Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 31 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (37)I. ÚS 539/2016
PDF · 345.16 KB
No categories available
I. ÚS 539/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments
Limited, 83 83 Ducie Street, Manchester, Veľká Británia, zastúpenej usadeným
euroadvokátom Mgr. Michalom Jendrulekom, Citorínska 9, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. 1 Er 2185/2014 z 9. júna 2016, jeho uzneseniami
v časti výroku, ktorým zastavil exekúciu a v časti výroku, ktorým rozhodol o povinnosti
nahradiť trovy exekúcie sp. zn. 6 Er 447/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 4/2015 z 10. júna
2016, sp. zn. 6 Er 342/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 583/2015 z 10. júna 2016, sp. zn.
6 Er 344/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 20/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 393/2014
z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 243/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 252/2014 z 10. júna
2016, sp. zn. 6 Er 232/2015 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 172/2014 z 10. júna 2016, sp. zn.
6 Er 19/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 391/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 5/2015
z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 234/2015 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 343/2014 z 10. júna
2016, sp. zn. 6 Er 253/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 254/2014 z 10. júna 2016, sp. zn.
6 Er 233/2015 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 125/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 637/2015
z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 340/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 127/2014 z 9. júna 2016,
sp. zn. 6 Er 341/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 582/2015 z 10. júna 2016, sp. zn.
6 Er 392/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 255/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 639/2015
z 13. júna 2016, sp. zn. 6 Er 394/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 260/2014 z 13. júna
2016, sp. zn. 6 Er 128/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 585/2015 z 10. júna 2016, sp. zn.
6 Er 261/2014 z 13. júna 2016, sp. zn. 6 Er 452/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 638/2015
z 13. júna 2016, sp. zn. 6 Er 126/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 584/2015 z 10. júna 2016,
sp. zn. 6 Er 124/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 262/2014 z 13. júna 2016, sp. zn.
6 Er 640/2015 z 13. júna 2016, sp. zn. 6 Er 641/2015 z 10. júna 2016, uznesením sp. zn.
6 Er 537/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 65/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 443/2014
z 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 170/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 168/2014 z 9. júna 2016,
sp. zn. 6 Er 444/2014 z 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 445/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn.
6 Er 173/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 67/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 231/2015
z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 66/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 169/2014 z 8. júna 2016,
sp. zn. 6 Er 257/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 64/2014 z 9. júna 2016, sp. zn.
6 Er 171/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 532/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 259/2014
z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 17/2014 z 8. júna 2016, sp. zn. 6 Er 518/2014 zo 14. júna 2016,
sp. zn. 6 Er 193/2014 z 8. júna 2016, sp. zn. 6 Er 18/2014 z 8. júna 2016, sp. zn.
6 Er 442/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 16/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 14/2014
zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 69/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 195/2014 zo 14. júna
2016, sp. zn. 6 Er 581/2015 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 256/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn.
6 Er 194/2014 z 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 68/2014 z 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 535/2014
zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 536/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 533/2014 zo 14. júna
2016, sp. zn. 6 Er 534/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 446/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn.
6 Er 70/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 15/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 415/2015
zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 12/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 13/2014 zo 14. júna
2016, sp. zn. 10 Er 483/2014 z 30. júna 2016, sp. zn. 10 Er 644/2014 z 30. júna 2016
a sp. zn. 10 Er 641/2015 z 30. júna 2016, ako aj jeho uzneseniami sp. zn. 10 Er 486/2014
z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 629/2015 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 865/2014 z 27. júla
2016, sp. zn. 10 Er 5/2015 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 694/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 579/2015 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 777/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
2
10 Er 530/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 639/2015 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 695/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 699/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 622/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 772/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 821/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 480/2014 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 698/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 643/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 484/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 487/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 583/2015 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 640/2015 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 696/201 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 753/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 701/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 6/2015 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 702/2014
z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 864/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 488/2014 z 27. júla
2016, sp. zn. 10 Er 818/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 700/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 867/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 819/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 581/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 586/2015 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 773/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 620/2014 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 581/2015 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 531/2014 z 26. júna 2016, sp. zn.
