Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 530/2016
PDF · 122.53 KB
No categories available
III. ÚS 530/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského
súdu v Trenčíne a jeho uzneseniami sp. zn. 17 Co 1180/2014 zo 14. januára 2015
(Rvp 10540/2015), sp. zn. 17 Co 429/2014 z 29. októbra 2014 (Rvp 10541/2015), sp. zn.
6 Co 74/2015 zo 4. februára 2015 (Rvp 10542/2015), sp. zn. 8 Co 26/2013 z 23. júla 2014
(Rvp 10543/2015), sp. zn. 5 Co 136/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 10544/2015), sp. zn.
5 Co 622/2014 z 3. septembra 2014 (Rvp 10545/2015), sp. zn. 5 Co 869/2014 z 21. januára
2015 (Rvp 10546/2015), sp. zn. 5 Co 101/2014 z 3. septembra 2014 (Rvp 10547/2015),
sp. zn. 17 Co 1058/2013 z 12. novembra 2014 (Rvp 10548/2015), sp. zn. 19 Co 153/2014
z 29. októbra 2014 (Rvp 10549/2015), sp. zn. 5 Co 78/2014 z 27. augusta 2014
(Rvp 10550/2015), sp. zn. 6 Co 472/2014 z 19. augusta 2014 (Rvp 10551/2015), sp. zn.
17 Co 150/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 10552/2015), sp. zn. 17 Co 1056/2013
z 30. septembra 2014 (Rvp 10553/2015), sp. zn. 17 Co 120/2014 z 24. septembra 2014
(Rvp 10554/2015) a sp. zn. 6 Co 122/2014 z 22. júla 2014 (Rvp 10555/2015) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými
značkami Rvp 10540/2015, Rvp 10541/2015, Rvp 10542/2015, Rvp 10543/2015,
Rvp 10544/2015, Rvp 10545/2015, Rvp 10546/2015, Rvp 10547/2015, Rvp 10548/2015,
Rvp 10549/2015, Rvp 10550/2015, Rvp 10551/2015, Rvp 10552/2015, Rvp 10553/2015,
Rvp 10554/2015 a Rvp 10555/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. III. ÚS 530/2016.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. júla 2015
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základných práv zaručených
v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom
a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví
tohto uznesenia (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu
v právnych veciach vedených Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, Okresným súdom
Prievidza, Okresným súdom Trenčín a Okresným súdom Bánovce nad Bebravou (ďalej len
„okresné súdy“), ktorých predmetom je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom okresných súdov
v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala ako oprávnená a v ktorých sú
okresné súdy zároveň tými orgánmi súdnej moci, ktoré sťažovateľke ňou požadovanú
náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobili. Skutočnosti deklarované sťažovateľkou v jej
jednotlivých žalobných návrhoch doručených okresným súdom a vychádzajúce z jej
nesúhlasu spočívajúceho predovšetkým v tom, že súdy, ktoré škodu spôsobili, by mali
rozhodovať o jej náhrade, tieto vyhodnotili ako námietky zaujatosti podané proti
jednotlivým sudcom zaradeným na tieto súdy a v ďalšom postupe rozhodli o uložení
povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesené námietky
zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov. Podľa názoru sťažovateľky napadnuté rozhodnutia krajského súdu sú založené
na nesprávnom právnom posúdení jej návrhov predostretých v podaných žalobách ako
námietok zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti
námietky zaujatosti upravené v zmysle dikcie ustanovenia § 15a zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“ alebo
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými
rozhodnutiami krajského súdu, ktoré zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie
a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo Trestného poriadku. V zmysle ustanovenia
§ 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v záujme
hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali
a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Zákon o ústavnom súde nemá
osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a ods. 1 zákona o
ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné
spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred
ústavným súdom, a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených
sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti
ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,
ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých
rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá
argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov
rozhodujúcich v okolnostiach jej predmetných právnych vecí o posúdení jej návrhov
predostretých v žalobách podaných podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov [(v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov
predovšetkým pri postupe podľa § 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov)], ako aj námietok
zaujatosti a táto skutočnosť bola podstatnou pre následné vyrubenie súdneho poplatku
vo výške 66 € za podanú námietku/námietky zaujatosti. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe
sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach,
ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve
prípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), dospel ústavný súd
k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých
prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku.
A keďže v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky voči napadnutým
rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody
odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný
súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 307/2014,
I. ÚS 308/2014, I. ÚS 309/2014, I. ÚS 310/2014, I. ÚS 435/2014, I. ÚS 439/2014,
I. ÚS 441/2014, I. ÚS 516/2014, I. ÚS 744/2014, I. ÚS 800/2014, II. ÚS 61/2014,
II. ÚS 273/2014, II. ÚS 295/2014, II. ÚS 461/2014, II. ÚS 462/2014, II. ÚS 463/2014,
II. ÚS 467/2014, II. ÚS 468/2014, II. ÚS 488/2014, II. ÚS 646/2014, II. ÚS 700/2014,
II. ÚS 732/2014, II. ÚS 882/2014, III. ÚS 496/2014, III. ÚS 497/2014, IV. ÚS 498/2014,
III. ÚS 482/2014, III ÚS 483/2014, III. ÚS 484/2014, III. ÚS 506/2014, III. ÚS 508/2014,
III. ÚS 509/2014, III. ÚS 604/2014, IV. ÚS 219/2014, IV. ÚS 220/2014, IV. ÚS 236/2014,
IV. ÚS 237/2014, IV. ÚS 239/2014, IV. ÚS 240/2014, IV. ÚS 241/2014, IV. ÚS 242/2014,
IV. ÚS 243/2014, IV. ÚS 244/2014, IV. ÚS 245/2014...), ktoré skončili odmietnutím
rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd
v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho
pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského
súdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo
opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2016