Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 596/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

obchodnej spoločnosti CAMPRI, spol. s r. o., Hlohovecká 13, Lužianky, zastúpenej

advokátkou JUDr. Margitou Málikovou, Vajanského 3, Nitra, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti CAMPRI, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CAMPRI, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. Margitou Málikovou, Vajanského 3, Nitra, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

vo veci vedenej pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „postupom Okresného súdu v Nitre v sporovej

veci CAMPRI, spol. s r. o., Hlohovecká 13, 951 41 Lužianky c/a ,

, o zaplatenie 32 621,85 EUR

s príslušenstvom, právoplatne skončenej rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.

-545 zo dňa 09. 04. 2015 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre

sp. zn. -579 zo dňa 23. 02. 2016, právoplatný 16. 05. 2016, boli porušené

jeho ústavné práva, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru.“.

Sťažovateľka uvádza, že „žalobou zo dňa 02. 09. 1999, doručená súdu 09. 09. 1999,

sa domáhal[a] prostredníctvom Okresného súdu v Nitre rozhodnutia vo veci zaplatenia jeho

pohľadávky v sume 982 765,90 Sk s príslušenstvom (prepočet 32 621,85 EUR) z titulu

zaplatenia za vykonané stavebné práce v roku 1999“.

Sťažovateľka „zastáva názor, že postupom okresného súdu v konaní prišlo

k dlhoročným a neodôvodneným prieťahom, ktoré sú takej intenzity, závažnosti a rozsahu,

že ich je možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Podľa názoru sťažovateľa vec, ktorá

bola predmetom sporu nebola skutkovo a právne tak zložitá, nevymykala sa bežnej

rozhodovacej činnosti súdov, išlo o rozhodnutie, ktoré možno považovať za jednu

z najčastejších sporových vecí.“.

Sťažovateľka „sa proti prvému rozsudku okresného súdu z 19. 03. 2012 odvolal[a]

a v odvolaní konštatoval[a], že ak okresný súd podľa zdôvodnenia rozsudku mal dostatok

dôkazov, tak mohol konať ešte v roku 2002 a rozhodnúť a ak dospel k takým skutkovým

a právnym záverom a vyhodnotil dôkaznú situáciu tak, ako to vyplýva z odôvodnenia

rozsudku nie sú známe dôvody, prečo teda súd nekonal a nerozhodol za 10 rokov

od podania žaloby“.

K ďalšiemu priebehu konania sťažovateľka uvádza, že „[o]kresný súd vo veci

rozhodoval opätovne rozsudkom 27. 05. 2013 a návrh zamietol. Okresný súd nepostupoval

v súlade s ust. , teda nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho súdu.

Sťažovateľ opäť podal proti tomuto rozsudku odvolanie. Odvolací súd rozhodol uznesením

18. 02. 2014, kedy opäť zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie.

Odvolací súd konštatoval, že odvolanie sťažovateľa je dôvodné. Napriek tomu, že súd

prvého stupňa je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný, tento ho nerešpektoval a

jeho rozhodnutie je opäť zmätočné a nepreskúmateľné.“.

Sťažovateľka poukazuje na „[t]retí rozsudok súdu prvého stupňa z 09. 04. 2015,

ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe... Krajský súd rozhodol rozsudkom 23. 02. 2016,

ktorým zmenil rozsudok okresného súdu, tak, že priznal istinu v sume 18 7 718,74 EUR

spoločne s úrokom z omeškania. O trovách konania má súd rozhodnúť samostatným

rozhodnutím do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“.

Sťažovateľka konštatuje, že „[r]ozsudky okresného a krajského súdu nadobudli

právoplatnosť 16. 05. 2016“.

V závere sťažnosti sťažovateľka rekapituluje namietané porušenia v konaní

okresného súdu takto:

„Sťažovateľ vidí prieťahy v konaní:

- v nečinnosti súdu

- nevypracovanie kontrolného znaleckého posudku viac ako 6 rokov

- neuznanie sťažnosti pre porušenie práva sťažovateľa na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, ktorú krajský súd uznal ako dôvodnú

- nereagovanie na urgencie o vytýčenie pojednávania a rozhodnutie vo veci

- rozhodnutie okresného súdu prvým a druhým rozsudkom zrušené odvolacím súdom

a vrátené na nové konanie z dôvodu ich zmätočnosti, nepreskúmateľnosti

- okresný súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu podľa ,

ktorým je okresný súd viazaný

- neakceptovanie zbytočných prieťahov a trvanie konania 17 rokov.“

Sťažovateľka konštatuje, že „[n]eprimerane dlhá lehota prejednávania tejto sporovej

veci znamenala pre sťažovateľa právnu neistotu, vynakladanie finančných prostriedkov

na účinné bránenie svojho práva zaplatením súdnych poplatkov, preddavku na

vypracovanie znaleckého posudku a trov právneho zastúpenia“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. V konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

spoločnosti CAMPRI, spol. s r.o., Hlohovecká 13, 951 41 Lužianky, garantované článkom

48 ods. 2 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného sudu Nitra

2. Spoločnosti CAMPRI, spol. s r.o., Hlohovecká 13, 951 41 Lužianky priznáva

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 EUR, slovom desaťtisíc eur, ktoré je Okresný súd

Nitra povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

363,79 EUR... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu na účet právnej zástupkyne

JUDr. Margity Málikovej.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný

súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , , ).

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa (a rovnako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd

vychádza zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo

trvať (m. m. , , , ). Ak v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva podľa , ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ), pretože konanie o takej sťažnosti

už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m. Miroslav Mazurek proti

Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Ústavný súd taktiež už opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote) to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľky.

Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu,

a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(m. m. , , , ).

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že „[r]ozsudky okresného

a krajského súdu nadobudli právoplatnosť 16. 05. 2016“. V čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (11. júla 2016) už zjavne nedochádzalo k porušovaniu sťažovateľkou

označených práv.

Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní, ktoré bolo pred doručením

jej sťažnosti ústavnému súdu vo veci samej právoplatne skončené, je zrejmé, že v čase

predbežného prerokovávania sťažnosti na ústavnom súde bola už jej právna neistota

odstránená a tvrdené porušovanie sťažovateľkou označených práv už netrvalo.

Z dôvodu, že v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo

dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, pretože konanie bolo

právoplatne skončené, ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2016