Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-5-2016.pdf
PDF · 100.08 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov 1) Y., 2) U., obaja zastúpení X. proti odporcom 1) M., 2) Q., obaja zastúpení W., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 26C/57/2008-267 zo dňa 04. novembra 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Nepovažoval za dôvodný žalobný návrh navrhovateľov, ktorí sa domáhali určenia, že navrhovateľ 1) v podiele 1/16 a navrhovateľ 2) v podiele 80/224 sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D. D. ako parcely registra C KN parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 795 m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 795 m2 a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. D. D. ako parcely registra C KN parc. č. XXXX/X/X - ostatné plochy vo výmere 306 m2, parc. č. XXXX/X/X - orná pôda vo výmere 266 m2, parc. č. XXXX/X/X - ostatné plochy vo výmere 274 m2 a parc. č. XXXX/X/X - orná pôda vo výmere 298 m2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 04.01.1994 bolo vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XX, NZ X/XX vydané notárkou B.. X. T. osvedčenie podľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb., že žiadatelia N. N., rod. B. a M. T. sú vlastníkmi nehnuteľností, a to N. N. parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 572 m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 795 m2 a M. T. parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 572 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 795 m2, všetky k. ú. D. D.. Na základe tohto osvedčenia a zápisu na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. D. (Z XXX/ XX) nadobudol právny predchodca odporcov s účinkom najneskôr 31.12.1994 postavenie oprávneného držiteľa podľa § 2 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. Následne zámennou zmluvou zo dňa 11.03.1997, uzatvorenou medzi N. N., rod. B. a M. T. účastníci zmluvy vzájomne zamenili pozemky tak, že N. N. do výlučného vlastníctva nadobudla parc. č. XXXX/X a M. T. zasa parc. č. XXXX/X. V priebehu 10 rokov od vydania uvedenej notárskej zápisnice nedošlo k spochybneniu v nej uvedených skutočností. Vychádzajúc z existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, podľa § 80 písm. c) O.s.p. v súvislosti s osvedčením vyhlásenia o vydržaní, skúmal splnenie podmienok oprávnenej držby predmetných nehnuteľností právnym predchodcom odporcov a sústredil sa na otázku, či odporcovia, resp. ich právny predchodca mohli sporné nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním. Prihliadol na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 47/2012, že zrušením ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. k 30.11.2000, t. j. po 8 rokoch a 6 mesiacoch od jeho účinnosti, nebola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia o držbe dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania, vyplývajúcich z ust. § 134 Občianskeho zákonníka s tým, že
podmienka oprávnenej držby bola u osoby, zapísanej v katastri nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia o držbe, splnená bez ďalšieho, a to ako právny účinok zápisu notárskeho osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľností. Oprávnená držba (zo zákona) a nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu 10 rokov malo za následok, že právny predchodca odporcov a po jeho smrti odporca 1) a B. T., ako dedičia po ňom, sporné pozemky vydržal najneskôr ku dňu 01.01.2005. Uviedol, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by v dobe 10-tich rokov (plynúcej odo dňa zápisu do katastra Z XXX/XX, a to najneskôr odo dňa 31.12.1994) došlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu dobromyseľnosti, a tým aj oprávnenej držby. Navrhovatelia do 10-tich rokov od zápisu do katastra nehnuteľností neuplatnili vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde, ani v konaní o pozemkových úpravách. Dospel k záveru, že boli splnené podmienky podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka a odporcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľov o tom, že notárska zápisnica nie je spôsobilým právnym titulom na založenie vlastníckeho práva o tom, že ako právny úkon je neplatná, nakoľko mala obsahovať vyhlásenie minimálne dvoch svedkov, že proti konkrétnemu usporiadaniu vlastníctva nemajú výhrady, a že toto usporiadanie kopíruje doterajšie užívanie a v minulosti uzavreté dohody, pričom prehlásenie svedkov tieto skutočnosti neobsahujú, sú absolútne nekonkrétne a v tomto smere nespôsobilé pre vydanie takejto zápisnice o tom, že právny predchodca odporcov M. T. nebol dobromyseľný v držbe predmetných pozemkov, ale konal v