10 Er 485/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 481/2014 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 948/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 585/2015 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 623/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 482/2014 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 582/2015 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 642/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 582/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 489/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 951/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 4/2015 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 776/2014
z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 583/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 532/2014 z 26. júla
2016, sp. zn. 10 Er 584/2014 z 25. júla 2016, sp. zn. 10 Er 528/2014 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 863/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 1097/2015 z 26. júla 2016 a sp. zn.
10 Er 953/2014 z 26. júla 2016 a takto
rozhodol:
3
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments Limited o d m i e t a
ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta
2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments Limited,
83 83 Ducie Street, Manchester, Veľká Británia (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
uznesením Okresného súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Er 2185/2014
z 9. júna 2016, jeho uzneseniami v časti výroku, ktorým zastavil exekúciu, a v časti výroku,
ktorým rozhodol o povinnosti nahradiť trovy exekúcie sp. zn. 6 Er 447/2014 z 10. júna
2016, sp. zn. 6 Er 4/2015 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 342/2014 z 10. júna 2016, sp. zn.
6 Er 583/2015 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 344/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 20/2014
z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 393/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 243/2014 z 10. júna
2016, sp. zn. 6 Er 252/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 232/2015 z 10. júna 2016, sp. zn.
6 Er 172/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 19/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 391/2014
z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 5/2015 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 234/2015 z 10. júna 2016,
sp. zn. 6 Er 343/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 253/2014 z 10. júna 2016, sp. zn.
6 Er 254/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 233/2015 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 125/2014
z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 637/2015 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 340/2014 z 10. júna 2016,
sp. zn. 6 Er 127/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 341/2014 z 10. júna 2016, sp. zn.
6 Er 582/2015 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 392/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 255/2014
z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 639/2015 z 13. júna 2016, sp. zn. 6 Er 394/2014 z 10. júna
4
2016, sp. zn. 6 Er 260/2014 z 13. júna 2016, sp. zn. 6 Er 128/2014 z 9. júna 2016, sp. zn.
6 Er 585/2015 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 261/2014 z 13. júna 2016, sp. zn. 6 Er 452/2014
z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 638/2015 z 13. júna 2016, sp. zn. 6 Er 126/2014 z 9. júna 2016,
sp. zn. 6 Er 584/2015 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 124/2014 z 9. júna 2016, sp. zn.
6 Er 262/2014 z 13. júna 2016, sp. zn. 6 Er 640/2015 z 13. júna 2016, sp. zn. 6 Er 641/2015
z 10. júna 2016, uznesením sp. zn. 6 Er 537/2014 z 10. júna 2016, sp. zn. 6 Er 65/2014
z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 443/2014 z 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 170/2014 z 9. júna 2016,
sp. zn. 6 Er 168/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 444/2014 z 14. júna 2016, sp. zn.
6 Er 445/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 173/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 67/2014
z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 231/2015 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 66/2014 z 9. júna 2016,
sp. zn. 6 Er 169/2014 z 8. júna 2016, sp. zn. 6 Er 257/2014 z 9. júna 2016, sp. zn.
6 Er 64/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 171/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 532/2014
zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 259/2014 z 9. júna 2016, sp. zn. 6 Er 17/2014 z 8. júna 2016,
sp. zn. 6 Er 518/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 193/2014 z 8. júna 2016, sp. zn.
6 Er 18/2014 z 8. júna 2016, sp. zn. 6 Er 442/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 16/2014
zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 14/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 69/2014 zo 14. júna
2016, sp. zn. 6 Er 195/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 581/2015 zo 14. júna 2016, sp. zn.
6 Er 256/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 194/2014 z 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 68/2014
z 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 535/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 536/2014 zo 14. júna
2016, sp. zn. 6 Er 533/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 534/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn.
6 Er 446/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 70/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 15/2014
zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 415/2015 zo 14. júna 2016, sp. zn. 6 Er 12/2014 zo 14. júna
2016, sp. zn. 6 Er 13/2014 zo 14. júna 2016, sp. zn. 10 Er 483/2014 z 30. júna 2016, sp. zn.
