Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 723/2016
PDF · 176.41 KB
No categories available
III. ÚS 723/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti OREMUS, s. r. o., Malá Bara 53, a
, obidvaja zastúpení spoločnosťou GHS Legal, s. r. o., konajúcou
prostredníctvom advokáta JUDr. Pavla Horňáka, LL.M., Lazaretská 3/A, Bratislava, ktorou
namietali porušenie svojho práva zaručeného čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Okresného súdu Trebišov č. k. 13 Cb 18/2015-271 z 28. januára 2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Cob 51/2016-298 z 12. mája 2016, a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti OREMUS, s. r. o., a o d m i e t a pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 27. júla 2016
doručená sťažnosť spoločnosti OREMUS, s. r. o. (ďalej len ,,sťažovateľka“), a
(ďalej len ,,sťažovateľ“, spolu aj ,,sťažovatelia“), v petite ktorej namietali spoločne
porušenie svojho práva podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“)
uznesením Okresného súdu Trebišov (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 13 Cb 18/2015-271
z 28. januára 2016 (ďalej len ,,uznesenie okresného súdu“) v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. 3 Cob 51/2016-298 z 12. mája 2016 (ďalej
len ,,uznesenie krajského súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovateľ je ako
odporca účastníkom občianskeho súdneho konania, ktorého predmetom je náhrada
škody, ktorú v mene sťažovateľky (obchodnej spoločnosti) uplatňuje vo vzťahu
k sťažovateľovi ako konateľovi sťažovateľky spoločníčka sťažovateľky
(ďalej aj ,,spoločníčka“). Na návrh sťažovateľky, v mene ktorej podľa § 122 ods. 3
Obchodného zákonníka koná spoločníčka, okresný súd napadnutým uznesením nariadil
predbežné opatrenie, ktorým prikázal sťažovateľovi ako konateľovi sťažovateľky zdržať sa
bližšie vymedzeného nakladania s označenými nehnuteľnosťami, ktoré sú vo vlastníctve
sťažovateľky. Na odvolanie sťažovateľa o veci rozhodoval krajský súd, ktorý uznesením
napadnutým touto sťažnosťou potvrdil uznesenie okresného súdu.
3. Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedli:
«Sťažovatelia sa domnievajú, že vydaním uznesenia Okresného súdu Trebišov zo dňa
28.1.2016, č. k. 13Cb/18/2015-298 (správne 271, pozn.) v spojení s uznesením Krajského
súdu Košice zo dňa 12.05.2016, č. k. 3Cob/51/2016-298 bol porušený zákon č. 460/1992
Zb. Ústava Slovenskej republiky... ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd...
Predmetným uznesením KS bol porušený čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého:
,,povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd.“
Uznesenie KS vykazuje známky jasnej arbitrárnosti, keďže Porušiteľ pri jeho vydaní
nerešpektoval, resp. rozhodol v rozpore s ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“) upravujúcimi podmienky nariadenia predbežného
opatrenia...
Žalobou vo veci samej sa spoločnosť konajúca Spoločníčkou
domáha od Sťažovateľa 2. ako fyzickej osoby zaplatenia istiny 530 000 EUR s prísl..
V prípade, ak by aj bola spoločnosť konajúca Spoločníčkou v konaní
vo veci samej úspešná a Sťažovateľ 2. by dobrovoľne neplnil, spoločnosť
konajúca Spoločníčkou by bola oprávnená sa uspokojiť výlučne len z majetku
Sťažovateľa 2...
Avšak nariadením predmetného predbežného opatrenia... súd nezmyslene,
bezdôvodne a najmä protiprávne zabránil tretej osobe (spoločnosti )
v nakladaní so svojim majetkom...
Tento zásah do práv tretej osoby (Sťažovateľa 1.) bez akéhokoľvek rozumného,
či právneho dôvodu je veľmi vážnym arbitrárnym zásahom do ústavných práv a právom
chránených záujmov právnickej osoby, ktorý vytvára vážny precedens protiprávneho
obmedzovania právnickej osoby v dôsledku sporov, v ktorých táto právnická osoba nie je
účastníkom konania na strane žalovaného a ktorej obmedzenie nemá a nemôže mať žiadny
vplyv alebo prínos na takéto spory...
Súdy... postupovali v rozpore s ustanovením § 133 ods. 1, v zmysle ktorého je
štatutárnym orgánom spoločnosti jeden alebo viac konateľov... Obmedziť konateľské
oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, teda nie súd...
