Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 703/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 11. novembra 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 11. novembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)

a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že krajský súd rozsudkom

sp. zn. z 11. novembra 2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu Ružomberok

sp. zn. z 23. marca 2015, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľky

o určenie, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke

neb. . Ústavný súd dopytom na Okresnom súde Ružomberok zistil, že

napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 16. marca 2016.

Sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. augusta 2016 sťažovateľka namieta, že

„... konaním a rozhodovaním prvostupňového ako aj súdu odvolacieho bolo v dôsledku

neúplného zistenia skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, neakceptovanie

dôkaznej listiny došlo k zásahu do práva na spravodlivý súdny proces par. 237 pís. f .

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sporu zo dňa 11. 11. 2015 bolo porušené

moje právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 odst. 1 dohovoru a čl. 46

odst. 1 .“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že:

„1. Základné právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Slovenskej

republiky, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7C/ zo dňa 11. 11. 2015 porušené

bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 11. 11. 2015 sa

zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Žiline vracia na ďalšie konanie.“

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka podala 16. marca 2016 podnet

a 25. apríla 2016 opakovaný podnet Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

na podanie mimoriadneho dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prípismi z 13. apríla 2016 a zo 14. júna 2016

sťažovateľke oznámila, že nezistila dôvody na podanie mimoriadneho dovolania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým rozsudkom krajského súdu.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

na súdnu ochranu podľa a obsahom práva podľa dohovoru

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ). Ich namietané porušenie preto

možno preskúmavať spoločne.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu.

Sťažnosť adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu 1. augusta

2016 a ústavnému súdu doručená 3. augusta 2016.

Lehota na podanie sťažnosti podľa na základe uvedeného

začala sťažovateľke plynúť od právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu,

t. j. od 16. marca 2016 a márne uplynula 16. mája 2016. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť

bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa

ako oneskorene podanú.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne

prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (v znení účinnom do 31. júna 2016, pozn.) totiž neukladá povinnosť

(nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho

prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie

(táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie

mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania

nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. ,

, ).

Ústavný súd podľa svojej stabilnej judikatúry nepovažuje teda podnet generálnemu

prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania za sťažovateľke dostupný účinný právny

prostriedok, ktorého vyčerpanie by vyžadoval pred podaním sťažnosti, a preto na jeho

podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno

prihliadať (m. m. , , , a iné).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri posudzovaní, či sťažnosť bola podaná v zákonom

ustanovenej lehote, nemohol prihliadnuť na následné podnety sťažovateľky na podanie

mimoriadneho dovolania adresované Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá, ústavný súd sa už

nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2016