Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 552/2016
PDF · 121.59 KB
No categories available
III. ÚS 552/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,
Garbiarska 2, Košice, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Daniel Blyšťan, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 16 C 188/2013 z 27. marca 2014 a postupom a rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19 Co 170/2015 z 19. januára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla
2016 doručená a 2. mája 2016 o splnomocnenie doplnená sťažnosť obchodnej spoločnosti
Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), pre
namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
a rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 C 188/2013
z 27. marca 2014 a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 19 Co 170/2015 z 19. januára 2016.
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je právnickou
osobou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva. Na základe poistných zmlúv uzavretých
medzi sťažovateľkou a fyzickou osobou – poistníkom sa tento zaviazal platiť dohodnuté
poistné. Poistné zmluvy vo všeobecných poistných podmienkach pre životné poistenie
obsahovali aj tzv. rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory súvisiace s uzavretými
poistnými zmluvami budú riešené pred rozhodcovským súdom. Kvôli vzniku
„pohľadávok“ z poistných zmlúv sa sťažovateľka „v súlade s individuálne uzavretými
rozhodcovskými doložkami“ obrátila na Arbitrážny súd Košice (ďalej len „arbitrážny súd“),
ktorý rozhodcovskými rozsudkami zaviazal poistníka na ich zaplatenie, ako aj trov
rozhodcovského konania.
3. Po doručení rozhodcovských rozsudkov podal poistník (žalobca) okresnému súdu
žalobu, ktorou sa podľa relevantných ustanovení § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní účinného do 31. decembra 2014 domáhal zrušenia
rozhodcovských rozsudkov, čo odôvodňoval tým, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí
súčasť poistných zmlúv, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola platne uzavretá,
a teda nebola daná ani právomoc rozhodcovského súdu.
4. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodcovské rozsudky arbitrážneho súdu
zrušil, čo po podaní odvolania sťažovateľkou krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil.
5. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že okresný súd o žalobe poistníka rozhodol,
avšak dopustil sa viacerých skutkových aj právnych pochybení, na ktoré poukázala v rámci
uplatnených odvolacích námietok, „ktorými boli:
- absencia dôvodov na odklad vykonateľnosti,
- porušenie § 118 ods. 2 O. s. p.,
- nesprávne posúdenie individuálnosti dojednania podmienky,
- absencia uvedenia presných zákonných dôvodov zrušenia rozhodcovského
rozsudku a zároveň rozhodnutie nad rámec žaloby,
- nevykonanie testu primeranosti,
- nevyporiadanie sa s aplikáciou 19-teho recitálu Smernice 93/13/EHS,
- aplikácia nesúvisiacich rozhodnutí súdov na tento prípad.“.
6. Podľa názoru sťažovateľky, hoci v danom prípade neboli splnené podmienky pre
aplikáciu v tom čase účinného ustanovenia § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
krajský súd bez toho, aby sa vysporiadal s ňou uplatnenými odvolacími námietkami,
rozsudok okresného súdu „stručným spôsobom“ potvrdil. Napadnutý rozsudok krajského
súdu z uvedených dôvodov považuje sťažovateľka za „nepreskúmateľný a arbitrárny“,
porušujúci jej označené práva.
7. Keďže mimoriadne opravné prostriedky – dovolania, ktoré sťažovateľka podala
proti rozhodnutiam odvolacích súdov v obsahovo identických veciach, Najvyšší súd
Slovenskej republiky viacerými uzneseniami ako procesne neprípustné odmietol, je zrejmé,
že z jeho strany účinnú ochranu svojich práv zaručených ústavou a dohovorom očakávať
nemôže.
8. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom
vyslovil, že napadnutým postupom a napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým
postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jej základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby uvedené rozsudky okresného súdu a krajského
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal
náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
13. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd
navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
14. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn.
16 C 188/2013 z 27. marca 2014 a postupom a rozsudkom krajského súdu sp. zn.
19 Co 170/2015 z 19. januára 2016.
15. V súvislosti s obsahom predloženej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že o
obdobných sťažnostiach sťažovateľky už rozhodol viacerými uzneseniami, ktorými tieto
sťažnosti po ich predbežnom prerokovaní vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam
prvostupňových súdov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam
odvolacích súdov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej
neopodstatnenosti (napr. III. ÚS 253/2015, III. ÚS 549/2015, III. ÚS 218/2016, III. ÚS
372/2016, II. ÚS 329/2016, II. ÚS 332/2016). Z rovnakých dôvodov ústavný súd odmieta aj
predloženú sťažnosť, a keďže sťažovateľku na nedostatky pred touto sťažnosťou podaných
sťažností upozornil, toto uznesenie v súlade s § 25 ods. 2 treťou vetou zákona o ústavnom
súde neodôvodňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2016