10 Er 644/2014 z 30. júna 2016 a sp. zn. 10 Er 641/2015 z 30. júna 2016, ako aj jeho
uzneseniami sp. zn. 10 Er 486/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 629/2015 z 26. júla 2016,
sp. zn. 10 Er 865/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 5/2015 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 694/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 579/2015 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 777/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 530/2014 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 639/2015 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 695/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
5
10 Er 699/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 622/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 772/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 821/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 480/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 698/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 643/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 484/2014 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 487/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 583/2015 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 640/2015 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 696/201 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 753/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 701/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 6/2015
z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 702/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 864/2014 z 27. júla
2016, sp. zn. 10 Er 488/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 818/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 700/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 867/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 819/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 581/2014 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 586/2015 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 773/2014 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 620/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 581/2015 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 531/2014 z 26. júna 2016, sp. zn. 10 Er 485/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 481/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 948/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 585/2015 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 623/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 482/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 582/2015 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 642/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 582/2014 z 26. júla 2016, sp. zn.
10 Er 489/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 951/2014 z 27. júla 2016, sp. zn. 10 Er 4/2015
z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 776/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 583/2014 z 26. júla
2016, sp. zn. 10 Er 532/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 584/2014 z 25. júla 2016, sp. zn.
10 Er 528/2014 z 26. júla 2016, sp. zn. 10 Er 863/2014 z 27. júla 2016, sp. zn.
10 Er 1097/2015 z 26. júla 2016 a sp. zn. 10 Er 953/2014 z 26. júla 2016 (ďalej len
„uznesenia okresného súdu“).
2. Zo sťažnosti vyplýva:
«... napadnuté uznesenia sú založené na tom, že pôvodný oprávnený - spoločnosť
bol ako procesné legitimovaný subjekt povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie bez ohľadu na zmenu hmotnoprávnej vecnej aktívnej legitimácie na sťažovateľa
6
a na tom základe, že pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu oprávneného s povinným, ktorá povinnosť sa vzťahuje aj na pôvodného
oprávneného, zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Súd však
neskúmal, či pôvodný oprávnený mal nejaké rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, hoci uviedol, že práve mal
povinnosť doplniť v lehote do 22.1.2016 návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným podľa § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku práve na základe § 243f ods. 1 Exekučného poriadku... svoju
povinnosť splniť nemohol, pretože žiadne vlastné vzťahy s povinným nemal. Rovnako ani
sťažovateľ žiadne vlastné vzťahy s povinným nemal. Z tohto hľadiska je ustanovenie § 39
ods. 4 Exekučného poriadku neaplikovateľné, keďže ide o nesplniteľnú zákonnú povinnosť
oznamovať súdu skutočnosti, ktoré neexistujú. Sťažovateľ vo svojich oznámeniach o zmene
oprávneného, ktoré súdny exekútor predložil súdu ako návrh na pripustenie zmeny
oprávneného dňa 28.1.2016 uviedol, že žiadne vlastné vzťahy s povinným nemá. Okresný
súd v napadnutých uzneseniach však zjavne trvá na splnení nemožnej povinnosti, že aj keby
rozhodol o pripustení zmeny oprávneného pred 22.1.2016, musel by sťažovateľ opísať tieto
vlastné vzťahy s povinným len preto, že rozhodnutie, ktoré je podkladom exekúcie sa
zakladá na priznaní nároku zo zmenky. Vyžadovanie nemožného plnenia a následné
zastavenie exekúcie je hrubým porušením práva na spravodlivý exekučný súdny proces
a pre sťažovateľa súčasne je aj odopretím prístupu k súdu, keďže zastavenie exekúcie
nastalo až po tom, čo sťažovateľ bol pripustený vstúpiť do konania. Súčasne ide o stav, keď
sťažovateľovi bez svojho zavinenia, keďže Rámcovou zmluvou o postúpení judikovaných
pohľadávok zo dňa 23.12.2015 boli naňho postúpené aj pohľadávky v predmetných veciach,
ihneď po tom, ako sa stal účastníkom konania, bolo odopreté právo na súdnu ochranu.
Pritom je zjavné, že sťažovateľ rovnako žiadne vlastné vzťahy s povinným nemá.
