Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 524/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, , a ,

, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2016

doručená sťažnosť , a (ďalej len

„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

V úvode sťažnosti sťažovatelia v právnom postavení žalobcov uvádzajú, že

na okresnom súde „pod sp. zn. odo dňa 4.7.2013 do súčasnosti prebieha

konanie... o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. I napriek tomu že odo dňa začatia tohto

konania uplynuli 2 roky a 11 mesiacov, do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne

skončené“.

Sťažovatelia následne pozornosť ústavného súdu upriamujú na posúdenie troch

kritérií, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri namietanom porušení základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a uvádzajú:

„1./ Právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje nezbavuje súd

zodpovednosti za prieťahy v konaní.

V konaní vedenom Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. nejde

o právne zložitú vec. Ide o vec určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, čo je vec ktorá tvorí

súčasť bežnej rozhodovacej činnosti odporcu. V tejto oblasti existuje rozsiahla súdna

judikatúra, ktorá je stabilná od účinnosti t.j.

po dobu viac ako 50 rokov. Túto vec preto z právneho hľadiska nemožno považovať

za zložitú.

2./ Správanie účastníka konania - sťažovateľov v 1. - 3. rade počas konania pred

všeobecným súdom.

Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. je zrejmé že my,

sťažovatelia v 1. -3. rade sme v tomto konaní nespôsobili žiadne prieťahy. Pre našu neúčasť

nebolo odročené žiadne pojednávanie v tejto veci.

Toto konanie účelovo predlžuje žalovaný a jeho advokát

svojimi účelovými práceneschopnosťami, pre ktoré boli zrušené

2 pojednávania - dňa 11.1.2016 a dňa 2.5.2016. Odporca toto správanie žalovaného

a jeho advokáta toleruje.

3./ Spôsob, akým všeobecný súd v konaní postupoval.

... V tomto občianskom súdnom konaní sú neodôvodnené prieťahy od mesiaca jún

2015 do súčasnosti t.j. po dobu 12 mesiacov, čím sa toto konanie neúmerne predlžuje.

Samotná skutočnosť, že toto konanie trvá už 2 roky a 11 mesiacov preukazuje porušenie

nášho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania

predlžuje stav našej právnej neistoty do tej miery, že naše právo na súdnu ochranu sa stáva

iba iluzórnym právom.

O nekvalitnej práci odporcu v tejto veci svedčí skutočnosť, že 2 rozsudky odporcu

-rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. -66 zo dňa 3.3.2014 a rozsudok

Okresného súdu Námestovo sp. zn. -151 zo dňa 26.1.2015 boli zrušené

Krajským súdom v Žiline a to vždy z tých istých dôvodov. Odporca koná v rozpore s § 226

, pretože vo veci nerešpektuje právny názor odvolacieho súdu.

Od doručenia uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa

30.4.2015 do dnešného dňa sa vo veci vôbec nekoná, čo priznal odporca vo svojom

stanovisku zo dňa 1.12.2015. Táto vec sa stala reštančnou vecou.

Výsledkom dohľadu, ktorý JUDr. Margita Kovaľová ako predsedníčka odporcu

vykonávala nad plynulosťou tohto konania je skutočnosť, že od mesiaca jún 2015

do dnešného dňa sa vo veci nekoná. Za riadne konanie súdu nie je možné pokladať

nariadenie 2 termínov pojednávania - na deň 11.1.2016 o 12.15 hod. a na deň 2.5.2016

o 8.15 hod., ktoré boli zrušené z dôvodov udajných práceneschopností advokáta

. Cieľom týchto práceneschopností advokáta

bolo dosiahnuť, aby vec nepojednávala zastupujúca sudkyňa JUDr. Miriam Srogončíková,

ale zákonný sudca JUDr. Miroslav Jagnešák.

Naša sťažnosť na prieťahy v tomto konaní zo dňa 14.11.2015 neviedla k urýchleniu

tohto občianskeho súdneho konania.

Posledné pojednávanie vo veci sa konalo dňa 26.1.2015.

Konanie odporcu v tejto veci je možné pokladať za konanie spôsobom, ktorému

chýba účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto občianskeho

súdneho konania.“

S ohľadom na uvedené sťažovatelia v závere sťažnosti ústavnému súdu navrhujú, aby

nálezom vyslovil porušenie ich označených práv podľa a dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných

prieťahov a priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € každému

zo sťažovateľov, ako i úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či

nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľov na ochranu pred postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým

malo byť porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľov, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom

na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu

nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného

práva podľa “ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného

základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (,

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, , ).

Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné poukázať

na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

).

Zo spisovej dokumentácie na vec sa vzťahujúcej vyplýva, že od podania žaloby na

okresnom súde 4. júla 2013 do vrátenia spisu okresnému súdu 26. júna 2015 z odvolacieho

súdu okresný súd postupoval plynulo a vo veci sťažovateľov aj dvakrát meritórne rozhodol

(hoci obe rozhodnutia boli nadriadeným súdom zrušené). Aj samotní sťažovatelia

v odôvodnení sťažnosti ohraničili obdobie nečinnosti okresného súdu, keď uvádzajú, že

„V tomto občianskom súdnom konaní sú neodôvodnené prieťahy od mesiaca jún 2015

do súčasnosti t.j. po dobu 12 mesiacov, čím sa toto konanie neúmerne predlžuje.“.

