Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 682/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, a , , zastúpených

, Advokátska kancelária, , vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa , , , a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a porušenia a rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 25. februára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka 1“) a

(ďalej len „sťažovateľka 2“; spolu ďalej len „sťažovateľky“), doplnená

podaniami doručenými ústavnému súdu 17. októbra 2015 a 22. februára 2016, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa , , , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenia a

rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 25. februára 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Komárno (ďalej len „okresný

súd“) na pojednávaní 21. júna 2014 rozsudkom č. k. -720 rozhodol, že

konkrétne nehnuteľnosti netvoria vlastníctvo sťažovateľky 1. Proti tomuto rozsudku podala

sťažovateľka 1 ako žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd napadnutým

rozsudkom rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

3. Proti napadnutému rozsudku podala sťažovateľka 1 dovolanie (ktorého kópiu

priložila v prílohe sťažnosti), v ktorom namieta vecné a právne vady rozhodnutia

odvolacieho súdu, ako aj odňatie práva, ktoré jej ako účastníčke prináleží a na ktoré

poukazovala už v podanom odvolaní proti prvoinštančnému rozsudku. V dovolaní

sťažovateľka 1 namieta tiež absenciu odpovede na špecifické argumenty, ktoré vzniesla

v podanom odvolaní, čo je podľa jej názoru v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka 1 aj vo svojej sťažnosti proti napadnutému rozsudku uvádza, že nedostatok

odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vo svojej podstate

porušením jej základného práva ako účastníčky súdneho konania (žalovanej) na spravodlivý

proces, ktoré zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem

zákonov aj a nasledujúce a dohovoru, procesné predpisy

() a judikatúra.

3.1 V časti napadnutého rozsudku, ktorá sa zaoberá námietkou sťažovateľky 1 na

odňatie práva účastníka konať pred súdom (prerokovanie veci prvostupňovým súdom v jej

neprítomnosti) tak odvolací súd, ako aj prvoinštančný súd zasiahli podľa sťažovateliek

nielen do práv sťažovateľky 1 ako účastníčky konania, ale aj do základných práv

sťažovateľky 2 tým, že napriek existujúcemu a lekársky potvrdenému zhoršeniu

zdravotného stavu a napriek predloženiu dokladu o práceneschopnosti súd sťažovateľke 2

priamo či nepriamo ukladá ako právnej zástupkyni povinnosť zúčastniť sa prerokovania

veci pred súdom pod sankciou odňatia práva byť účastný na prerokovaní veci pred súdom.

Na uvedené sťažovateľka 1 poukazuje aj vo svojom dovolaní (s. 7 až 10).

4. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:

„Krajský súd v Nitre rozhodnutím sp.zn. z 25.2.2015 a v konaní

predchádzajúcom rozhodnutiu porušil základné práva sťažovateľky -

právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle jeho dodatkových protokolov, v

spojení s článkom 46 a 48 , právo na rovnosť účastníkov podľa

, rovnosť v dôstojnosti aj v právach a neodňateľnosť,

nescudziteľnosť, nezrušiteľnosť základných práv, bez diskriminácie, zákaz ujmy na právach

preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody, podľa Slovenskej

republiky, právo na ukladanie povinností iba zákonom, na základe zákona a v jeho

medziach, pri rešpektovaní základných práv, podľa SR, právo vlastniť

majetok, právo na rovnakú zákonnú ochranu vlastníckeho práva, s obmedzením alebo

vyvlastnením len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za

náhradu, podľa SR, práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa

SR,

a právo sťažovateľky - na rovnosť v dôstojnosti aj v právach

a neodňateľnosť, nescudziteľnosť, nezrušiteľnosť základných práv, bez diskriminácie, zákaz

ujmy na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody, podľa

Slovenskej republiky, právo na ukladanie povinností iba zákonom, na základe zákona

a v jeho medziach, pri rešpektovaní základných práv, podľa SR, právo na

ochranu zdravia podľa SR.

Ústavný súd zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn.

z 25.2.2015, a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľke (...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 30000 EUR, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

Priznáva sťažovateľke náhradu trov konania, ktoré je Krajský súd

v Nitre povinný vyplatiť na účet jej advokátky do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Pretože rovnakými vadami ako zrušované rozhodnutie odvolacieho súdu trpí aj

rozhodnutie Okresného súdu Komárno sp.zn. zo dňa 21.7.2014, Ústavný súd

Slovenskej republiky zrušuje aj toto rozhodnutie.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

6. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k namietanému porušeniu označených

práv sťažovateliek alebo citovania právnych záverov krajského súdu obsiahnutých

v napadnutom rozsudku ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

6.1 Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

6.2 Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť (porov. , ).

6.3 Na základe vyjadrení sťažovateliek a z priložených listinných dôkazov

k sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľky podali prostredníctvom okresného súdu proti

napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie zo 17. apríla 2015. O podanom dovolaní

je oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

6.4 V zmysle už popísaných konklúzií možno uzavrieť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľkám účinný právny prostriedok ochrany ich

základných práv a slobôd, ktorý sťažovateľky využili (t. j. podali dovolanie). Inak

povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná,

keďže existuje iný orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám sťažovateliek.

6.5 Posudzujúc sťažnosť sťažovateliek, ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na

ďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade

o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný

súd (porov. mutatis mutandis , , ,

, ). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte

neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by

malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí

integrálnu súčasť princípov právneho štátu.

6.6 Reflektujúc takto pertraktované závery, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa

pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

6.7 Ako addendum ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej

judikatúre vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä

jeho body 51, 53, 54) a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu

ochranu zaručeného , v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho

súdu o dovolaní je sťažovateľkám lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j.

napadnutému rozsudku) krajského súdu (porov. napr. , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2016