Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 539/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments

Limited, 83 83 Ducie Street, Manchester, Veľká Británia, zastúpenej usadeným

euroadvokátom Mgr. Michalom Jendrulekom, Citorínska 9, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. z 9. júna 2016, jeho uzneseniami

v časti výroku, ktorým zastavil exekúciu a v časti výroku, ktorým rozhodol o povinnosti

nahradiť trovy exekúcie sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna

2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna

2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna

2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016,

sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 13. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 13. júna

2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 13. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 13. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016,

sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn. z 13. júna 2016, sp. zn.

z 13. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, uznesením sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn.

z 14. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016,

sp. zn. z 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn.

z 9. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn.

z 9. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn. z 8. júna 2016,

sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn.

z 9. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn.

z 9. júna 2016, sp. zn. z 8. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016,

sp. zn. z 8. júna 2016, sp. zn. z 8. júna 2016, sp. zn.

zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn.

zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna

2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn.

z 14. júna 2016, sp. zn. z 14. júna 2016, sp. zn.

zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna

2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn.

zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn.

zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna

2016, sp. zn. z 30. júna 2016, sp. zn. z 30. júna 2016

a sp. zn. z 30. júna 2016, ako aj jeho uzneseniami sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla

2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

2

z 26. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla

2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 26. júna 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn. z 26. júla

2016, sp. zn. z 25. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016 a sp. zn.

z 26. júla 2016 a takto

rozhodol:

3

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments Limited o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments Limited,

83 83 Ducie Street, Manchester, Veľká Británia (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 9. júna 2016, jeho uzneseniami v časti výroku, ktorým zastavil exekúciu, a v časti výroku,

ktorým rozhodol o povinnosti nahradiť trovy exekúcie sp. zn. z 10. júna

2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna

2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016,

sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 9. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016,

sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 13. júna 2016, sp. zn. z 10. júna

4

2016, sp. zn. z 13. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 13. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, sp. zn. z 13. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016,

sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn.

z 13. júna 2016, sp. zn. z 13. júna 2016, sp. zn.

z 10. júna 2016, uznesením sp. zn. z 10. júna 2016, sp. zn.

z 9. júna 2016, sp. zn. z 14. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016,

sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn. z 14. júna 2016, sp. zn.

zo 14. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn.

z 9. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016,

sp. zn. z 8. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn.

z 9. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn.

zo 14. júna 2016, sp. zn. z 9. júna 2016, sp. zn. z 8. júna 2016,

sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. z 8. júna 2016, sp. zn.

z 8. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn.

zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna

2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn.

zo 14. júna 2016, sp. zn. z 14. júna 2016, sp. zn.

z 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna

2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn.

zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn.

zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. zo 14. júna

2016, sp. zn. zo 14. júna 2016, sp. zn. z 30. júna 2016, sp. zn.

z 30. júna 2016 a sp. zn. z 30. júna 2016, ako aj jeho

uzneseniami sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016,

sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

5

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla

2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 26. júna 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn.

z 27. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn. z 26. júla

2016, sp. zn. z 26. júla 2016, sp. zn. z 25. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016, sp. zn. z 27. júla 2016, sp. zn.

z 26. júla 2016 a sp. zn. z 26. júla 2016 (ďalej len

„uznesenia okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva:

«... napadnuté uznesenia sú založené na tom, že pôvodný oprávnený - spoločnosť

bol ako procesné legitimovaný subjekt povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie bez ohľadu na zmenu hmotnoprávnej vecnej aktívnej legitimácie na sťažovateľa

6

a na tom základe, že pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie na podklade

rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa

vlastného vzťahu oprávneného s povinným, ktorá povinnosť sa vzťahuje aj na pôvodného

oprávneného, zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Súd však

neskúmal, či pôvodný oprávnený mal nejaké rozhodujúce skutočnosti

týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, hoci uviedol, že práve mal

povinnosť doplniť v lehote do 22.1.2016 návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce

skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným podľa § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku práve na základe § 243f ods. 1 Exekučného poriadku... svoju

povinnosť splniť nemohol, pretože žiadne vlastné vzťahy s povinným nemal. Rovnako ani

sťažovateľ žiadne vlastné vzťahy s povinným nemal. Z tohto hľadiska je ustanovenie § 39

ods. 4 Exekučného poriadku neaplikovateľné, keďže ide o nesplniteľnú zákonnú povinnosť

oznamovať súdu skutočnosti, ktoré neexistujú. Sťažovateľ vo svojich oznámeniach o zmene