Právny zástupca sťažovateľa je toho názoru, že v daných prípadoch bolo potrebné,
aby Okresný súd Revúca uplatnil taký výklad § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorý je
ústavnokonformný a aj realizovateľný. Nemôže právna norma vyžadovať od oprávneného,
7
aby popisoval a preukazoval vlastné vzťahy s povinným, ak ich nemá a sankcionovať takýto
stav zastavením exekúcie, ak k takému doplneniu nedôjde alebo nedôjde k jeho preukázaniu,
a už vôbec nie voči novému oprávnenému, ktorý takisto také vlastné vzťahy nemá. Ak je
možný ústavnokonformný výklad § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, súd si mal vybrať
ústavnokonformný výklad, t. j. neaplikovať § 39 ods. 4 na prípady, ak oprávnený nemá
vlastné vzťahy s povinným a tobôž nie ak aj nový oprávnený takéto vzťahy nemá. Zmyslom
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku je, aby tí oprávnení, ktorí vlastné vzťahy s povinným
majú, ich popísali. Pri nemožnom plnení platí, že nie je povinnosť ho plniť „Nemo ultra
posse obligatur“. V takom prípade si mal Okresný súd Revúca zistiť, či vôbec pôvodný
oprávnený nejaké vlastné vzťahy s povinným mal. To sa nestalo. Okresný súd sa ani len
nepokúsil o ústavnokonformný výklad. Sťažovateľ teda ako oprávnený, ktorého vstup do
konania bol pripustený, nemal ani len možnosť po tom, čo bol pripustený do konania,
prejaviť svoj názor, pretože súčasne s pripustením jeho pristúpenia do konania súd
exekúciu zastavil pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pôvodným oprávneným,
ktorá povinnosť bola však nemožná, keďže nemal o čo návrh na vykonanie exekúcie doplniť.
Dochádza teda k tomu, že Okresný súd Revúca zaujal taký výklad § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku, ktorý urobil sťažovateľa nositeľa absolútnej zodpovednosti za to, že
predchádzajúci oprávnený nemal vlastné vzťahy s povinným a nemohol ich popísať a
dokázať Okresnému súdu Revúca bez akejkoľvek možnosti zbavenia sa tejto zodpovednosti.
... prostriedok nápravy zavedený novelou č. 438/2015 Z. z. do Občianskeho súdneho
poriadku do § 228 ods. 1 písm. g), ktorý umožňuje podať návrh na obnovu konania
v prípade, ak právoplatný rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok
zo zmenky a exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pretože vyšlo najavo,
že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky
alebo 3. rozpor so dobrými mravmi alebo so zákonom, sa netýka zastavenia exekúcie
z dôvodu nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku, ale iba v prípade zastavenia exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku
v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
8
Sťažovateľ namieta aj porušenie článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a to konkrétne porušenie práva na pokojné užívanie
majetku, ktorý predstavujú vymáhané pohľadávky sťažovateľa, vo vzťahu ku ktorej došlo
v dôsledku zastavenia exekúcii k definitívnej strate nádeje na ich zhmotnenie, pretože
vzhľadom na vyššie uvedené znenie § 228 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku,
tieto vymáhané pohľadávky už nie je možné ďalej vymáhať v obnovenom konaní, keďže to je
umožnené iba v prípade zastavenia exekúcie podľa § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku, a nie v prípade zastavenia exekúcie podľa § 243f ods. 5
Exekučného poriadku pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.»
3. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že namietanými
rozhodnutiami okresného súdu boli porušené jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, zrušil
namietané rozhodnutia okresného súdu v označených častiach a priznal jej trovy právneho
zastúpenia.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju
zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 citovaného zákona.
9
6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
8. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu
napadnutými uzneseniami okresného súdu.
10. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov ma rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
10
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
13. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba
má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné
záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom
ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú
odlišnosť (II. ÚS 27/07).
