Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 442/2016
PDF · 246.15 KB
No categories available
I. ÚS 442/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , trvale bytom
(prechodne adresa na doručovanie
), zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom
Laciakom, PhD., Laciak & Co, s. r. o., Šafárikovo námestie 7, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v jeho prítomnosti, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III v konaní vedenom pod ČVS: ORP-68/1-VYS-
B3-2016 a jeho uznesením z 29. januára 2016 o vybavení jeho trestného oznámenia
a postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III súvisiacim s prešetrovaním tohto oznámenia
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 1165/15 a jeho uznesením zo 7. apríla 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, základného práva vyjadriť sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III
(ďalej len „vyšetrovateľ okresného riaditeľstva“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-68/1-
VYS-B3-2016 a jeho uznesením z 29. januára 2016 (ďalej len „postup a uznesenie
vyšetrovateľa okresného riaditeľstva“) o vybavení jeho trestného oznámenia a postupom
Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) súvisiacim
s prešetrovaním jeho oznámenia v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 1165/15 a uznesením
zo 7. apríla 2016 (ďalej len „postup a uznesenie okresnej prokuratúry“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že 21. decembra 2015 podal sťažovateľ trestné oznámenie
«na ... pretože bolo dané dôvodné podozrenie, že spáchala trestný čin
krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného
zákona... voči jeho osobe. Trestné oznámenie bolo odôvodnené tou skutočnosťou, že...
podala... 23.11.2015 osobne... trestné oznámenie na moju osobu na Okresnej prokuratúre
Bratislava III.
... do zápisnice uviedla, okrem iných neprávd a lživých obvinení, zásadnú lož:
„Manžel sa mi začal vyhrážať fyzickou likvidáciou v auguste 2015 slovami: Dám ťa
odstrániť! Najmem si nejakého Rumuna, ktorý sa o to postará.“ Ide o hrubé lživé obvinenie.
Nikdy som sa nedopustil konania, z ktorého ma obvinila v úmysle privodiť
mi trestné stíhanie. Okrem ďalších lživých obvinení tento páchateľ tiež klamlivo uviedol do
zápisnice: „..Taktiež sa mi vyhráža únosom našej spoločnej dcéry s tým, že môžem volať aj
Interpol, v živote nás nenájdeš“. Ide o absolútne nepravdivé úmyselné obviňovanie, za
ktorým je pravdepodobne potrebné hľadať osobitný motív páchateľa. Svoje lživé obvinenia
uviedla pred prokurátorkou..., pričom je potrebné akcentovať, že táto osoba
tieto lživé obvinenia uviedla, hoci bola predmetnou prokurátorkou poučená o trestných
následkoch podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Bolo zrejmé, že
predmetné trestné oznámenie podala účelovo, keďže prebieha rozvodové konanie
a podľa všetkého týmto trestným oznámením chcela argumentovať na pojednávaní, čo ale
hrubo zasiahlo do mojich základných práv a závažným spôsobom naplnila skutkovú
podstatu trestného činu krivého obvinenia...
Mnou podané trestné oznámenie bolo postúpené na vybavenie na Okresné
riaditeľstvo PZ v Bratislave III... Vyšetrovateľ... uznesením sp. zn. ČVS: ORP-68/1-VYS-B3-
2016 zo dňa 29.01.2016 odmietol trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného
činu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Voči tomuto uzneseniu som podal v zákonnej lehote sťažnosť...
Dôvodmi sťažnosti boli najmä to, že vyšetrovateľ... nerozhodol správne a jeho
rozhodnutie nebolo zákonné. Vyšetrovateľ... nevykonal dostatočné procesné úkony v rámci
dokazovania v trestnom konaní, ktorými by preveroval skutočnosti nasvedčujúce tomu, že
bol spáchaný trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona. Rovnako je možno konštatovať, že nepreveril všetky skutočnosti uvedené v trestnom
oznámení na preverenie dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu. Z uvedených
dôvodov bolo úplne nepodložené konštatovanie vyšetrovateľa PZ, ktoré bolo vo výroku
predmetného uznesenia, že „nie je dôvod na začatie trestného stíhania“.