oprávneného, ktoré súdny exekútor predložil súdu ako návrh na pripustenie zmeny

oprávneného dňa 28.1.2016 uviedol, že žiadne vlastné vzťahy s povinným nemá. Okresný

súd v napadnutých uzneseniach však zjavne trvá na splnení nemožnej povinnosti, že aj keby

rozhodol o pripustení zmeny oprávneného pred 22.1.2016, musel by sťažovateľ opísať tieto

vlastné vzťahy s povinným len preto, že rozhodnutie, ktoré je podkladom exekúcie sa

zakladá na priznaní nároku zo zmenky. Vyžadovanie nemožného plnenia a následné

zastavenie exekúcie je hrubým porušením práva na spravodlivý exekučný súdny proces

a pre sťažovateľa súčasne je aj odopretím prístupu k súdu, keďže zastavenie exekúcie

nastalo až po tom, čo sťažovateľ bol pripustený vstúpiť do konania. Súčasne ide o stav, keď

sťažovateľovi bez svojho zavinenia, keďže Rámcovou zmluvou o postúpení judikovaných

pohľadávok zo dňa 23.12.2015 boli naňho postúpené aj pohľadávky v predmetných veciach,

ihneď po tom, ako sa stal účastníkom konania, bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

Pritom je zjavné, že sťažovateľ rovnako žiadne vlastné vzťahy s povinným nemá.

Právny zástupca sťažovateľa je toho názoru, že v daných prípadoch bolo potrebné,

aby Okresný súd Revúca uplatnil taký výklad § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorý je

ústavnokonformný a aj realizovateľný. Nemôže právna norma vyžadovať od oprávneného,

7

aby popisoval a preukazoval vlastné vzťahy s povinným, ak ich nemá a sankcionovať takýto

stav zastavením exekúcie, ak k takému doplneniu nedôjde alebo nedôjde k jeho preukázaniu,

a už vôbec nie voči novému oprávnenému, ktorý takisto také vlastné vzťahy nemá. Ak je

možný ústavnokonformný výklad § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, súd si mal vybrať

ústavnokonformný výklad, t. j. neaplikovať § 39 ods. 4 na prípady, ak oprávnený nemá

vlastné vzťahy s povinným a tobôž nie ak aj nový oprávnený takéto vzťahy nemá. Zmyslom

§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku je, aby tí oprávnení, ktorí vlastné vzťahy s povinným

majú, ich popísali. Pri nemožnom plnení platí, že nie je povinnosť ho plniť „Nemo ultra

posse obligatur“. V takom prípade si mal Okresný súd Revúca zistiť, či vôbec pôvodný

oprávnený nejaké vlastné vzťahy s povinným mal. To sa nestalo. Okresný súd sa ani len

nepokúsil o ústavnokonformný výklad. Sťažovateľ teda ako oprávnený, ktorého vstup do

konania bol pripustený, nemal ani len možnosť po tom, čo bol pripustený do konania,

prejaviť svoj názor, pretože súčasne s pripustením jeho pristúpenia do konania súd

exekúciu zastavil pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pôvodným oprávneným,

ktorá povinnosť bola však nemožná, keďže nemal o čo návrh na vykonanie exekúcie doplniť.

Dochádza teda k tomu, že Okresný súd Revúca zaujal taký výklad § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku, ktorý urobil sťažovateľa nositeľa absolútnej zodpovednosti za to, že

predchádzajúci oprávnený nemal vlastné vzťahy s povinným a nemohol ich popísať a

dokázať Okresnému súdu Revúca bez akejkoľvek možnosti zbavenia sa tejto zodpovednosti.

... prostriedok nápravy zavedený novelou č. do Občianskeho súdneho

poriadku do § 228 ods. 1 písm. g), ktorý umožňuje podať návrh na obnovu konania

v prípade, ak právoplatný rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok

zo zmenky a exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pretože vyšlo najavo,

že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky

alebo 3. rozpor so dobrými mravmi alebo so zákonom, sa netýka zastavenia exekúcie

z dôvodu nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku, ale iba v prípade zastavenia exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku

v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

8

Sťažovateľ namieta aj porušenie článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a to konkrétne porušenie práva na pokojné užívanie

majetku, ktorý predstavujú vymáhané pohľadávky sťažovateľa, vo vzťahu ku ktorej došlo

v dôsledku zastavenia exekúcii k definitívnej strate nádeje na ich zhmotnenie, pretože

vzhľadom na vyššie uvedené znenie ,

tieto vymáhané pohľadávky už nie je možné ďalej vymáhať v obnovenom konaní, keďže to je

umožnené iba v prípade zastavenia exekúcie podľa § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1

písm. m) Exekučného poriadku, a nie v prípade zastavenia exekúcie podľa § 243f ods. 5

Exekučného poriadku pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.»

3. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že namietanými

rozhodnutiami okresného súdu boli porušené jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, zrušil

namietané rozhodnutia okresného súdu v označených častiach a priznal jej trovy právneho

zastúpenia.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 citovaného zákona.

9

6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

8. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

9. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

napadnutými uzneseniami okresného súdu.

10. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov ma rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

10

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

15. Okresný súd v relevantných častiach napadnutých uznesení uviedol:

„Dňa 28.01.2016 bolo Okresnému súdu Revúca prostredníctvom súdneho exekútora

doručené podanie spoločnosti Private Capital Investments Limited označené ako oznámenie

o zmene oprávneného a doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1

zákona č. 233/1955 Z. z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok). O zmene oprávneného súd rozhodol

uznesením č. k. -29 zo dňa 25.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňom 11.05.2016. V rámci predmetného podania spoločnosť Private Capital Investments

Limited ďalej uviedla, že v danom exekučnom konaní nedošlo k naplneniu podmienok pre

11

aplikáciu § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, pretože nemá žiaden vlastný vzťah s

povinným, nie je pôvodným (ani následným) vlastníkom zmenky, nie je ani indosatárom

zmenky v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a preto jej nevznikla povinnosť doplniť

návrh na vykonanie exekúcie postupom podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku o

náležitosti v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, pretože právna norma určuje v

súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie a dôkazným bremenom povinnosti iba týmto

subjektom. Na toto exekučné konanie sa § 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 Exekučného konania

nevzťahujú.

V priebehu exekúcie nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť ,

ktorým boli zmenené a doplnené ustanovenia § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 písm. m), § 58

ods. 5 a § 243f Exekučného poriadku.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali

pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú

pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený

povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti

tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa

účinnosti tohto zákona odkladajú.

Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1

nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie

exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie

na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je

fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu

( zmenkového a šekového v znení )

s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo

preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja

dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12

Podľa § 44 ods. 2 veta štvrtá a veta piata Exekučného poriadku, súd žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje

vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa

uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti

uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa

uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo

3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1

písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

Exekučným titulom je vyššie uvedený vykonateľný rozsudok, z ktorého odôvodnenia

vyplýva, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Súd sa však

nezaoberal možným spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi povinným ako

zmenkovým dlžníkom a spoločnosťou ako pôvodným zmenkovým

veriteľom, a z toho plynúcimi možnosťami obmedzenia alebo neprípustnosti použitia

zmenky, alebo rozporu vystavenia zmenky s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Pôvodný oprávnený - spoločnosť bol teda povinný podľa §

243f ods. 1 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4

(opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vzťahu spoločnosti

k povinnému a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú) do 30 dní odo dňa

účinnosti tohto zákona, t. j. do 22.01.2016. Pôvodný oprávnený - spoločnosť

si túto svoju povinnosť do uplynutia stanovenej lehoty nesplnil.

13

Uzatvorením rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.12.2015

spoločnosť Private Capital Investments Limited vstúpila do hmotnoprávneho vzťahu

veriteľa pohľadávky proti povinnému vyplývajúcej z exekučného titulu. Pripustením zmeny

účastníka exekučného konania na strane oprávneného uznesením č. k. -29

zo dňa 25.04.2016 spoločnosť Private Capital Investments Limited vstúpila do procesného

exekučného vzťahu s povinným. Keďže pri zmene oprávneného ide o procesné nástupníctvo,

právne účinky spojené so začatím exekučného konania zostávajú zachované a ten, kto

vstupuje do exekučného konania na miesto doterajšieho oprávneného, musí prijať stav

exekučného konania, aký tu je v dobe jeho vstupu (Drápal, Bureš a kol.Občanský soudní

řád I, II Komentár. 1. vydaní, Praha C.H.Beck 2009, s. 738). Ak teda spoločnosť Private

Capital Investments Limited vstúpila do exekučného konania za stavu, keď si pôvodný

oprávnený - spoločnosť nesplnil svoju povinnosť doplniť návrh

na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorej nesplnenie je § 243f

ods. 5 Exekučného poriadku sankcionované zastavením exekúcie, potom aj nový oprávnený

Private Capital Investments Limited musí niesť negatívne dôsledky tohto procesného stavu.

