Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 442/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , trvale bytom

(prechodne adresa na doručovanie

), zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom

Laciakom, PhD., Laciak & Co, s. r. o., Šafárikovo námestie 7, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v jeho prítomnosti, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

a práva na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III v konaní vedenom pod ČVS: ORP-68/1-VYS-

-2016 a jeho uznesením z 29. januára 2016 o vybavení jeho trestného oznámenia

a postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III súvisiacim s prešetrovaním tohto oznámenia

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa

(ďalej len „“) a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III

(ďalej len „vyšetrovateľ okresného riaditeľstva“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-68/1-

VYS-B3-2016 a jeho uznesením z 29. januára 2016 (ďalej len „postup a uznesenie

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva“) o vybavení jeho trestného oznámenia a postupom

Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) súvisiacim

s prešetrovaním jeho oznámenia v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením

zo 7. apríla 2016 (ďalej len „postup a uznesenie okresnej prokuratúry“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 21. decembra 2015 podal sťažovateľ trestné oznámenie

«na ... pretože bolo dané dôvodné podozrenie, že spáchala trestný čin

krivého obvinenia podľa , Trestného

zákona... voči jeho osobe. Trestné oznámenie bolo odôvodnené tou skutočnosťou, že...

podala... 23.11.2015 osobne... trestné oznámenie na moju osobu na Okresnej prokuratúre

Bratislava III.

... do zápisnice uviedla, okrem iných neprávd a lživých obvinení, zásadnú lož:

„Manžel sa mi začal vyhrážať fyzickou likvidáciou v auguste 2015 slovami: Dám ťa

odstrániť! Najmem si nejakého Rumuna, ktorý sa o to postará.“ Ide o hrubé lživé obvinenie.

Nikdy som sa nedopustil konania, z ktorého ma obvinila v úmysle privodiť

mi trestné stíhanie. Okrem ďalších lživých obvinení tento páchateľ tiež klamlivo uviedol do

zápisnice: „..Taktiež sa mi vyhráža únosom našej spoločnej dcéry s tým, že môžem volať aj

Interpol, v živote nás nenájdeš“. Ide o absolútne nepravdivé úmyselné obviňovanie, za

ktorým je pravdepodobne potrebné hľadať osobitný motív páchateľa. Svoje lživé obvinenia

uviedla pred prokurátorkou..., pričom je potrebné akcentovať, že táto osoba

tieto lživé obvinenia uviedla, hoci bola predmetnou prokurátorkou poučená o trestných

následkoch podľa , . Bolo zrejmé, že

predmetné trestné oznámenie podala účelovo, keďže prebieha rozvodové konanie

a podľa všetkého týmto trestným oznámením chcela argumentovať na pojednávaní, čo ale

hrubo zasiahlo do mojich základných práv a závažným spôsobom naplnila skutkovú

podstatu trestného činu krivého obvinenia...

Mnou podané trestné oznámenie bolo postúpené na vybavenie na Okresné

riaditeľstvo PZ v Bratislave III... Vyšetrovateľ... uznesením sp. zn. ČVS: ORP-68/1-VYS-B3-

2016 zo dňa 29.01.2016 odmietol trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného

činu krivého obvinenia podľa , .

Voči tomuto uzneseniu som podal v zákonnej lehote sťažnosť...

Dôvodmi sťažnosti boli najmä to, že vyšetrovateľ... nerozhodol správne a jeho

rozhodnutie nebolo zákonné. Vyšetrovateľ... nevykonal dostatočné procesné úkony v rámci

dokazovania v trestnom konaní, ktorými by preveroval skutočnosti nasvedčujúce tomu, že

bol spáchaný trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona. Rovnako je možno konštatovať, že nepreveril všetky skutočnosti uvedené v trestnom

oznámení na preverenie dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu. Z uvedených

dôvodov bolo úplne nepodložené konštatovanie vyšetrovateľa PZ, ktoré bolo vo výroku

predmetného uznesenia, že „nie je dôvod na začatie trestného stíhania“.