V odôvodnení napadnutého uznesenia sa vyšetrovateľ PZ vôbec nevysporiadal
so zisteniami, ktoré jednoznačne nasvedčujú dôvodnému podozreniu z oznámeného
trestného činu krivého obvinenia. V tomto možno označiť predmetné uznesenie ako
arbitrárne.
Ako ďalšie procesné pochybenie vyšetrovateľa PZ je možné považovať to, že v rámci
preverovania dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu krivého obvinenia
vyšetrovateľ... ma ani nekontaktoval a vôbec nevypočul ako oznamovateľa - poškodeného,
čím mi uprel práva priznané v čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
O podanej sťažnosti... rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III
uznesením zo dňa 07.04.2016, sp. zn.: 1Pn/1165/15, tak, že sťažnosť zamietol ako
nedôvodnú...
Možno konštatovať, že právny záver odôvodnenie predmetného uznesenia je
arbitrárny, najmä časť... „že v danom prípade nedošlo podaním trestného oznámenia
na oznamovateľa k naplneniu
všetkých formálnych znakov prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného
zákona a to predovšetkým pre absenciu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného
činu. I za prijatia alternatívy, že by skutočnosti trestného oznámenia boli
nepravdivé, tieto neboli dostatočným podkladom pre začatie trestného stíhania, pričom toto
oznámené konanie bolo možné posudzovať nanajvýš ako úmyselné narušovanie
občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví kvalifikované ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písmeno d) zákona č. 372/1990
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“
Predmetné odôvodnenie uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III
možno označiť ako nereflektujúce skutkový a právny stav, ktorý odôvodňoval podanie
trestného oznámenia za trestný čin krivého obvinenia a toto uznesenie navodzuje tendenciu
dekriminalizovať konanie podozrivej , ktorá podľa preukázaných dôkazov
spáchala voči mojej osobe trestný čin krivého obvinenia a to úmyselne...
Je jednoznačné, že postupom vyšetrovateľa... procesným pochybením vo forme
nevypočutia poškodeného (sťažovateľa), a znemožnenia predloženia relevantných dôkazov
o spáchanom trestnom čine, ktorými disponoval, boli zásadným spôsobom porušené moje
práva na spravodlivý proces, kontradiktórnosť konania.
Postupom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III... a Okresnou prokuratúrou
Bratislava III. mi bolo úplne odopreté právo na spravodlivý proces, ako aj na súdnu
ochranu.
O porušení mojich základných práv a slobôd zaručených Dohovorom, ako aj
o podaní tejto ústavnej sťažnosti má vedomosť aj Veľvyslanectvo , ktoré
prostredníctvom svojho konzulárneho oddelenia dôsledne sleduje vyriešenie tohto
protiústavného stavu vo vzťahu k mojej osobe.».
3. Na základe všetkých už uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný
súd vyhlásil tento nález:
„... Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave III, Odbor kriminálnej polície svojím
postupom, konaním a rozhodnutím o trestnom oznámení sp. zn. ČVS: ORP-68/1-VYS-B3-
2016 porušilo základné právo na súdnu ochranu
a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy..., právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy... a k porušeniu práva podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru...
... Okresná prokuratúra Bratislava III v trestnom konaní, sp. zn.: 1 Pn/1165/15
uznesením zo dňa 07.04.2016 porušila základné právo
na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy..., právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy... a k porušeniu práva podľa článku 6
ods. 1 Dohovoru...
... Uznesenie Vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III... sp. zn.
ČVS: ORP-68/1-VYS-B3-2016 zo dňa 29.01.2016 a Uznesenie Okresnej prokuratúry
Bratislava III sp. zn.: 1Pn/1165/15 zo dňa 07.04.2016 sa zrušuje a Okresnému riaditeľstvu
PZ v Bratislave III, Odbor kriminálnej polície sa prikazuje, aby sa vo veci trestného
oznámenia vo veci dôvodného podozrenia
zo spáchania trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov znova konalo a rozhodlo.
... priznáva náhradu trov konania...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo
všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má
právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený...
7. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie označených práv
rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní (pozri body 1 a 3) v súvislosti
s nevyhovením trestného oznámenia podaného sťažovateľom voči jeho manželke (pre
trestný čin krivého obvinenia), pričom relevantné dôvody sťažovateľ uviedol v bode 2.
II.A K namietanému porušeniu práv uznesením okresného riaditeľstva
8. Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity
svojho konania o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd
sťažovateľov, v dôsledku ktorého je o nich ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď
sťažovatelia nemajú k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom
štátu. Ústavný súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby
na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny poriadok
použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom verejnej moci
(obdobne napr. I. ÚS 1/97, II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).
9. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol sťažnosť sťažovateľa proti postupu a uzneseniu okresného riaditeľstva v tejto časti
z dôvodu nedostatku svojej právomoci, pretože o jeho sťažnosti doručenej 22. februára 2016
(o riadnom opravnom prostriedku) rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry uznesením
č. k. 1 Pn 1165/15/1103-8 zo 7. apríla 2016.
II.B K namietanému porušeniu práv postupom a uznesením okresnej
prokuratúry
10. Ústavný súd zistil, že prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k.
1 Pn 1165/15/1103-8 zo 7. apríla 2016 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva
z dôvodu, že nezistil pochybenie v konaní vyšetrovateľa, ktorý „pri postupe podľa § 197
odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku vychádzal z doteraz zistených a ustálených
skutočností a to predovšetkým zo samotného trestného oznámenia oznamovateľa, vrátane
ním prílohou predložených listinných podkladov, z výsluchu oznamovateľom označenej
osoby podozrivej , ako i zo zabezpečeného rozhodnutia Okresného
riaditeľstva... vedeného pod spisovou značkou ČVS: ORP-1782/NMZ-B3-2015 zo dňa
19.01.2016, ktorým bola vec trestného oznámenia podľa § 197 odsek 1
písmeno a) Trestného poriadku odovzdaná na prejednanie priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov.
Všetky tieto výsledné skutočnosti a zistenia o skutkovom stave veci jednotlivo ako
i v ich vzájomnom súhrne, bez pochybností nepredstavovali dôvody, ktoré by nasvedčovali
tomu, že bol spáchaný trestný čin, respektíve nepredstavovali dôvody na začatie trestného
stíhania, nakoľko konanie podozrivej osoby vo vzťahu k oznamovateľovi nenapĺňa všetky
zákonom požadované obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu, čím v tomto
štádiu konania možno považovať rozhodnutie vyšetrovateľa Policajného zboru o odmietnutí
veci, predovšetkým pre absenciu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu,
podľa vyššie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku, za správne a zákonu
zodpovedajúce.
Vo vzťahu k argumentácii sťažnosti oznamovateľa, ktorý namietal tú skutočnosť, že
nebol vec realizujúcim vyšetrovateľom Policajného zboru vypočutý, je nevyhnutné uviesť, že
v intenciách ustanovenia § 196 odsek 2 Trestného poriadku je procesný postup po prijatí
trestného oznámenia daný do kompetencie orgánu činného v trestnom konaní, ktorý trestné
oznámenie preskúma a výlučne v prípade potrebnosti toto doplní výsluchom oznamovateľa
alebo poškodeného.
Preskúmaním trestného oznámenia oznamovateľa a týmto predložených listinných
príloh mám zato, že v predmetnej veci preverovania podozrenia zo spáchania trestného činu
nebol uvedený postup doplnenia trestného oznámenia výsluchom oznamovateľa potrebný,
nakoľko samotné písomne podané trestné oznámenie oznamovateľa zo dňa 21.12.2015
spolu s priloženými prílohami dostatočne objasňovalo skutočnosti, na základe ktorých
oznamovateľ vyjadril podozrenie zo spáchania trestným oznámením konkretizovaného
trestného činu.
Prakticky nosnou skutočnosťou trestného oznámenia ako i sťažnosti oznamovateľa
bolo podanie trestného oznámenia na jeho osobu pred orgánom činným
v trestnom konaní, ktorým ho mala nepravdivo, lživo obviniť z trestného činu.