Uvedené nebránilo ani novému oprávnenému - spoločnosti Private Capital

Investments Limited, aby splnil aj sám povinnosť pôvodného oprávneného doplniť návrh

na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku napr. súčasne s oznámením

o zmene oprávneného. Ani nový oprávnený však návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39

ods. 4 Exekučného poriadku v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nedoplnil.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením oprávneného, že nemá povinnosť uvádzať skutočnosti

týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, a teda ani dopĺňať návrh podľa § 243f

Exekučného poriadku. Účelom uvádzania týchto skutočností je, aby exekučný súd mohol

tento vlastný vzťah, na základe ktorého bola zmenka vystavená, posúdiť. Preto sa táto

povinnosť týka každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného

na základe zmenky, nie len toho, kto svoje právo preukazuje nepretržitým radom

indosamentov, ale i toho, kto nadobudol právo z exekučného titulu zmluvou o postúpení.

V prípade každej exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, musí exekučný súd skúmať, či vymáhaný nárok

14

vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a ak áno, či bolo prihliadnuté

na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,

alebo rozpor s dobrými mravmi. Tento postup sa týka všetkých exekúcií na podklade

exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

Preto každý oprávnený, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe

zmenky, musí v návrhu na vykonanie exekúcie uviesť skutočnosti týkajúce sa vlastného

vzťahu s povinným a to i oprávnený, ktorý nadobudol právo zmluvou o postúpení

pohľadávok. Rovnako v už prebiehajúcich exekúciách má povinnosť doplniť návrh v zmysle

§ 243f Exekučného poriadku každý oprávnený, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu

vydaného na základe zmenky, i oprávnený, ktorý nadobudol právo zmluvou o postúpení

pohľadávok. Ak tieto skutočnosti nepozná alebo podklady na preukázanie vlastného vzťahu

jeho právneho predchodcu s povinným nemá, musí si ich od právneho predchodcu

zabezpečiť, inak nemôže dosiahnuť vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd exekúciu v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku zastavil. ...

Z predložených listín má súd za preukázané, že po vydaní predmetného poverenia

nastala právna skutočnosť spočívajúca v postúpení pohľadávky vymáhanej v tejto exekúcii

na spoločnosť Private Capital Investments Limited. Nakoľko takto bola postúpená súdom

judikovaná pohľadávka identifikovaná svojou istinou a jej príslušenstvom ako aj označením

rozsudku, ktorým bolo o pohľadávke rozhodnuté, účinnosti postúpenia pohľadávky nebráni

tomu, aby súčasne neboli na spoločnosť Private Capital Investments Limited rubopisom

prevedené aj práva zo zmenky, ktorá bola podkladom pre vydanie uvedeného rozsudku.

Právoplatnosťou rozsudku pôvodný hmotnoprávny vzťah zo zmenky síce nezaniká, ale

dostáva novú kvalitu vykonateľnosti judikovaného práva, pre ktorého identifikáciu

a presadenie sa v procesnoprávnom exekučnom vzťahuje podstatné identifikovanie

pohľadávky práve prostredníctvom vykonateľného rozsudku. Súd preto podľa § 37 ods. 3

Exekučného poriadku v spojení s a na návrh spoločnosti Private

Capital Investments Limited (v ktorom je obsiahnutý aj jej súhlas so vstupom do konania

15

na strane oprávneného) pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho oprávneného

vstúpila spoločnosť Private Capital Investments Limited.

V priebehu exekúcie nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť ,

ktorým boli zmenené a doplnené ustanovenia § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 písm. m), § 58

ods. 5 a § 243f Exekučného poriadku.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali

pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú

pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený

povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti

tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa

účinnosti tohto zákona odkladajú.

Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1

nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie

exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie

na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je

fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu

( zmenkového a šekového v znení )

s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo

preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja

dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 44 ods. 2 veta štvrtá a veta piata Exekučného poriadku, súd žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje

vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa

uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,

16

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.

Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví,

ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom

sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo

3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1

písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

Podľa , odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu

v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak,

a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Exekučným titulom je vyššie uvedený vykonateľný rozsudok, z ktorého odôvodnenia

vyplýva, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Súd sa ale

nezaoberal možným spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi povinným ako

zmenkovým dlžníkom a spoločnosťou ako pôvodným zmenkovým

veriteľom a z toho plynúcimi možnosťami obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky,

alebo rozporu vystavenia zmenky s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Pôvodný oprávnený - spoločnosť bol teda povinný podľa §

243f ods. 1 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4

(opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vzťahu spoločnosti

k povinnému a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú) do 30 dní odo dňa

účinnosti tohto zákona, t. j. do 22.01.2016. Pôvodný oprávnený - spoločnosť

si túto svoju povinnosť do uplynutia stanovenej lehoty nesplnil.