V odôvodnení napadnutého uznesenia sa vyšetrovateľ PZ vôbec nevysporiadal

so zisteniami, ktoré jednoznačne nasvedčujú dôvodnému podozreniu z oznámeného

trestného činu krivého obvinenia. V tomto možno označiť predmetné uznesenie ako

arbitrárne.

Ako ďalšie procesné pochybenie vyšetrovateľa PZ je možné považovať to, že v rámci

preverovania dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu krivého obvinenia

vyšetrovateľ... ma ani nekontaktoval a vôbec nevypočul ako oznamovateľa - poškodeného,

čím mi uprel práva priznané v a 48 ods. 2 ... a Dohovoru...

O podanej sťažnosti... rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III

uznesením zo dňa 07.04.2016, sp. zn.: , tak, že sťažnosť zamietol ako

nedôvodnú...

Možno konštatovať, že právny záver odôvodnenie predmetného uznesenia je

arbitrárny, najmä časť... „že v danom prípade nedošlo podaním trestného oznámenia

na oznamovateľa k naplneniu

všetkých formálnych znakov prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného

zákona a to predovšetkým pre absenciu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného

činu. I za prijatia alternatívy, že by skutočnosti trestného oznámenia boli

nepravdivé, tieto neboli dostatočným podkladom pre začatie trestného stíhania, pričom toto

oznámené konanie bolo možné posudzovať nanajvýš ako úmyselné narušovanie

občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví kvalifikované ako priestupok proti

občianskemu spolunažívaniu podľa písmeno d)

o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“

Predmetné odôvodnenie uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III

možno označiť ako nereflektujúce skutkový a právny stav, ktorý odôvodňoval podanie

trestného oznámenia za trestný čin krivého obvinenia a toto uznesenie navodzuje tendenciu

dekriminalizovať konanie podozrivej , ktorá podľa preukázaných dôkazov

spáchala voči mojej osobe trestný čin krivého obvinenia a to úmyselne...

Je jednoznačné, že postupom vyšetrovateľa... procesným pochybením vo forme

nevypočutia poškodeného (sťažovateľa), a znemožnenia predloženia relevantných dôkazov

o spáchanom trestnom čine, ktorými disponoval, boli zásadným spôsobom porušené moje

práva na spravodlivý proces, kontradiktórnosť konania.

Postupom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III... a Okresnou prokuratúrou

Bratislava III. mi bolo úplne odopreté právo na spravodlivý proces, ako aj na súdnu

ochranu.

O porušení mojich základných práv a slobôd zaručených Dohovorom, ako aj

o podaní tejto ústavnej sťažnosti má vedomosť aj Veľvyslanectvo , ktoré

prostredníctvom svojho konzulárneho oddelenia dôsledne sleduje vyriešenie tohto

protiústavného stavu vo vzťahu k mojej osobe.».

3. Na základe všetkých už uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd vyhlásil tento nález:

„... Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave III, Odbor kriminálnej polície svojím

postupom, konaním a rozhodnutím o trestnom oznámení sp. zn. ČVS: ORP-68/1-VYS-B3-

2016 porušilo základné právo na súdnu ochranu

a spravodlivý proces podľa ..., právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom podľa ... a k porušeniu práva podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru...

... Okresná prokuratúra Bratislava III v trestnom konaní, sp. zn.:

uznesením zo dňa 07.04.2016 porušila základné právo

na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa ..., právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa ... a k porušeniu práva podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru...

... Uznesenie Vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III... sp. zn.

ČVS: ORP-68/1-VYS-B3-2016 zo dňa 29.01.2016 a Uznesenie Okresnej prokuratúry

Bratislava III sp. zn.: zo dňa 07.04.2016 sa zrušuje a Okresnému riaditeľstvu

PZ v Bratislave III, Odbor kriminálnej polície sa prikazuje, aby sa vo veci trestného

oznámenia vo veci dôvodného podozrenia

zo spáchania trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov znova konalo a rozhodlo.

... priznáva náhradu trov konania...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo

všetkých hľadísk uvedených v . Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený...

7. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie označených práv

rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní (pozri body 1 a 3) v súvislosti

s nevyhovením trestného oznámenia podaného sťažovateľom voči jeho manželke (pre

trestný čin krivého obvinenia), pričom relevantné dôvody sťažovateľ uviedol v bode 2.

II.A K namietanému porušeniu práv uznesením okresného riaditeľstva

8. Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity

svojho konania o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd

sťažovateľov, v dôsledku ktorého je o nich ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď

sťažovatelia nemajú k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom

štátu. Ústavný súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby

na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny poriadok

použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom verejnej moci

(obdobne napr. , , ).

9. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd podľa

odmietol sťažnosť sťažovateľa proti postupu a uzneseniu okresného riaditeľstva v tejto časti

z dôvodu nedostatku svojej právomoci, pretože o jeho sťažnosti doručenej 22. februára 2016

(o riadnom opravnom prostriedku) rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry uznesením

č. k. -8 zo 7. apríla 2016.

II.B K namietanému porušeniu práv postupom a uznesením okresnej

prokuratúry

10. Ústavný súd zistil, že prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k.

-8 zo 7. apríla 2016 podľa

zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva

z dôvodu, že nezistil pochybenie v konaní vyšetrovateľa, ktorý „pri postupe podľa § 197

odsek 1 písmeno d) vychádzal z doteraz zistených a ustálených

skutočností a to predovšetkým zo samotného trestného oznámenia oznamovateľa, vrátane

ním prílohou predložených listinných podkladov, z výsluchu oznamovateľom označenej

osoby podozrivej , ako i zo zabezpečeného rozhodnutia Okresného

riaditeľstva... vedeného pod spisovou značkou ČVS: ORP-1782/NMZ-B3-2015 zo dňa

19.01.2016, ktorým bola vec trestného oznámenia podľa § 197 odsek 1

písmeno a) odovzdaná na prejednanie priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa písmeno d) o priestupkoch

v znení neskorších predpisov.

Všetky tieto výsledné skutočnosti a zistenia o skutkovom stave veci jednotlivo ako

i v ich vzájomnom súhrne, bez pochybností nepredstavovali dôvody, ktoré by nasvedčovali

tomu, že bol spáchaný trestný čin, respektíve nepredstavovali dôvody na začatie trestného

stíhania, nakoľko konanie podozrivej osoby vo vzťahu k oznamovateľovi nenapĺňa všetky

zákonom požadované obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu, čím v tomto

štádiu konania možno považovať rozhodnutie vyšetrovateľa Policajného zboru o odmietnutí

veci, predovšetkým pre absenciu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu,

podľa vyššie uvedeného ustanovenia , za správne a zákonu

zodpovedajúce.

Vo vzťahu k argumentácii sťažnosti oznamovateľa, ktorý namietal tú skutočnosť, že

nebol vec realizujúcim vyšetrovateľom Policajného zboru vypočutý, je nevyhnutné uviesť, že

v intenciách ustanovenia je procesný postup po prijatí

trestného oznámenia daný do kompetencie orgánu činného v trestnom konaní, ktorý trestné

oznámenie preskúma a výlučne v prípade potrebnosti toto doplní výsluchom oznamovateľa

alebo poškodeného.

Preskúmaním trestného oznámenia oznamovateľa a týmto predložených listinných

príloh mám zato, že v predmetnej veci preverovania podozrenia zo spáchania trestného činu

nebol uvedený postup doplnenia trestného oznámenia výsluchom oznamovateľa potrebný,

nakoľko samotné písomne podané trestné oznámenie oznamovateľa zo dňa 21.12.2015

spolu s priloženými prílohami dostatočne objasňovalo skutočnosti, na základe ktorých

oznamovateľ vyjadril podozrenie zo spáchania trestným oznámením konkretizovaného

trestného činu.

Prakticky nosnou skutočnosťou trestného oznámenia ako i sťažnosti oznamovateľa

bolo podanie trestného oznámenia na jeho osobu pred orgánom činným

v trestnom konaní, ktorým ho mala nepravdivo, lživo obviniť z trestného činu.