úmysle získať vlastnícke právo k daným pozemkom aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov o tom, že právny úkon právneho predchodcu odporcov M. T., ktorým chcel získať vlastnícke právo, a to jeho vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva, je v rozpore s dobrými mravmi a navyše obchádza zákon, konkrétne Občiansky zákonník v jeho ustanovení § 142 ods. 1, kedy v prípade, že sa spoluvlastníci nedohodnú na rozdelení svojho spoluvlastníctva, môže o tomto rozdelení rozhodnúť len súd. K navrhovateľmi spochybňovanej dobromyseľnosti právneho predchodcu odporcov uviedol, že v rámci pozemkových úprav navrhovateľom 1) boli namietané úplne iné skutočnosti, ako sú predmetom tohto konania. Navyše, žalované parcely neboli predmetnom pozemkových úprav. Čo sa týka odporcom 1) vznesenej námietky premlčania nároku navrhovateľov, túto považoval súd za nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčujú sa všetky majetkové práva, s výnimkou vlastníckeho práva.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa na základe § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Súdu prvého stupňa vytýkali nesprávne právne posúdenie veci s tým, že súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Vyslovili názor, že právna istota odporcov nemôže prevážiť nad dodržaním rovnosti práv občanov a nad ochranou vlastníctva, ktorú v článku 20 ods. 1 a 4 zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Zdôraznili, že v právnom štáte nie je možné, aby bez súhlasu a dokonca proti svojej vôli prišli o vlastnícke právo k pozemku, a to bez akejkoľvek náhrady. Tento postup priamo odporuje Ústave Slovenskej republiky. Poukázali na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými bolo nepochybne preukázané, že v danom prípade sa jednalo o spoluvlastníctvo viacerých spoluvlastníkov k pozemku označenému ako parcela č. XXX v katastrálnom území D. D., ktorého reálna deľba v konaní zo strany odporcov vôbec nebola preukázaná. V pôvodnej parcele č. XXX navrhovateľ 1) mal spoluvlastnícky podiel 14/224 a navrhovateľ 2) podiel 80/224. Dôvodne preto právni predchodcovia odporcov, M. T. a N. T. oslovili navrhovateľa 2) s možnosťou na reálne rozdelenie tohto pozemku, s ktorým rozdelením navrhovateľ 2) nesúhlasil a toto odmietol. Odporca 1) a jeho právni predchodcovia úmyselne a cielene zneužili ust. § 2 zákona č. 293/1992 Zb., aby dosiahli reálne rozdelenie pozemku v spoluvlastníctve, hoci navrhovateľ 2) s takýmto postupom výslovne nesúhlasil. Právni predchodcovia odporcov tak úmyselne obišli ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Odporcovia sa tak stali nielen vlastníkmi vyčlenených pozemkov o väčšej výmere, než aká by pripadala ich právnym predchodcom podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, ale sú aj naďalej zapísaní vo zvyšnej časti pôvodnej parcely č. XXX. Uvedené skrátenie spoluvlastníckych podielov sa tak zároveň rovná vyvlastneniu ich vlastníckeho práva, ku ktorému došlo bez náhrady, a preto sú jednoznačne názoru, že súd nemôže takémuto nadobudnutiu vlastníckeho práva priznať právnu ochranu. Absolútne sa nestotožnili s právnym názorom súdu prvého stupňa, že odporcovia, resp. ich právny predchodca boli dobromyseľní v držbe nehnuteľností po nepretržitú dobu 10 rokov. Uviedli (zhodne ako súd prvého stupňa), že ustanovenia § 2 až § 9 zákona č. 293/1992 Zb. boli bez náhrady zrušené ku dňu 30.11.2000. Pokiaľ by aj navrhovatelia akceptovali právny názor súdu prvého stupňa, že ust. § 2 citovaného zákona založilo oprávnenú držbu zo zákona, a teda aj v prípade, že držiteľ bol preukázateľne nedobromyseľný v držbe, účinky tohto ustanovenia pominuli dňa 30.11.2000.
Od tejto doby sa podmienky vydržania posudzujú výlučne podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Odporca 1), ako aj jeho právni predchodcovia, vedeli o tom, že navrhovateľ 2) výslovne s rozdelením spoluvlastníctva a odčlenením časti pozemku pre právnych predchodcov odporcov nesúhlasil, a tým samým nesúhlasil s nadobudnutím výlučného vlastníckeho práva odporcami k tejto časti spoločnej nehnuteľnosti. Je preto vylúčené, aby odporca 1) bol dobromyseľný v tom, že mu vlastnícke právo patrí. Zhodne ako súd prvého stupňa uvádzajú, že dobromyseľnosť musí trvať počas celej doby vydržania, čo evidentne u odporcu 1) splnené nebolo. Záver súdu prvého stupňa o nepretržitej dobromyseľnosti odporcu 1), resp. jeho právnych predchodcov, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, práve naopak, je s ním v rozpore, nakoľko na strane odporcov nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním ku dňu 01.01.2005, keďže k tomuto dňu nespĺňali podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva.