Z uvedeného vyplýva, že od konateľov obchodnej spoločnosti nemožno spravodlivo žiadať,
aby obmedzili svoje konateľské oprávnenia, lebo toto obmedzenie by bolo v rozpore so
zákonom, aj s platnou spoločenskou zmluvou.“
4. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:
,,1. Základné právo sťažovateľa – spoločnosti OREMUS, s.r.o., , so
sídlom: 076 32 Malá Bara 53 zaručené v čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo
uznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 28.01.2016, č. k. 13 Cb/18/2015-271 v spojení
s uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 12.05.2016, č. k.3 Cob/51/2016-298 porušené.
2. Základné právo sťažovateľa – , , bytom:
zaručené čl. 13 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky bolo uznesením Okresného súdu
Trebišov zo dňa 28.01.2016, č. k. 13 Cb/18/2015-271 v spojení s uznesením Krajského súdu
Košice zo dňa 12.05.2016, č. k.3 Cob/51/2016-298 porušené.
3. Uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 12.05.2016, č. k.3 Cob/51/2016-298 sa
zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu Košice na ďalšie konanie.
4. Okresný súd Trebišov a Krajský súd Košice sú povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť sťažovateľovi spoločnosti OREMUS, s. r. o., , so sídlom: 076 32
Malá Bara 53 a sťažovateľovi - , , bytom:
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 EUR s DPH... na účet právneho zástupcu
sťažovateľa... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Dňa 9. augusta 2016 sťažovatelia doplnili svoju pôvodnú sťažnosť spresnením, že
v dôsledku nerešpektovania a nedodržania zákona pri rozhodovaní bolo porušené ich
základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ústavy, resp. ich právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Rozhodnutia obmedzujúce vlastnícke
oprávnenia zároveň porušili aj ich právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy.
6. Sťažovatelia v upravenom petite navrhli vysloviť nálezom porušenie svojich
základných práv zaručených v čl. 46, v čl. 20 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
okresného súdu sp. zn. 13 Cb 18/2015 z 28. januára 2016 v spojení s uznesením krajského
súdu sp. zn. 3 Cob 51/2016 z 12. mája 2016 a uznesenie krajského súdu navrhli zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
8. Podľa čl. 13 ods. 1 ústavy povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných
práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva
a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
11. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy,
§ 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,
je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania podľa § 20 ods. 4 zákona
o ústavnom súde sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie
konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ
špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska
požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany ( I. ÚS 102/2016). Vzhľadom na uvedené
môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv ( IV. ÚS
415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Platí to predovšetkým v situácii, keď je
sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
13. Sťažovatelia v petite sťažnosti zhodne namietajú iba porušenie svojho základného
práva podľa čl. 13 ods. 1 ústavy. Tento článok ústavy však neobsahuje žiadne základné
právo alebo slobodu, ktorých ochrany by sa bolo možné domáhať samostatne v konaní
o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie je vstupnou bránou do ústavnej
úpravy základných práv a slobôd a má charakter všeobecného ústavného princípu, nie však
základného práva, ktorého ochrany by sa bolo možné samostatne domáhať pred ústavným
súdom (I. ÚS 119/2014, III. ÚS 322/2015, I. ÚS 413/2016).
14. V petite sťažnosti, ale ani v jej vlastnom odôvodnení sťažovatelia – okrem už
spomenutého čl. 13 ods. 1 ústavy – neuvádzajú žiadne konkrétne právo alebo slobodu, ktoré
mali byť porušené uznesením okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu.
V dôsledku uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje elementárne
zákonom predpísané náležitosti (§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde), ktorých
absencia je zákonným dôvodom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom
prerokovaní.
15. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že nedostatky
zákonom predpísaných náležitostí v prípade osoby práva znalej (advokáta) nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
16. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
17. Sťažovatelia doplnili svoju sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 9.
augusta 2016. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že uznesenie sp. zn. 13 Cb
18/2015 z 28. januára 2016 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Cob 51/2016
z 12. mája 2016 nadobudlo právoplatnosť 23. mája 2016. Dvojmesačná zákonná lehota na
podanie ústavnej sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde uplynula 23. júla
2016, ktorý pripadol na sobotu. Sťažovatelia podali pôvodnú ústavnú sťažnosť na poštovú
prepravu 25. júla 2016, čo bol najbližší pracovný deň. Doplnenie sťažnosti podali na pošte
5. augusta 2016. V súlade s citovaným ustanovením zákona o ústavnom súde bola
v zákonnej lehote podaná iba pôvodná sťažnosť. Doplnenie sťažnosti bolo podané
oneskorene, preto ústavný súd nemal oprávnenie toto doplnenie vecne preskúmať.
Na sťažovateľmi namietané porušenie práv zaručených v čl. 46, čl. 20 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru ústavný súd neprihliadal.
18. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný
súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov (zrušenie uznesenia krajského
súdu, vrátenie veci na ďalšie konanie, náhrada trov konania), ktoré sú viazané na to, že
sťažnosti by bolo vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. októbra 2016