... V označenej veci trestného oznámenia vec realizujúci policajt

Policajného zboru po preskúmaní predmetného trestného oznámenia dospel k záveru, že

skutok ktorého sa trestné oznámenie týkalo, nemožno posúdiť ako trestný čin (prečin alebo

zločin), ale tento skutok možno posúdiť ako priestupok alebo iný správny delikt.

Podľa , trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené

v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pre spáchanie akéhokoľvek trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného

zákona sa vyžaduje, aby páchateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty, toho ktorého

trestného činu. Skutkovou podstatou trestného činu sa rozumie súhrn konkrétnych znakov,

ktoré charakterizujú určité ľudské správanie ako trestný čin. Na naplnenie skutkovej

podstaty trestného činu sa vyžaduje, aby boli splnené všetky zákonom požadované

obligatórne znaky. Znakmi skutkovej podstaty trestného činu sú objekt, objektívna stránka,

subjekt a subjektívna stránka. Všetky štyri skupiny znakov tvoria jednotný celok a sú

v konkrétnej skutkovej podstate stanovené obligatórne. V prípade, ak niektorý z týchto

znakov absentuje, nejedná sa v danom prípade o trestný čin.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, pre ktorý sa v štádiu pred začatím

trestného stíhania viedlo konanie a preverovanie podozrenia zo spáchania trestného činu,

uvádzam nasledovné:

Trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného

zákona sa dopustí ten, kto iného verejne lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho

trestné stíhanie.

Objektom citovaného trestného činu je záujem na ochrane pred lživými obvineniami

z trestného činu a na dôvodnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pričom

pod pojmom lživého obvinenia sa rozumie vedomé nepravdivé oznámenie skutkových

okolností o trestnom čine a jeho páchateľovi.

Je nevyhnutné uviesť a poukázať na ďalší zo znakov skutkovej podstaty označeného

trestného činu, ktorým je zákonný znak objektívnej stránky, ktorá spočíva v nepravdivom

obvinení konkrétnej nevinnej osoby zo spáchania určitého trestného činu. Zdôrazňujem, že

naplnenie tohto znaku skutkovej podstaty trestného činu vyžaduje, aby páchateľ iného lživo

obvinil zo spáchania trestného činu (s odkazom na ustanovenie ,

nakoľko trestným činom je len protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom

zákone, ak tento neustanovuje inak).

Subjektívna stránka označenej skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia

vyžaduje zavinenie úmyselné. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa, musí tento

chcieť alebo si byť aspoň vedomý toho, že iného lživo obviňuje z trestného činu, a zároveň

musí chcieť alebo byť minimálne uzrozumený s tým, že v dôsledku jeho obvinenia bude táto

nevinná osoba trestne stíhaná.

S poukazom na hore uvedené možno konštatovať, že v danom prípade nedošlo

podaním trestného oznámenia na oznamovateľa

k naplneniu všetkých formálnych znakov prečinu krivého obvinenia podľa

a to predovšetkým pre absenciu objektívnej stránky

skutkovej podstaty trestného činu.

I za prijatia alternatívy, že by skutočnosti trestného oznámenia boli

nepravdivé, tieto neboli dostatočným podkladom pre začatie trestného stíhania, pričom toto

oznámené konanie bolo možno posudzovať nanajvýš ako úmyselné narušovanie

občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví kvalifikované ako priestupok proti

občianskemu spolunažívaniu podľa písmeno d)

o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na uvedené je nevyhnutné vysvetliť, že v konečnom dôsledku trestného

oznámenia bol oznamovateľ touto

v podstate obvinený zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čím týmto

oznámením menovanej oznamovateľky nebola naplnená objektívna stránka skutkovej

podstaty trestného činu krivého obvinenia nakoľko táto vyžaduje, aby bola iná osoba

páchateľom lživo obvinená výlučne zo spáchania trestného činu uvedeného v osobitnej časti

a nie z iného, spravidla menej závažného protispoločenského konania

kvalifikovaného ako priestupok.

Poznamenávam, že samotné označenie podozrivej osoby oznamovateľom nezakladá

samo o sebe vyvodenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti za krivé obvinenie.

