter. Každá strana musí v zásade mať možnosť nielen predložiť dôkazy

a argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa

s každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu za účelom ovplyvnenia jeho

rozhodnutia a vyjadriť sa k nim (Mantovanelli c. Francúzsko).

Súdne rozhodnutie je výsledkom rozhodnutia medzi stranami, z ktorých každá musí

mať možnosť vyjadriť sa a popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany.

Kontradiktórny spor znamená možnosť strany popierať (contra dicere) požiadavky

a argumenty druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy.

Požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali príležitosť oboznámiť sa

so všetkými predloženými dôkazmi a podanými vyjadreniami a reagovať na ne, sa vzťahuje

na konanie o opravných prostriedkoch rovnako, ako aj na konanie pred prvostupňovým

súdom, a to bez ohľadu na to, že v podaní neboli uplatnené žiadne nové argumenty

(Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike).

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba považovať za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či

podľa názoru všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo

bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania. Ten

rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (, , ,

, Trančíková c. Slovenská republika).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že nedoručením vyjadrení prokurátora

a poškodeného sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi v dovolacom konaní došlo k porušeniu

práva sťažovateľa ako strany v trestnom konaní na rovnosť zbraní (rovnosť strán konania),

ako aj princípu kontradiktórnosti konania, a tým aj základného práva na súdnu ochranu,

resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa a , ako aj

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Za dôvodnú treba považovať aj námietku sťažovateľa, ktorý nesúhlasí s použitím

svedeckých výpovedí svedkov a z prípravného konania, keďže tieto

vykonal neskôr z konania vylúčený vyšetrovateľ.

Ústavný súd konštatuje, že svedecké výpovede získané v prípravnom konaní

zaujatým vyšetrovateľom, ktorý bol v neskoršej fáze vylúčený z konania, treba považovať

za nezákonné dôkazy. To je napokon v súlade aj so stanoviskom, ktoré zaujal najvyšší súd.

Naproti tomu nemožno sa stotožniť s najvyšším súdom v tom, že aj v prípade

neprihliadnutia na tieto výpovede existoval dostatok iných dôkazov preukazujúcich vinu

sťažovateľa, keďže tieto výpovede neboli ojedinelými dôkazmi.

Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd uvedenou úvahou vlastne skúmal

správnosť a úplnosť zisteného skutku, hoci podľa výslovného znenia ustanovenia § 371

ods. 1 písm. i) bol takýto jeho postup arbitrárny a z ústavného hľadiska

neakceptovateľný.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , ako aj jeho práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Vzhľadom na doterajšie závery už nie je potrebné, aby sa ústavný súd osobitne

zaoberal namietaným porušením a .

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 30. septembra 2015 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku

nálezu). V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania v dôsledku zastúpenia advokátom. Ide o 2 úkony

právnych služieb v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť) po 139,83 € a dva

režijné paušály po 8,39 €. Sťažovateľovi patrí náhrada trov konania v sume 296,44 € (bod 3

výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na časť vety pred bodkočiarkou , podľa ktorého proti

rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod

právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho

doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016