15. Okresný súd v relevantných častiach napadnutých uznesení uviedol:
„Dňa 28.01.2016 bolo Okresnému súdu Revúca prostredníctvom súdneho exekútora
doručené podanie spoločnosti Private Capital Investments Limited označené ako oznámenie
o zmene oprávneného a doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1
zákona č. 233/1955 Z. z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok). O zmene oprávneného súd rozhodol
uznesením č. k. 10 Er 579/2015-29 zo dňa 25.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňom 11.05.2016. V rámci predmetného podania spoločnosť Private Capital Investments
Limited ďalej uviedla, že v danom exekučnom konaní nedošlo k naplneniu podmienok pre
11
aplikáciu § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, pretože nemá žiaden vlastný vzťah s
povinným, nie je pôvodným (ani následným) vlastníkom zmenky, nie je ani indosatárom
zmenky v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a preto jej nevznikla povinnosť doplniť
návrh na vykonanie exekúcie postupom podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku o
náležitosti v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, pretože právna norma určuje v
súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie a dôkazným bremenom povinnosti iba týmto
subjektom. Na toto exekučné konanie sa § 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 Exekučného konania
nevzťahujú.
V priebehu exekúcie nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z.,
ktorým boli zmenené a doplnené ustanovenia § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 písm. m), § 58
ods. 5 a § 243f Exekučného poriadku.
Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú
pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený
povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona.
Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa
účinnosti tohto zákona odkladajú.
Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
(§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.)
s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja
dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12
Podľa § 44 ods. 2 veta štvrtá a veta piata Exekučného poriadku, súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1
písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
Exekučným titulom je vyššie uvedený vykonateľný rozsudok, z ktorého odôvodnenia
vyplýva, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Súd sa však
nezaoberal možným spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi povinným ako
zmenkovým dlžníkom a spoločnosťou ako pôvodným zmenkovým
veriteľom, a z toho plynúcimi možnosťami obmedzenia alebo neprípustnosti použitia
zmenky, alebo rozporu vystavenia zmenky s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Pôvodný oprávnený - spoločnosť bol teda povinný podľa §
243f ods. 1 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4
(opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vzťahu spoločnosti
k povinnému a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú) do 30 dní odo dňa
účinnosti tohto zákona, t. j. do 22.01.2016. Pôvodný oprávnený - spoločnosť
si túto svoju povinnosť do uplynutia stanovenej lehoty nesplnil.
13
Uzatvorením rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.12.2015
spoločnosť Private Capital Investments Limited vstúpila do hmotnoprávneho vzťahu
veriteľa pohľadávky proti povinnému vyplývajúcej z exekučného titulu. Pripustením zmeny
účastníka exekučného konania na strane oprávneného uznesením č. k. 10 Er 579/2015-29
zo dňa 25.04.2016 spoločnosť Private Capital Investments Limited vstúpila do procesného
exekučného vzťahu s povinným. Keďže pri zmene oprávneného ide o procesné nástupníctvo,
právne účinky spojené so začatím exekučného konania zostávajú zachované a ten, kto
vstupuje do exekučného konania na miesto doterajšieho oprávneného, musí prijať stav
exekučného konania, aký tu je v dobe jeho vstupu (Drápal, Bureš a kol.Občanský soudní
řád I, II Komentár. 1. vydaní, Praha C.H.Beck 2009, s. 738). Ak teda spoločnosť Private
Capital Investments Limited vstúpila do exekučného konania za stavu, keď si pôvodný
oprávnený - spoločnosť nesplnil svoju povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorej nesplnenie je § 243f
ods. 5 Exekučného poriadku sankcionované zastavením exekúcie, potom aj nový oprávnený
Private Capital Investments Limited musí niesť negatívne dôsledky tohto procesného stavu.
Uvedené nebránilo ani novému oprávnenému - spoločnosti Private Capital
Investments Limited, aby splnil aj sám povinnosť pôvodného oprávneného doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku napr. súčasne s oznámením
o zmene oprávneného. Ani nový oprávnený však návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39
ods. 4 Exekučného poriadku v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nedoplnil.
Súd sa nestotožňuje s tvrdením oprávneného, že nemá povinnosť uvádzať skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, a teda ani dopĺňať návrh podľa § 243f
Exekučného poriadku. Účelom uvádzania týchto skutočností je, aby exekučný súd mohol
tento vlastný vzťah, na základe ktorého bola zmenka vystavená, posúdiť. Preto sa táto
povinnosť týka každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného
na základe zmenky, nie len toho, kto svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov, ale i toho, kto nadobudol právo z exekučného titulu zmluvou o postúpení.