... V označenej veci trestného oznámenia vec realizujúci policajt
Policajného zboru po preskúmaní predmetného trestného oznámenia dospel k záveru, že
skutok ktorého sa trestné oznámenie týkalo, nemožno posúdiť ako trestný čin (prečin alebo
zločin), ale tento skutok možno posúdiť ako priestupok alebo iný správny delikt.
Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené
v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pre spáchanie akéhokoľvek trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného
zákona sa vyžaduje, aby páchateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty, toho ktorého
trestného činu. Skutkovou podstatou trestného činu sa rozumie súhrn konkrétnych znakov,
ktoré charakterizujú určité ľudské správanie ako trestný čin. Na naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu sa vyžaduje, aby boli splnené všetky zákonom požadované
obligatórne znaky. Znakmi skutkovej podstaty trestného činu sú objekt, objektívna stránka,
subjekt a subjektívna stránka. Všetky štyri skupiny znakov tvoria jednotný celok a sú
v konkrétnej skutkovej podstate stanovené obligatórne. V prípade, ak niektorý z týchto
znakov absentuje, nejedná sa v danom prípade o trestný čin.
Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, pre ktorý sa v štádiu pred začatím
trestného stíhania viedlo konanie a preverovanie podozrenia zo spáchania trestného činu,
uvádzam nasledovné:
Trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona sa dopustí ten, kto iného verejne lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho
trestné stíhanie.
Objektom citovaného trestného činu je záujem na ochrane pred lživými obvineniami
z trestného činu a na dôvodnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pričom
pod pojmom lživého obvinenia sa rozumie vedomé nepravdivé oznámenie skutkových
okolností o trestnom čine a jeho páchateľovi.
Je nevyhnutné uviesť a poukázať na ďalší zo znakov skutkovej podstaty označeného
trestného činu, ktorým je zákonný znak objektívnej stránky, ktorá spočíva v nepravdivom
obvinení konkrétnej nevinnej osoby zo spáchania určitého trestného činu. Zdôrazňujem, že
naplnenie tohto znaku skutkovej podstaty trestného činu vyžaduje, aby páchateľ iného lživo
obvinil zo spáchania trestného činu (s odkazom na ustanovenie § 8 Trestného zákona,
nakoľko trestným činom je len protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom
zákone, ak tento neustanovuje inak).
Subjektívna stránka označenej skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia
vyžaduje zavinenie úmyselné. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa, musí tento
chcieť alebo si byť aspoň vedomý toho, že iného lživo obviňuje z trestného činu, a zároveň
musí chcieť alebo byť minimálne uzrozumený s tým, že v dôsledku jeho obvinenia bude táto
nevinná osoba trestne stíhaná.
S poukazom na hore uvedené možno konštatovať, že v danom prípade nedošlo
podaním trestného oznámenia na oznamovateľa
k naplneniu všetkých formálnych znakov prečinu krivého obvinenia podľa
§ 345 odsek 1 Trestného zákona a to predovšetkým pre absenciu objektívnej stránky
skutkovej podstaty trestného činu.
I za prijatia alternatívy, že by skutočnosti trestného oznámenia boli
nepravdivé, tieto neboli dostatočným podkladom pre začatie trestného stíhania, pričom toto
oznámené konanie bolo možno posudzovať nanajvýš ako úmyselné narušovanie
občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví kvalifikované ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
V nadväznosti na uvedené je nevyhnutné vysvetliť, že v konečnom dôsledku trestného
oznámenia bol oznamovateľ touto
v podstate obvinený zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čím týmto
oznámením menovanej oznamovateľky nebola naplnená objektívna stránka skutkovej
podstaty trestného činu krivého obvinenia nakoľko táto vyžaduje, aby bola iná osoba
páchateľom lživo obvinená výlučne zo spáchania trestného činu uvedeného v osobitnej časti
Trestného zákona a nie z iného, spravidla menej závažného protispoločenského konania
kvalifikovaného ako priestupok.
Poznamenávam, že samotné označenie podozrivej osoby oznamovateľom nezakladá
samo o sebe vyvodenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti za krivé obvinenie.
Po preskúmaní spisového materiálu vyšetrovacieho spisu som pri rozhodovaní
o sťažnosti oznamovateľa nedospel k iným záverom ako vyšetrovateľ Policajného zboru a to
ani po posúdení námietok a okolností uvádzaných v oznamovateľom podanej sťažnosti.“.
