Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 671/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Andrea

Havelková, s. r. o, Daniela Dlabača 2748/28, Žilina, pre namietané porušenie čl. 16 ods. 1,

a , a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd súhlasom Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. KSBB-V-292-1/2011-Ntt-296 z 12. decembra 2011 a žiadosťou Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru

inšpekčnej služby – stred, Banská Bystrica č. k. SKIS-V-145/2011-IS-3 z 9. decembra 2011

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), pre

namietané porušenie , a

(ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) súhlasom Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. KSBB-V-292-1/2011-Ntt-296 z 12. decembra 2011 (ďalej len „súhlas Krajského súdu

v Banskej Bystrici“) a žiadosťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly

a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – stred, Banská

Bystrica č. k. SKIS-V-145/2011-IS-3 z 9. decembra 2011 (ďalej len „žiadosť ministerstva“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo vedené trestné

konanie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Rozsudkom Okresného súdu

Žilina sp. zn. zo 4. decembra 2014 (ďalej len „rozsudok Okresného súdu

Žilina“) bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby. Vo veci sa uskutočnilo ešte konanie

o opravnom prostriedku – odvolaní prokurátora. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 28. mája 2015 (ďalej len „uznesenie Krajského súdu v Žiline“) bolo

odvolanie prokurátora zamietnuté, čím bola vec právoplatne skončená.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáha pred ústavným súdom vyslovenia, že

žiadosť ministerstva o použitie informačno-technických prostriedkov podaná Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej

služby, odborom inšpekčnej služby – stred, Banská Bystrica (vo veci šlo podľa sťažovateľa

o nezákonné odpočúvanie jeho mobilného telefónu) bola podaná neoprávnenou osobou,

keďže sťažovateľ zdôvodňuje, že z jej zákonných kompetencií nevyplýva podávanie takých

žiadostí a že podaná žiadosť nemala ani zákonom predpísané náležitosti, a použitie

informačno-technických prostriedkov zo strany sekcie bolo protizákonné, keďže

22. apríla 2012, keď malo dôjsť k odpočúvaniu sťažovateľa, už nebol platný súhlas

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2011, ktorého platnosť mala uplynúť

11. marca 2012.

Sťažovateľ napriek tomu, že bol napokon spod obžaloby oslobodený, považuje

podanú ústavnú sťažnosť za dôvodnú, pretože oba vo veci konajúce súdy (Okresný súd

Žilina a Krajský súd v Žiline, pozn.) konštatovali, že informácie získané použitím

informačno-technických prostriedkov boli získané zákonným spôsobom, s čím sa

nestotožňuje, a tiež oboznamovanie sa s prepismi hovorov na hlavnom pojednávaní bolo

vykonané v rozpore so o ochrane súkromia pred neoprávneným

použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že súhlasom krajského súdu z 12. decembra 2011 a žiadosťou ministerstva

z 9. decembra 2011 bol porušený , a

a čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 dohovoru a aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €.

Schválením dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie 1. marca 2016 až 28. februára 2017 došlo k prerozdeleniu nevybavených vecí

pridelených sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi a náhodným výberom bola vec pridelená

14. septembra 2016 sudcovi Sergejovi Kohutovi, ktorý je členom III. senátu ústavného

súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V nadväznosti na citované ustanovenie ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok

prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene ( ). V prípade podania

sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , , ).

Podstatou sťažnosti je, že sťažovateľ, medzičasom právoplatne oslobodený spod

obžaloby pre skutok v nej uvedený, vytýka uskutočnenému trestnému procesu nezákonnosť

odpočúvania jeho osoby. Inak povedané, sťažovateľ nenamieta vadnosť meritórneho

rozhodnutia o skutku, o ktorom sa viedlo trestné konanie, ale zásah do jeho základných práv

v priebehu konania nezákonným odpočúvaním.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina vyplýva, že na hlavnom pojednávaní bol

sťažovateľ oboznámený s namietaným súhlasom Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12. decembra 2011 v nadväznosti na žiadosť ministerstva. Rozsudok Okresného súdu

Žilina bol vyhlásený 4. decembra 2014.

O tvrdenom porušení základných práv sťažovateľa namietaným súhlasom Krajského

súdu v Banskej Bystrici v nadväznosti na žiadosť ministerstva sa teda sťažovateľ v konaní

dozvedel najneskôr vyhlásením, resp. doručením rozsudku Okresného súdu Žilina

zo 4. decembra 2014.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa,

ktorou namieta porušenie svojich práv bola podaná až po uplynutí zákonom ustanovenej

dvojmesačnej lehoty v zmysle , pretože bola ústavnému

súdu doručená až 17. septembra 2015.

Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný

súd na základe uvedeného sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako podaná oneskorene, rozhodovanie o ďalších

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (priznaní primeraného finančného zadosťučinenia)

stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2016