Po preskúmaní spisového materiálu vyšetrovacieho spisu som pri rozhodovaní

o sťažnosti oznamovateľa nedospel k iným záverom ako vyšetrovateľ Policajného zboru a to

ani po posúdení námietok a okolností uvádzaných v oznamovateľom podanej sťažnosti.“.

11. Vychádzajúc z uvedených záverov prezentovaných v odôvodnení uznesenia

okresnej prokuratúry, ústavný súd konštatuje, že aj keď možno polemizovať s niektorými

právnymi závermi okresnej prokuratúry (v nadväznosti na závery vyšetrovateľa okresného

riaditeľstva), prečo nemôže ísť o trestný čin krivého obvinenia, na druhej strane uznesenie

okresnej prokuratúry nemožno považovať za arbitrárne alebo svojvoľné a ani porušujúce

základné právo podľa , pretože je primeraným spôsobom odôvodnené,

a to aj čo sa týka nevypočutia sťažovateľa pri vybavovaní jeho trestného oznámenia (pozri

bod 10).

12. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne ).

13. Z druhej časti namietaného porušenia vyplýva, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom aj trestnoprávnej ochrany svojho

konkrétneho práva na inom orgáne Slovenskej republiky, t. j. v tejto veci u orgánov činných

v trestnom konaní (obdobne napr. , ). Jeho obsahom je

oprávnenie, aby sa orgány činné v trestnom konaní trestným oznámením sťažovateľa, resp.

inými podaniami náležite zaoberali. Porušiť toto právo by mohli tieto orgány iba vtedy, ak

by podania sťažovateľa ignorovali, alebo nevenovali im pozornosť zodpovedajúcu ich

povinnostiam. Ak orgány činné v trestnom konaní venovali podaniu sťažovateľa primeranú

pozornosť ako v tomto prípade, nezasiahli negatívne do podstaty základného práva na inú

právnu ochranu, nezmarili jeho zmysel, a preto ho ani nemohli porušiť (obdobne napr.

). Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti tiež viackrát konštatoval,

že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe

podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (napr.

, , ).

14. Ústavný súd z okolností danej veci a námietok sťažovateľa v sťažnosti nezistil

žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom a uznesením okresnej prokuratúry

a sťažovateľom namietaným porušením základného práva „na súdnu ochranu a spravodlivý

súdny proces“ podľa , ako toto právo vo vzťahu k postupu a uzneseniu

okresnej prokuratúry nesprávne označil v sťažnosti jeho právny zástupca, keďže v danom

prípade toto právo malo byť správne vymedzené a výslovne označené ako základné právo

na inú právnu ochranu. Obdobne nebolo možné dospieť ani k záveru o porušení jeho práva

na spravodlivé súdne konanie (súdny proces) podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže konaním

okresnej prokuratúry nebola realizovaná žiadna súdna právomoc (m. m. ,

, ). Uvedený čl. 6 ods. 1 dohovoru sa týka iba rozhodnutí

súdov rozhodujúcich o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného

obvinenia osoby, ktorá je účastníkom konania pred súdom, a okresná prokuratúra

v prípravnom trestnom konaní, ktorého postup a uznesenie sťažovateľ v sťažnosti namietal,

nemá postavenie súdneho orgánu a jej akékoľvek rozhodnutie nie je súdnym rozhodnutím

v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nevzťahujú sa naň v zásade preto ani požiadavky

vyplývajúce z práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré vyvodila judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (m. m. , nález sp. zn. zo 17. marca 2009).

15. Sťažnosť je preto v tejto časti zjavne neopodstatnená a v súčasnosti ani

neprináleží ústavnému súdu vstupovať do tejto fázy prípravného trestného konania, keď

„v spore“ sťažovateľa a jeho manželky (keď na seba podávajú trestné oznámenia) je

dohľadať sa pravdy veľmi obťažné, pričom je zrejmý aj súvis s prebiehajúcim rozvodom

a úpravou vzťahu rodičov k maloletému dieťaťu.

16. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol v tejto časti pre zjavnú

neopodstatnenosť podľa , bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016