Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 657/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , a

, , obaja zastúpení advokátom JUDr. Martinom

Bartkom, Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková, Piaristická

6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia a Slovenskej

republiky, ich základného práva vlastniť majetok podľa a 4 Slovenskej

republiky, na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 19. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta

2016 doručená sťažnosť , , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie čl. 1

ods. 1 a (ďalej len „“), svojho základného

práva vlastniť majetok podľa a 4 , na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 19. mája 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania

v procesnej pozícii žalobcov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Okresný súd

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v uvedenej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 26 C

57/2008 zo 4. novembra 2015 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti označenému

prvostupňovému rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že odvolaním napadnutý rozsudok

okresného súdu potvrdil. Sťažovatelia nespokojní s napadnutým rozsudkom krajského súdu

sa obracajú so sťažnosťou na ústavný súd.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj

prvostupňový rozsudok je „arbitrárny, pretože jeho závery nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní, vo svojej podstate sú nelogické a rozhodnutie je výsledkom porušenia

SR“. Argumentujú tým, že konajúce súdy žalobu zamietli, keď protiprávne a v rozpore

s vykonaným dokazovaním ustálili, že žalovaní v konaní boli dobromyseľní v držbe

a sporné nehnuteľnosti nadobudli vydržaním. Z uvedeného dôvodu považujú závery

uvedené v rozhodnutiach konajúcich súdov za svojvoľné v rozpore so zákonom, porušujúce

ich označené práva.

K otázke prípustnosti sťažnosti sa sťažovatelia v sťažnosti nevyjadrili.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovatelia tvrdia, že postupom a napadnutým

rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu ich označených práv a žiadajú, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, ktorým vysloví porušenie

označených práv sťažovateľov postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu,

označený rozsudok zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a každému z nich

prizná im finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € a náhradu trov konania.

II.

2

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovatelia proti napadnutému

rozsudku krajského súdu podali dovolanie, o ktorom ku dňu rozhodovania o sťažnosti

nebolo rozhodnuté.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,

podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom ().

Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu

sťažovateľmi vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z vylučuje

právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach

porušenia označených práv, ak je zrejmé, že sťažovatelia podali dovolanie, pričom v čase

rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené. Sťažnosť musela byť

preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie

namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.

Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovatelia

nevyčerpali opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu

ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľov prípadné posúdenie jej dovolania najvyšším súdom ako

dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného

práva na súdnu ochranu zaručeného konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľom v okolnostiach prípadu (lehota

4

na podanie dovolania začala plynúť počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku, pozn.) lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj

vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní budú mať sťažovatelia k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

O ďalších návrhoch sťažovateľov formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

napadnutého rozsudku krajského súdu, priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov

konania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2016