Po ostanom zrušení rozsudku okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie bol

postup okresného súdu takýto:

- 24. novembra 2015 okresný súd nariadil termín pojednávania na 11. január 2016,

- 7. januára 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

žalovaného o odročenie termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, ku ktorej bola

pripojená aj fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej práceneschopnosti, a taktiež bolo

okresným súdom zistené u ošetrujúceho lekára, že ide o ochorenie takého charakteru, ktoré

nedovoľuje jeho účasť na pojednávaní, pretože by mohlo závažne ohroziť jeho zdravie;

zároveň bolo okresnému súdu písomne oznámené, že žalovaný nesúhlasí so substitučným

zastúpením, ako ani s tým, aby sa pojednávalo v neprítomnosti jeho právneho zástupcu,

- 8. januára 2016 okresný súd zrušil termín pojednávania o oznámil to ostatným

účastníkom konania,

- 12. januára 2016 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby oznámil

ukončenie svojej práceneschopnosti, ktorý podaním doručeným okresnému súdu 21. januára

2016 oznámil, že jeho práceneschopnosť bola ukončená 15. januára 2016,

- 21. januára 2016 okresný súd nariadil termín pojednávania na 2. máj 2016,

- 28. apríla 2016 bolo okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

žalovaného o odročenie termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, ku ktorej bola

pripojená aj fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej práceneschopnosti, ako aj

potvrdenie ošetrujúceho lekára, že ide o ochorenie takého charakteru, ktoré nedovoľuje jeho

účasť na pojednávaní, pretože by mohlo závažne ohroziť jeho zdravie; zároveň bolo

okresnému súdu písomne oznámené, že žalovaný nesúhlasí so substitučným zastúpením,

ako ani s tým, aby sa pojednávalo v neprítomnosti jeho právneho zástupcu,

- 29. apríla 2016 okresný súd zrušil termín pojednávania o oznámil to ostatným

účastníkom konania,

- 4. mája 2016 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby oznámil

ukončenie svojej práceneschopnosti,

- 16. júna 2016 bola vec sťažovateľov v súlade s Dodatkom č. 5 k Rozvrhu práce

Okresného súdu Námestovo na rok 2016 vrátená pôvodnému zákonnému sudcovi.

Sťažovatelia považujú konanie právneho zástupcu žalovaného spočívajúce v jeho

žiadostiach o odročenie dvoch termínov pojednávaní z dôvodu dočasnej práceneschopnosti

za účelové. Následný postup okresného súdu, ktorý vyhovel jeho žiadostiam a zrušil už

nariadené termíny pojednávaní, a teda podľa nich toleroval takéto správanie právneho

zástupcu žalovaného, pokladajú za taký, ktorý spôsobil zbytočné prieťahy v konaní o ich

právnej veci.

Podľa (ďalej len ,,OSP“) súd pokračuje

v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví

na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať

v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav

účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj

vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu

neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie

ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života

alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Všeobecný súd nie je povinný vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie

pojednávania, ale len takej, ktorá je odôvodnená dôležitým dôvodom. Aj keď to zákon

výslovne neustanovuje, existenciu takéhoto dôvodu, ktorý bráni účastníkovi (resp. jeho

právnemu zástupcovi) byť prítomný na pojednávaní, musí byť vždy súdu hodnoverným

spôsobom preukázaná pred začatím pojednávania. Nesporne choroba preukázaná lekársky

uznanou dočasnou práceneschopnosťou spolu s vyjadrením ošetrujúceho lekára, že ide

o ochorenie takého charakteru, ktoré nedovoľuje účasť na pojednávaní, keďže by mohlo

závažne ohroziť jeho zdravie, je dôležitým dôvodom v zmysle . Súd

prvého stupňa po tom, ako zrušil termín pojednávania v oboch prípadoch, vyzval právneho

zástupcu na oznámenie ukončenia jeho práceneschopnosti a následne bezodkladne nariadil

nový termín pojednávania. S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že spôsob

aplikácie a okresným súdom nie je taký, ktorý by mohol spôsobiť

zbytočné prieťahy.

Doterajší priebeh konania pred okresným súdom bol – napriek možnosti

efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu – podľa názoru

ústavného súdu bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť vyslovenia

porušenia sťažovateľmi označeným základným právom podľa , ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu – v pre sťažovateľov významnej veci – by

eventuálne mohla spôsobiť porušenie ich označeného základného práva podľa

a práva podľa dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti a spisového materiálu na vec sa

vzťahujúceho vyhodnotil, že v napadnutom konaní zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu

do označených práv sťažovateľov, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval

doterajší postup okresného súdu (konanie trvá celkovo do podania sťažnosti necelé tri roky

a okresný súd vo veci samej priebežne konal a koná) za taký, ktorý by signalizoval možnosť

kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ako porušenie

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , resp.

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr.

).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po prípadnej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu sťažovatelia v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016