Uzatvorením rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.12.2015

spoločnosť Private Capital Investments Limited vstúpila do hmotnoprávneho vzťahu

veriteľa pohľadávky proti povinnému vyplývajúcej z exekučného titulu. Pripustením zmeny

17

účastníka exekučného konania na strane oprávneného týmto uznesením spoločnosť Private

Capital Investments Limited vstúpila do procesného exekučného vzťahu s povinným. Keďže

pri zmene oprávneného ide o procesné nástupníctvo, právne účinky spojené so začatím

exekučného konania zostávajú zachované a ten, kto vstupuje do exekučného konania

na miesto doterajšieho oprávneného, musí prijať stav exekučného konania, aký tu je v dobe

jeho vstupu (Drápal, Bureš a kol. Občanský soudní řád I, II Komentár. 1. vydaní, Praha

C.H.Beck 2009, s. 738). Ak teda spoločnosť Private Capital Investments Limited vstúpila

do exekučného konania za stavu, keď si pôvodný oprávnený - spoločnosť

nesplnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4

Exekučného poriadku, ktorej nesplnenie je § 243f ods. 5 Exekučného poriadku

sankcionované zastavením exekúcie, potom aj nový oprávnený Private Capital Investments

Limited musí niesť negatívne dôsledky tohto procesného stavu. Uvedené nebránilo ani

novému oprávnenému - spoločnosti Private Capital Investments Limited, aby splnil aj sám

povinnosť pôvodného oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4

Exekučného poriadku napr. súčasne s oznámením o zmene oprávneného. Ani nový

oprávnený však návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku

v zmysle § 243f ods.1 Exekučného poriadku nedoplnil.

Z uvedených dôvodov preto tunajší súd podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku

túto exekúciu zastavil.“

16. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu

v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo

18

k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

17. Citované rozhodnutia obsahujú podľa názoru ústavného súdu dostatok

skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým

okresný súd dospel vo svojich uzneseniach, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná

rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor, podľa

ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

18. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ sťažovateľka namieta, že okresný súd

použil v jej veci ústavne nekonformný výklad ustanovení Exekučného poriadku, s týmto jej

tvrdením sa ústavný súd nestotožňuje. Výklad, ktorý sťažovateľka podáva, považuje

ústavný súd za prísne formalistický, ktorý nezohľadňuje účel ,

ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa

vlastného vzťahu s povinným má každý oprávnený, ak je podkladom na vykonanie exekúcie

rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

V prípade, že vymáhaná pohľadávka bola postúpená pôvodným veriteľom, je nový veriteľ

(oprávnený v exekučnom konaní) povinný opísať vlastné vzťahy s povinným, na základe

ktorých vznikol samotný hmotnoprávny vzťah medzi povinným a pôvodným veriteľom.

19

19. Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľky, že okresný súd mal exekúciu zastaviť podľa

§ 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, aby sa mohla

sťažovateľka následne domáhať svojej pohľadávky návrhom na obnovu konania podľa

, ústavný súd zdôrazňuje, že zastaviť

exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je možné iba vtedy, ak

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa

uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou, a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Ústavný

súd v tejto súvislosti pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj

vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje

subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu

a poškodzovaniu. Pokiaľ sťažovateľka, resp. jej právny predchodca ako oprávnený

v exekučnom konaní návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku nedoplnil/a o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu

s povinným s odôvodnením, že žiadne vlastné vzťahy s povinným nemá, okresný súd

nemohol preskúmať rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, a po jeho

preskúmaní prípadne exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku, čo by v konečnom dôsledku umožnilo sťažovateľke domáhať sa opätovne svojej

pohľadávky proti povinnému návrhom na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. g)

.

20. Ústavný súd považuje v závere za potrebné uviesť, že pokiaľ sťažovateľka tvrdí,

že nemá žiadne vlastné vzťahy s povinným, a zároveň žiada, aby bolo exekučné konanie

zastavené v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, toto jej tvrdenie vedie

ústavný súd k úvahám o tom, že sťažovateľka si bola dobre vedomá skutočnosti, že

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, spĺňa podmienky uvedené v § 57

ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a celý postup sťažovateľky v exekučnom konaní bol

20

tak iba jej snahou obísť povinnosti zavedené novelou Exekučného poriadku (zákon

č. ), a vyhnúť sa tak zastaveniu exekučného konania.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2016

21