Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 438/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Klima - Teplo Consulting s. r. o.,

Pekárska 11, Trnava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN

Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, pre namietané porušenie jej základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -448 z 27. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Klima - Teplo Consulting s. r. o. o d m i e t a pre

neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Klima - Teplo Consulting s. r. o., Pekárska 11,

Trnava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -448 z 27. januára 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z napadnutého rozsudku, ktorý tvoril jej prílohu, vyplýva, že ním

krajský súd podľa (ďalej len „OSP“) ako vecne

správny potvrdil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -361 z 5. marca 2014, ktorým zamietol žalobu sťažovateľky, ktorou sa

proti (ďalej len „žalovaný“), domáhala

zaplatenia sumy 195 483,26 € s príslušenstvom z titulu prác vykonaných nad rámec zmluvy

o dielo č. 11/2010/2007 z 15. októbra 2007 a zmluvy o dielo č. 17/01/2008 z 10. januára

2008 (ďalej len „zmluvy“). Na základe zmlúv mala sťažovateľka ako zhotoviteľka vykonať

pre žalovaného ako objednávateľa stavebné práce na stavbe „Rekonštrukcia

administratívnej budovy – “. Po vykonaní dokazovania oboznámením obsahu

súdneho spisu, viacerými listinnými dokumentmi, ako aj výsluchom účastníkov okresný súd

dospel k názoru, že nárok sťažovateľky je nedôvodný. Poukázal pritom na skutočnosť, že

„žalobca v priebehu vykonávania diela vystavoval žalovanému faktúry. Celkom bolo

vystavených šesť faktúr od 7. 11. 2007 do 31. 3. 2008 na sumu 1.004.628,12 eur vrátane

DPH. Takto vyúčtovanú cenu diela aj žalovaný v celom rozsahu uhradil. V tomto konaní sa

žalobca domáhal proti žalovanému doplatenia ceny diela na základe faktúry č. 11/038,

vystavenej dňa 28. 4. 2011, na sumu 469.269,91 eur a z nej práce naviac mali predstavovať

sumu 195.483,26 eur.“. Vychádzajúc zo zmluvných dojednaní, podľa ktorých „všetky

zmeny a výkony požadované objednávateľom nad rámec plnenia i prípadné zmeny

v projektovej dokumentácii budú riešené dodatkami k zmluve... Dohodnutá cena sa nemôže

meniť jednostranne. Zmena ceny bude riešená dodatkom k zmluve... Zmena záväzkov tejto

zmluvy sa môže uskutočňovať len formou písomných dodatkov k zmluve...“, okresný súd

považoval za preukázané, že „okrem pôvodných zmlúv žiaden dodatok k ním v písomnej

podobe urobený nebol, čo nepopiera ani žalobca“. V tejto súvislosti okresný súd citujúc

„ustanovenie , ... prijal záver, že ak si zmluvné strany

pri podpise zmluvy dohodli jednou z podmienok, že všetky zmeny a dodatky k obom

zmluvám o dielo si budú môcť platne a účinne zmeniť iba formou dodatku, toto zmluvné

dojednanie sa stalo záväzným... Ak došlo k vykonaniu prác naviac zo strany žalobcu nad

rámec pôvodne uzavretej zmluvy a tú si žalobca neošetril formou dodatku k zmluve o dielo,

takýto nárok nemôže súd žalobcovi priznať. Súd mal za to, že nedostatok dohodnutej

písomnej formy cez dodatok k zmluve o dielo nemôže zhojiť ani návrh Dohody

o vysporiadaní zo dňa 17. 11. 2008. Súd neuveril zmene právneho hodnotenia zo strany

žalobcu v tom zmysle, že pri prácach naviac nešlo o práce naviac na základe pôvodných

zmlúv o dielo, že išlo o nové zmluvy, a to z dôvodu, že takéto tvrdenia a záver odporuje

dôkazom produkovaných žalobcom.“. Okresný súd taktiež dospel k záveru, že „ak

uskutočnil zhotoviteľ práce nad dohodnutý rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa §

549 , pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu

primerane zvýšenú nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto práv naviac požadovať z titulu

bezdôvodného obohatenia, pretože v takom prípade sa nenaplní žiadna zo skutkových

podstát bezdôvodného obohatenia upravená v a .

V takomto prípade totiž nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe

zmluvy o dielo, u ktorého nebolo splnené podmienky na úhradu týchto prác.“.

Sťažovateľka v sťažnosti krajskému súdu vytýka, že sa zaoberal „len právnym

posúdením veci vo vzťahu ku následkom nedodržania písomnej zmeny zmluvy v zmysle §

272 ods. 2 , avšak žiadnym spôsobom nereagoval na námietky

sťažovateľa o tom, že... je možné posúdiť právny vzťah sťažovateľa a žalovaného ako

uzatváranie nových zmlúv o dielo alebo nárok z titulu bezdôvodného obohatenia“. Táto

skutočnosť podľa názoru sťažovateľky zakladá nepreskúmateľnosť odôvodnenia

napadnutého rozsudku krajského súdu, čo v spojení s vnútornou rozpornosťou argumentácie

a zmätočnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj neumožnením sťažovateľke

preukázať rozhodujúce skutočnosti „ohľadom ústnej dohody o zmene písomnej zmluvy

o dielo“, vedie k odňatiu jej možnosti konať pred súdom [ ], a tým

aj k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného dôvodu

sťažovateľka „2. 4. 2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala voči

predmetnému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie, o ktorom však ešte dovolaní súd

ku dňu podania sťažnosti podľa SR nerozhodol“.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že rozsudkom krajského súdu č. k. -448 z 27. januára 2015 bolo

porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 355,70 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. -448 z 27. januára 2015.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu

podala 2. apríla 2015 mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, o ktorom v čase

podania predmetnej sťažnosti ústavného súdu nebolo zo strany Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodnuté.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na túto skutočnosť musela byť sťažnosť

sťažovateľky odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých

porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd

dovolací.

Súbežné podanie dovolania a sťažnosti ústavnému súdu totiž navodzuje situáciu, keď

princíp subsidiarity vyplývajúci z síce vylučuje právomoc ústavného

súdu, ale iba do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá

aplikácia , podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

, a iné), že v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti ústavnému súdu je sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude

mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002

vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším súdom

o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému súdu, čo

sa týka tohto rozhodnutia, za obvyklých podmienok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju vo vzťahu ku krajskému súdu odmietol ako

neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2016