11. Vychádzajúc z uvedených záverov prezentovaných v odôvodnení uznesenia
okresnej prokuratúry, ústavný súd konštatuje, že aj keď možno polemizovať s niektorými
právnymi závermi okresnej prokuratúry (v nadväznosti na závery vyšetrovateľa okresného
riaditeľstva), prečo nemôže ísť o trestný čin krivého obvinenia, na druhej strane uznesenie
okresnej prokuratúry nemožno považovať za arbitrárne alebo svojvoľné a ani porušujúce
základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože je primeraným spôsobom odôvodnené,
a to aj čo sa týka nevypočutia sťažovateľa pri vybavovaní jeho trestného oznámenia (pozri
bod 10).
12. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie
návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd
nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne I. ÚS 323/08).
13. Z druhej časti namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom aj trestnoprávnej ochrany svojho
konkrétneho práva na inom orgáne Slovenskej republiky, t. j. v tejto veci u orgánov činných
v trestnom konaní (obdobne napr. III. ÚS 58/00, III. ÚS 45/03). Jeho obsahom je
oprávnenie, aby sa orgány činné v trestnom konaní trestným oznámením sťažovateľa, resp.
inými podaniami náležite zaoberali. Porušiť toto právo by mohli tieto orgány iba vtedy, ak
by podania sťažovateľa ignorovali, alebo nevenovali im pozornosť zodpovedajúcu ich
povinnostiam. Ak orgány činné v trestnom konaní venovali podaniu sťažovateľa primeranú
pozornosť ako v tomto prípade, nezasiahli negatívne do podstaty základného práva na inú
právnu ochranu, nezmarili jeho zmysel, a preto ho ani nemohli porušiť (obdobne napr.
III. ÚS 324/05). Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti tiež viackrát konštatoval,
že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe
podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy
ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (napr.
II. ÚS 42/00, I. ÚS 158/05, I. ÚS 323/08).
14. Ústavný súd z okolností danej veci a námietok sťažovateľa v sťažnosti nezistil
žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom a uznesením okresnej prokuratúry
a sťažovateľom namietaným porušením základného práva „na súdnu ochranu a spravodlivý
súdny proces“ podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako toto právo vo vzťahu k postupu a uzneseniu
okresnej prokuratúry nesprávne označil v sťažnosti jeho právny zástupca, keďže v danom
prípade toto právo malo byť správne vymedzené a výslovne označené ako základné právo
na inú právnu ochranu. Obdobne nebolo možné dospieť ani k záveru o porušení jeho práva
na spravodlivé súdne konanie (súdny proces) podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže konaním
okresnej prokuratúry nebola realizovaná žiadna súdna právomoc (m. m. III. ÚS 206/06,
IV. ÚS 494/2014, III. ÚS 502/2014). Uvedený čl. 6 ods. 1 dohovoru sa týka iba rozhodnutí
súdov rozhodujúcich o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného
obvinenia osoby, ktorá je účastníkom konania pred súdom, a okresná prokuratúra
v prípravnom trestnom konaní, ktorého postup a uznesenie sťažovateľ v sťažnosti namietal,
nemá postavenie súdneho orgánu a jej akékoľvek rozhodnutie nie je súdnym rozhodnutím
v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nevzťahujú sa naň v zásade preto ani požiadavky
vyplývajúce z práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré vyvodila judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (m. m. III. ÚS 206/06, nález sp. zn. III. ÚS 2/09 zo 17. marca 2009).
15. Sťažnosť je preto v tejto časti zjavne neopodstatnená a v súčasnosti ani
neprináleží ústavnému súdu vstupovať do tejto fázy prípravného trestného konania, keď
„v spore“ sťažovateľa a jeho manželky (keď na seba podávajú trestné oznámenia) je
dohľadať sa pravdy veľmi obťažné, pričom je zrejmý aj súvis s prebiehajúcim rozvodom
a úpravou vzťahu rodičov k maloletému dieťaťu.
16. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol v tejto časti pre zjavnú
neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2016