V prípade každej exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, musí exekučný súd skúmať, či vymáhaný nárok
14
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a ak áno, či bolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo rozpor s dobrými mravmi. Tento postup sa týka všetkých exekúcií na podklade
exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
Preto každý oprávnený, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe
zmenky, musí v návrhu na vykonanie exekúcie uviesť skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným a to i oprávnený, ktorý nadobudol právo zmluvou o postúpení
pohľadávok. Rovnako v už prebiehajúcich exekúciách má povinnosť doplniť návrh v zmysle
§ 243f Exekučného poriadku každý oprávnený, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu
vydaného na základe zmenky, i oprávnený, ktorý nadobudol právo zmluvou o postúpení
pohľadávok. Ak tieto skutočnosti nepozná alebo podklady na preukázanie vlastného vzťahu
jeho právneho predchodcu s povinným nemá, musí si ich od právneho predchodcu
zabezpečiť, inak nemôže dosiahnuť vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd exekúciu v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku zastavil. ...
Z predložených listín má súd za preukázané, že po vydaní predmetného poverenia
nastala právna skutočnosť spočívajúca v postúpení pohľadávky vymáhanej v tejto exekúcii
na spoločnosť Private Capital Investments Limited. Nakoľko takto bola postúpená súdom
judikovaná pohľadávka identifikovaná svojou istinou a jej príslušenstvom ako aj označením
rozsudku, ktorým bolo o pohľadávke rozhodnuté, účinnosti postúpenia pohľadávky nebráni
tomu, aby súčasne neboli na spoločnosť Private Capital Investments Limited rubopisom
prevedené aj práva zo zmenky, ktorá bola podkladom pre vydanie uvedeného rozsudku.
Právoplatnosťou rozsudku pôvodný hmotnoprávny vzťah zo zmenky síce nezaniká, ale
dostáva novú kvalitu vykonateľnosti judikovaného práva, pre ktorého identifikáciu
a presadenie sa v procesnoprávnom exekučnom vzťahuje podstatné identifikovanie
pohľadávky práve prostredníctvom vykonateľného rozsudku. Súd preto podľa § 37 ods. 3
Exekučného poriadku v spojení s § 92 ods. 2 a ods. 3 O. s. p. na návrh spoločnosti Private
Capital Investments Limited (v ktorom je obsiahnutý aj jej súhlas so vstupom do konania
15
na strane oprávneného) pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho oprávneného
vstúpila spoločnosť Private Capital Investments Limited.
V priebehu exekúcie nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z.,
ktorým boli zmenené a doplnené ustanovenia § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 písm. m), § 58
ods. 5 a § 243f Exekučného poriadku.
Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú
pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený
povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona.
Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa
účinnosti tohto zákona odkladajú.
Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
(§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.)
s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja
dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 44 ods. 2 veta štvrtá a veta piata Exekučného poriadku, súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
16
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.
Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví,
ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom
sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1
písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
Podľa § 202 ods. 2 O. s. p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu
v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak,
a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Exekučným titulom je vyššie uvedený vykonateľný rozsudok, z ktorého odôvodnenia
vyplýva, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Súd sa ale
nezaoberal možným spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi povinným ako
zmenkovým dlžníkom a spoločnosťou ako pôvodným zmenkovým
veriteľom a z toho plynúcimi možnosťami obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky,
alebo rozporu vystavenia zmenky s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Pôvodný oprávnený - spoločnosť bol teda povinný podľa §
243f ods. 1 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4
(opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vzťahu spoločnosti
k povinnému a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú) do 30 dní odo dňa
účinnosti tohto zákona, t. j. do 22.01.2016. Pôvodný oprávnený - spoločnosť
si túto svoju povinnosť do uplynutia stanovenej lehoty nesplnil.