Odporcovia 1), 2) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, nakoľko je vecne správny. Uplatnili si náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení akcentovali, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. si žiadna iná osoba v lehote 10 rokov od zápisu neuplatnila v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastnícke právo, a tak sa stala vlastníkom pozemkov osoba zapísaná na základe vydržania, čo platí aj v prípade, keď nehnuteľnosť bola prevedená na inú osobu, ktorá bola uvedená v osvedčení vydanom za podmienok stanovených v zákone č. 293/1992 Zb. Aj keď bolo novelou zákona č. 393/2000 Z. z. zo zákona č. 293/1992 Zb. vypustené ust. § 2 až § 9, nebola u odporcu 1) dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania, vyplývajúcich z § 134 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasili s tvrdením navrhovateľov, že právny predchodca odporcu 1) a neskôr odporca 1) neboli v držbe dobromyseľní po dobu 10 rokov. Zdôraznili, že pokiaľ boli vznesené námietky navrhovateľom 1), že právny predchodca odporcu 1) prestal byť vznesením námietky v rámci pozemkových úprav dobromyseľný, v konaní bolo preukázané, že obsahom uplatnenej námietky boli iné skutočnosti, aké boli predmetom konania na súde prvého stupňa.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnutý, je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľmi vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľov vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa, súd prvého stupňa sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva:
Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení. V prejednávanej veci navrhovatelia v podanom odvolaní vytýkajú súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.
Pokiaľ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použije iný právny predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyloží.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolateľmi uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia.
V posudzovanej veci navrhovatelia žiadali určiť, že navrhovateľ 1) v podiele 1/16 a navrhovateľ 2) v podiele 80/224 sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D. D. ako parcely registra C KN parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 795 m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 795 m2 a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. D. D. ako parcely registra C KN parc. č. XXXX/X/X - ostatné plochy vo výmere 306 m2, parc. č. XXXX/X/X - orná pôda vo výmere 266 m2, parc. č. XXXX/X/X - ostatné plochy vo výmere 274 m2 a parc. č. XXXX/X/X - orná pôda vo výmere 298 m2. Žalobný návrh smeroval proti odporcom 1), 2), 3) s tým, že odporcovia 1), 2), každý v podiele 1-ica, sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. D. ako parcely registra C KN parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 795 m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 795 m2 a odporca 3) je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. D. ako parcely registra C KN parc. č. XXXX/X/X - ostatné plochy vo výmere 306 m2, parc. č. XXXX/X/X - orná pôda vo výmere 266 m2, parc. č. XXXX/X/X - ostatné plochy vo výmere 274 m2 a parc. č. XXXX/X/X - orná pôda vo výmere 298 m2. K pôvodne žalovanému odporcovi 3) bolo konanie uznesením zo dňa 20.05.2015 zastavené.
Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje neistotu žalobcu určením, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť v určovacej žalobe v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je, alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, či uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozhodnutia. V danom prípade prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože bez takéhoto určenia sa navrhovatelia inak účinne nemôžu domôcť ochrany svojho vlastníckeho práva, ich právne postavenie vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam by bolo neisté. V tomto smere rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo podaným odvolaním spochybňované.
Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. D., odporcovia nadobudli tak, že odporca 1) získal vlastnícke právo na základe dedičského rozhodnutia č. D XXXX/XX a odporkyňa 2) získala vlastnícke právo na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XX a sú tak na liste vlastníctva č. XXXX zapísaní ako spoluvlastníci parcely č. XXXX/X o výmere 795 m2 - orná pôda, parcela č. XXXX/X o výmere 795 m2 - orná pôda, každý v podiele 1-ica. Predmetné nehnuteľnosti vznikli odčlenením z pôvodnej pozemkovo knižnej parcely č. XXX - roľa vo výmere 10.776 m2, zapísanej v pkn. vložke č. XXX pre k.ú. D. D.. Z hľadiska skutkového stavu je v preskúmavanej veci právne relevantné, že dňa 04.01.1994 bolo vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XX, Nz X/XX, vydané notárkou B.. X. T. osvedčenie, že N. N. splnila podmienky stanovené zákonom č. 293/1992 Zb. a zapíše sa v katastri nehnuteľností za vlastníčku nehnuteľností v katastrálnom území D. D., parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 572 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 795 m2. Rovnako bolo osvedčené, že M. T. splnil podmienky stanovené zákonom č. 293/92 Zb. a zapíše sa v katastri nehnuteľností za vlastníka nehnuteľností v katastrálnom území D. D., parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 572 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 795 m2. Parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/ X, č. XXXX/X, k.ú. D. D. boli zamerané a odčlenené geometrickým plánom č. XXX-XXXXX-XXX-XX, vyhotoveným Y.. Q. S., overeným Katastrálnym úradom v S., Správou katastra v D. dňa 29.09.1993 z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX - roľa M. o výmere 1 KJ XXXX š. siach, zapísanej v pozemkovej knihe pre k.ú. D. D. v zápisnici č. XXX. Na základe tohto osvedčenia bolo v katastri nehnuteľností zapísané vlastnícke právo v prospech M. T. (st.) a N. N.. Okresný súd, vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci, založil svoje rozhodnutie na závere, že právni predchodcovia odporcov boli oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností a zároveň držiteľmi dobromyseľnými, postavenie oprávneného držiteľa nadobudli zo zákona, zápisom do katastra nehnuteľností, na základe vydaného osvedčenia o držbe týchto nehnuteľností. Vychádzal pritom z právneho názoru, vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 47/2012, v zmysle ktorého zrušením ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. k 30.11.2000, t. j. po 8 rokoch a 6 mesiacoch od jeho účinnosti, nebola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia
o držbe dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania, vyplývajúcich z ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Podmienka oprávnenej držby, ako jedna zo zákonných podmienok v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, bola u osoby, zapísanej v katastri nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia o držbe, splnená bez ďalšieho, a to ako právny účinok zápisu notárskeho osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľností. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, po vysvetlení ustanovení, upravujúcich vydržanie, dospel k záveru, že oprávnená držba (zo zákona) a nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu 10 rokov malo za následok, že právny predchodca odporcov a po jeho smrti odporca 1) sporné pozemky vydržali najneskôr ku dňu 01.01.2005, keďže nemali po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že im vec alebo právo patrí.
