Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 671/2016
PDF · 105.15 KB
No categories available
III. ÚS 671/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Andrea
Havelková, s. r. o, Daniela Dlabača 2748/28, Žilina, pre namietané porušenie čl. 16 ods. 1,
čl. 22 ods. 1 a čl. 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd súhlasom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. KSBB-V-292-1/2011-Ntt-296 z 12. decembra 2011 a žiadosťou Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru
inšpekčnej služby – stred, Banská Bystrica č. k. SKIS-V-145/2011-IS-3 z 9. decembra 2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
17. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), pre
namietané porušenie čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a čl. 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) súhlasom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. KSBB-V-292-1/2011-Ntt-296 z 12. decembra 2011 (ďalej len „súhlas Krajského súdu
v Banskej Bystrici“) a žiadosťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly
a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – stred, Banská
Bystrica č. k. SKIS-V-145/2011-IS-3 z 9. decembra 2011 (ďalej len „žiadosť ministerstva“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo vedené trestné
konanie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Rozsudkom Okresného súdu
Žilina sp. zn. 27 T 17/2013 zo 4. decembra 2014 (ďalej len „rozsudok Okresného súdu
Žilina“) bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby. Vo veci sa uskutočnilo ešte konanie
o opravnom prostriedku – odvolaní prokurátora. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
3 To 49/2015 z 28. mája 2015 (ďalej len „uznesenie Krajského súdu v Žiline“) bolo
odvolanie prokurátora zamietnuté, čím bola vec právoplatne skončená.
Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáha pred ústavným súdom vyslovenia, že
žiadosť ministerstva o použitie informačno-technických prostriedkov podaná Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej
služby, odborom inšpekčnej služby – stred, Banská Bystrica (vo veci šlo podľa sťažovateľa
o nezákonné odpočúvanie jeho mobilného telefónu) bola podaná neoprávnenou osobou,
keďže sťažovateľ zdôvodňuje, že z jej zákonných kompetencií nevyplýva podávanie takých
žiadostí a že podaná žiadosť nemala ani zákonom predpísané náležitosti, a použitie
informačno-technických prostriedkov zo strany sekcie bolo protizákonné, keďže
22. apríla 2012, keď malo dôjsť k odpočúvaniu sťažovateľa, už nebol platný súhlas
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2011, ktorého platnosť mala uplynúť
11. marca 2012.
Sťažovateľ napriek tomu, že bol napokon spod obžaloby oslobodený, považuje
podanú ústavnú sťažnosť za dôvodnú, pretože oba vo veci konajúce súdy (Okresný súd
Žilina a Krajský súd v Žiline, pozn.) konštatovali, že informácie získané použitím
informačno-technických prostriedkov boli získané zákonným spôsobom, s čím sa
nestotožňuje, a tiež oboznamovanie sa s prepismi hovorov na hlavnom pojednávaní bolo
vykonané v rozpore so zákonom č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným
použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,
že súhlasom krajského súdu z 12. decembra 2011 a žiadosťou ministerstva
z 9. decembra 2011 bol porušený čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a čl. 22 ods. 2 ústavy
a čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 dohovoru a aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie
v sume 10 000 €.
Schválením dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie 1. marca 2016 až 28. februára 2017 došlo k prerozdeleniu nevybavených vecí
pridelených sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi a náhodným výberom bola vec pridelená
14. septembra 2016 sudcovi Sergejovi Kohutovi, ktorý je členom III. senátu ústavného
súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
V nadväznosti na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde ústavný súd
poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok
prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení
alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom
zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom odmietnutie
sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania
sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde
zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Podstatou sťažnosti je, že sťažovateľ, medzičasom právoplatne oslobodený spod
obžaloby pre skutok v nej uvedený, vytýka uskutočnenému trestnému procesu nezákonnosť
odpočúvania jeho osoby. Inak povedané, sťažovateľ nenamieta vadnosť meritórneho
rozhodnutia o skutku, o ktorom sa viedlo trestné konanie, ale zásah do jeho základných práv
v priebehu konania nezákonným odpočúvaním.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina vyplýva, že na hlavnom pojednávaní bol
sťažovateľ oboznámený s namietaným súhlasom Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 12. decembra 2011 v nadväznosti na žiadosť ministerstva. Rozsudok Okresného súdu
Žilina bol vyhlásený 4. decembra 2014.
O tvrdenom porušení základných práv sťažovateľa namietaným súhlasom Krajského
súdu v Banskej Bystrici v nadväznosti na žiadosť ministerstva sa teda sťažovateľ v konaní
dozvedel najneskôr vyhlásením, resp. doručením rozsudku Okresného súdu Žilina
zo 4. decembra 2014.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa,
ktorou namieta porušenie svojich práv bola podaná až po uplynutí zákonom ustanovenej
dvojmesačnej lehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pretože bola ústavnému
súdu doručená až 17. septembra 2015.
Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný
súd na základe uvedeného sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako podaná oneskorene, rozhodovanie o ďalších
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (priznaní primeraného finančného zadosťučinenia)
stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2016