Uzatvorením rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.12.2015
spoločnosť Private Capital Investments Limited vstúpila do hmotnoprávneho vzťahu
veriteľa pohľadávky proti povinnému vyplývajúcej z exekučného titulu. Pripustením zmeny
17
účastníka exekučného konania na strane oprávneného týmto uznesením spoločnosť Private
Capital Investments Limited vstúpila do procesného exekučného vzťahu s povinným. Keďže
pri zmene oprávneného ide o procesné nástupníctvo, právne účinky spojené so začatím
exekučného konania zostávajú zachované a ten, kto vstupuje do exekučného konania
na miesto doterajšieho oprávneného, musí prijať stav exekučného konania, aký tu je v dobe
jeho vstupu (Drápal, Bureš a kol. Občanský soudní řád I, II Komentár. 1. vydaní, Praha
C.H.Beck 2009, s. 738). Ak teda spoločnosť Private Capital Investments Limited vstúpila
do exekučného konania za stavu, keď si pôvodný oprávnený - spoločnosť
nesplnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4
Exekučného poriadku, ktorej nesplnenie je § 243f ods. 5 Exekučného poriadku
sankcionované zastavením exekúcie, potom aj nový oprávnený Private Capital Investments
Limited musí niesť negatívne dôsledky tohto procesného stavu. Uvedené nebránilo ani
novému oprávnenému - spoločnosti Private Capital Investments Limited, aby splnil aj sám
povinnosť pôvodného oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4
Exekučného poriadku napr. súčasne s oznámením o zmene oprávneného. Ani nový
oprávnený však návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
v zmysle § 243f ods.1 Exekučného poriadku nedoplnil.
Z uvedených dôvodov preto tunajší súd podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku
túto exekúciu zastavil.“
16. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne
oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho
pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní
pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové
a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa
vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,
prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto
postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu
v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo
18
k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu
môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery
boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
17. Citované rozhodnutia obsahujú podľa názoru ústavného súdu dostatok
skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým
okresný súd dospel vo svojich uzneseniach, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,
že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná
rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa
ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
18. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ sťažovateľka namieta, že okresný súd
použil v jej veci ústavne nekonformný výklad ustanovení Exekučného poriadku, s týmto jej
tvrdením sa ústavný súd nestotožňuje. Výklad, ktorý sťažovateľka podáva, považuje
ústavný súd za prísne formalistický, ktorý nezohľadňuje účel zákona č. 438/2015 Z. z.,
ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným má každý oprávnený, ak je podkladom na vykonanie exekúcie
rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
V prípade, že vymáhaná pohľadávka bola postúpená pôvodným veriteľom, je nový veriteľ
(oprávnený v exekučnom konaní) povinný opísať vlastné vzťahy s povinným, na základe
ktorých vznikol samotný hmotnoprávny vzťah medzi povinným a pôvodným veriteľom.
19
19. Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľky, že okresný súd mal exekúciu zastaviť podľa
§ 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, aby sa mohla
sťažovateľka následne domáhať svojej pohľadávky návrhom na obnovu konania podľa
§ 228 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, ústavný súd zdôrazňuje, že zastaviť
exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je možné iba vtedy, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Ústavný
súd v tejto súvislosti pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj
vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje
subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu
a poškodzovaniu. Pokiaľ sťažovateľka, resp. jej právny predchodca ako oprávnený
v exekučnom konaní návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku nedoplnil/a o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu
s povinným s odôvodnením, že žiadne vlastné vzťahy s povinným nemá, okresný súd
nemohol preskúmať rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, a po jeho
preskúmaní prípadne exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku, čo by v konečnom dôsledku umožnilo sťažovateľke domáhať sa opätovne svojej
pohľadávky proti povinnému návrhom na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. g)
20. Ústavný súd považuje v závere za potrebné uviesť, že pokiaľ sťažovateľka tvrdí,
že nemá žiadne vlastné vzťahy s povinným, a zároveň žiada, aby bolo exekučné konanie
zastavené v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, toto jej tvrdenie vedie
ústavný súd k úvahám o tom, že sťažovateľka si bola dobre vedomá skutočnosti, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, spĺňa podmienky uvedené v § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a celý postup sťažovateľky v exekučnom konaní bol
20
tak iba jej snahou obísť povinnosti zavedené novelou Exekučného poriadku (zákon
č. 438/2015 Z. z.), a vyhnúť sa tak zastaveniu exekučného konania.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2016
21