Nedôvodná je preto námietka odvolateľov, že súd prvého stupňa neprípustným spôsobom prehliadol účelové konanie právnych predchodcov odporcov, ktorým dosiahli odčlenenie časti pozemkov z pôvodnej pkn. parcely č. XXX a zapísanie týchto odčlenených častí na svoje meno v celosti, napriek tomu, že mali postupovať podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Rovnako je nedôvodná námietka, že ak súd prvého stupňa aplikoval v prospech odporcov v napadnutom rozhodnutí zásady právneho štátu, tak v prvom rade mal aplikovať tú zásadu, podľa ktorej nie je možné obchádzať zákon a vôľu vlastníkov pomocou právnych inštitútov, ktoré sú určené k riešeniu úplne iných právnych situácií.
Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že odporcovia, resp. ich právni predchodcovia boli oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností a zároveň držiteľmi dobromyseľnými. Počas vydržacej doby (10 rokov od zápisu do katastra nehnuteľností) nemali dôvodné pochybnosti o tom, že im vec alebo právo patrí. Pri zákonných podmienkach vydržania sa totiž jedná o dobromyseľnosť so zreteľom na všetky okolnosti, teda o dobrú vieru objektívne hodnotenú. Judikatúra preto dôvodí, že o dobromyseľnosť, so zreteľom ku všetkým okolnostiam, môže ísť len v prípade, keď držiteľ nemal, či nemôže mať po celú vydržaciu dobu pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Úvahy, z ktorých súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal, zodpovedajú hmotnému právu a súdnej praxi. Odporcovia tak, ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, resp. ich právni predchodcovia, boli v držbe predmetných pozemkov dobromyseľní. Nekonali v úmysle získať vlastnícke právo k daným pozemkom proti vôli ostatných spoluvlastníkov, k reálnej deľbe žalovaných parciel medzi spoluvlastníkmi nikdy nedošlo, odporcovia nepostupovali podľa § 142 Občianskeho zákonníka (tento postup nevyužili), tento postup však nebol ani právne prípustný, nakoľko právni predchodcovia odporcov na základe osvedčenia nadobudli zápisom len právne postavenie oprávneného držiteľa. Odvolatelia v odvolaní neopodstatnene namietajú, že konštatovanie súdu prvého stupňa o nepretržitej dobromyseľnosti odporcu 1), resp. jeho právnych predchodcov, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, práve naopak, je s ním v rozpore. V podanom odvolaní navrhovatelia netvrdia žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili tento záver súdu prvého stupňa, v celom konaní neponúkli žiadny dôkaz na preukázanie tvrdenia, ktorými by bola dobromyseľnosť odporcov, resp. ich právnych predchodcov spochybnená. Pokiaľ namietali, že právny predchodca odporcu 1) prestal byť vznesením námietky navrhovateľom 1) v rámci pozemkových úprav dobromyseľný, k tomuto zaujal stanovisko súd prvého stupňa, keď uviedol, že obsahom námietky v rámci pozemkových úprav boli iné skutočnosti, ako sú predmetom tohto súdneho konania. Ako vyplýva z oznámenia o prešetrení námietky voči výpisu ROEP Komisie pre obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim, námietky navrhovateľa 1) sa týkali prehodnotenia výmery parciel.
Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že právne posúdenie uplatneného žalobného návrhu je vecne správne. Závery súdu prvého stupňa sú v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou, od ktorej nebol dôvod sa v danej veci odkloniť. Vzhľadom k tomu, že odvolacie námietky navrhovateľov neboli dôvodné, krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .