Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 567/2016
PDF · 135.65 KB
No categories available
III. ÚS 567/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201,
Námestovo, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 78/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 78/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že na okresnom súde od 4. novembra 2013
pod sp. zn. 2 C 78/2013 prebieha konanie v jeho právnej veci, v ktorej žaluje
o zaplatenie sumy 3 150 € s príslušenstvom. I napriek tomu, že odo dňa začatia
tohto konania uplynuli už 2 roky a 7 mesiacov, do dnešného dňa nie je toto konanie
právoplatne skončené. V konaní do dnešného dňa nebolo vydané žiadne meritórne
rozhodnutie vo veci samej.
Sťažovateľ uviedol, že „Pri uplatnení tohto môjho ústavného práva som využil
všetky právne prostriedky, ktoré mi poskytujú právne predpisy na jeho ochranu. Mojím
listom zo dňa 11. 9. 2015, ktorý bol Okresnému súdu Námestovo doručený dňa 11. 9. 2015
som JUDr. Margite Kovaľovej, predsedníčke Okresného súdu Námestovo podal sťažnosť
na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch...
Listom Okresnému súdu Námestovo č. Spr 4531/15 zo dňa 12. 10. 2015 mi bolo
oznámené, že súd vo veci priebežne konal až do mája 2015 a že z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti zákonného sudcu presahujúcej obdobie 6 týždňov bola vec
dňa 18. 9. 2015 pridelená zastupujúcemu sudcovi. Zároveň mi bolo oznámené, že vo veci
bol nariadený dohľad nad plynulosťou tohto konania v pravidelných trojmesačných
lehotách. ... Podaním tejto mojej sťažnosti na prieťahy v konaní som splnil zákonnú
podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 zákona SNR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 78/2013 porušené bolo.
Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
2 C 78/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR,
ktoré mu je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Okresný súd Námestovo je povinný zaplatiť trovy konania
v sume 303,16 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu č. ú... do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,
ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania
(napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa
na porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 78/2013.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04,
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že namietané konanie začalo
4. novembra 2013 a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu trvá 2 roky a 9 mesiacov.
Vo veci bolo nariadených 6 pojednávaní, na jednom z nich sa sťažovateľ nezúčastnil.
Ústavný súd konštatuje, že v priebehu doterajšieho konania sa vyskytli obdobia,
v ktorých okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu veci (od decembra
2014 do mája 2015 – 5 mesiacov a od júna 2015 do februára 2016 – 7 mesiacov).
Po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu sťažovateľom
(11. septembra 2015) predsedníčka okresného súdu sťažovateľovi 12. októbra 2015
oznámila, že „Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že vo veci súd konal priebežne
až do mája 2015. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu presahujúcej
obdobie 6 týždňov, bola vec pridelená dňa 18. 9. 2015 na prejednanie zastupujúcemu
sudcovi, ktorý po naštudovaní veci bude pokračovať v konaní. Aby v konaní v budúcnosti
nedochádzalo k prieťahom, nariaďujem dohľad v pravidelných trojmesačných lehotách,
ktorého účelom bude zabezpečiť plynulosť konania“.
Po tomto oznámení okresný súd získaval podklady pre rozhodnutie
o sťažovateľovom návrhu na ustanovenie opatrovníka žalovanému. Sťažovateľ tento návrh
podal prvýkrát 18. novembra 2015, teda dva roky po podaní žaloby, napriek tomu, že mu
zdravotný stav žalovaného (jeho príbuzného) bol dobre známy. Uznesením
z 30. marca 2016 okresný súd ustanovil žalovanému opatrovníčku .
Sťažovateľ napriek tomu podal 29. júna 2016 sťažnosť ústavnému súdu, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu.
Vo vzťahu k posúdeniu doterajšej dĺžky namietaného konania ústavný súd
konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní nebol vždy
bez prieťahov, nemajú zistené nedostatky v postupe okresného súdu dosiaľ takú intenzitu,
že by im bolo možné pripísať ústavný rozmer, teda že by umožňovali prijatie záveru
o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2016