Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 812/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosza Mészarosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Rudolfa

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Spišákom, Idanská 17,

Košice, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 a podľa a a 2 Listiny

základných práv a slobôd v spojení s a ,

a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. z 31. mája 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Spišákom, Idanská 17, Košice, ktorou namieta

porušenie základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení s a ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 31. mája 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že napadnutým uznesením okresný

súd zamietol námietky sťažovateľa proti exekúcii č. EX 2093/2014-8 vykonávanej súdnym

exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom na základe rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 29. apríla 2014 (ďalej aj „exekučný titul“), námietky sťažovateľa

proti trovám exekúcie, ako aj návrh sťažovateľa (povinného) na odklad exekúcie.

Námietkami proti exekúcii sťažovateľ namietal, že exekučný titul mu nebol doručený,

teda nie je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Keďže exekučný titul nebol vydaný

zákonným postupom, existujú podľa sťažovateľa okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti

nároku a sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že o exekučnom titule sa dozvedel až „z upovedomenia

o začatí exekúcie č. EX 2093/2013 zo dňa 22. 12. 2009, ktoré bolo doručené sťažovateľovi

až dňa 7. 10. 2014 a proti ktorému podal dňa 20. 10. 2014 sťažovateľ námietky.

Sťažovateľ tiež požiadal Okresný súd Košice II o doručenie rozsudku sp. zn.

z 29. 4. 2014, proti ktorému po jeho doručení dňa 19. 6. 2015 podal podaním

zo dňa 4. 7. 2015 odvolanie a následne podal aj odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu

Košice II sp. zn. -70 zo dňa 23. 9. 2015, ktorým súd zamietol návrh

sťažovateľa na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Košice II

sp. zn. -49 zo dňa 29. 4. 2014, o ktorom doposiaľ súdy nerozhodli.“.

Podľa sťažovateľa nedoručenie exekučného titulu „malo priamy dôsledok vylúčenia

možnosti povinného ako spotrebiteľa uplatniť procesné práva umožňujúce účinne ovplyvniť

toto rozhodnutie súdu. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý

je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý

tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu

konania i bez návrhu zastavená... Okresný súd Košice II pochybil, keď exekúciu v konaní

sp. zn. ako neprípustnú nezastavil a postupom Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. , Ex 2093/2013 z 31. 5. 2016 boli porušené jeho

základné práva zaručené v a a právo zaručené v

ods. 1 dohovoru. ... sťažovateľ bol postupom okresného súdu zbavený možnosti produkovať

aj ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo navrhoval aj jeho vypočutím súdom,

čím došlo k porušeniu jeho procesných práv ako účastníka konania, ktorých dôsledok sa

prejavil vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci

samej.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1,

, a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 11 ods. 1 a 36 ods. 1, 2 Listiny

základných práv a slobôd a základné právo na spravodlivý proces a základné právo na

súdnu ochranu podľa v spojení s a Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. -9 zo dňa 31. 5. 2016

porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. -9 zo dňa 31. 5. 2016

sa zrušuje.

3.Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 2.000,- EUR.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

v sume 303,16 EUR na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Spišáka v lehote dvoch

mesiacov od doručenia nálezu.“

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľ

navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu

do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia ním označených práv garantovaných

, listinou a dohovorom, ku ktorým malo dôjsť napadnutým uznesením okresného

súdu, ktorým boli zamietnuté námietky sťažovateľa proti exekúcii vedenej súdnym

exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom pod sp. zn. a jeho námietky

proti trovám exekúcie, ako aj jeho návrh na odklad exekúcie.

V exekučnom konaní podľa

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov má povinný viacero právnych

prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak sa pri

nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky

ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia

sa začala, aj keď nie je splnený jej materiálny predpoklad, t. j. neexistuje vykonateľné

rozhodnutie, ktoré jej vykonanie pripúšťa (neprípustnosť exekúcie).

K právnym prostriedkom, ktoré zákon na ochranu základných práv a slobôd

sťažovateľovi zákon účinne poskytuje, patria nielen námietky proti exekúcii podľa

§ 50 Exekučného poriadku, ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného

poriadku a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel týchto

právnych prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla

spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať

a musí sa zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť

(jej vykonávanie).

Z už uvedeného vyplýva, že námietky proti exekúcii sú len jedným z prostriedkov

obrany povinného v exekučnom konaní. Nejde však o najúčinnejší prostriedok ochrany práv

povinného, pretože nevyhovenie námietkam nemožno spravidla napádať riadnym opravným

prostriedkom. Účinnejším prostriedkom obrany povinného je návrh na odklad exekúcie

podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie

exekúcie), ktorý možno podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie,

ak je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Rovnako je prípustné aj samostatne podať

návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli,

alebo neboli podané námietky proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, prípadne

sa takým námietkam nevyhovelo.

Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu k ochrane povinného

vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné v prevažnej väčšine

prípadov odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom postupe na súde vyššieho

stupňa. Odvolanie je podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku vždy prípustné v prípadoch

ustanovených v § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m), t. j.

- ak sa začala exekúcia vykonávať a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

- ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie

zrušené alebo sa stalo neúčinným, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

- ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu

nemožno vykonať, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

- ak súd rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku je

nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo

že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 Exekučného

poriadku je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,

- ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, a napokon

aj v prípade,

- ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol

v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné

podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými

mravmi alebo so zákonom (m. m. , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ podaním z 20. októbra 2014 podal

námietky proti exekúcii a trovám exekúcie č. EX -8 a zároveň požiadal okresný

súd o odklad exekúcie a navrhol, aby okresný súd vydal uznesenie, ktorým „Exekučné

konanie č. EX -8 proti povinnému ... vykonávané súdnym

exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom povereným na vykonanie exekúcie Okresným

súdom Košice II... vydaného súdom na základe návrhu oprávnených a exekučného titulu

rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. z 29. 4. 2014 pre vymoženie

pohľadávky v sume 14.000,- € s príslušenstvom sa odkladá na dobu 6 mesiacov.“.

Exekučný poriadok umožňoval sťažovateľovi takú ochranu ním označených práv, na

ktorú bol oprávnený bez časového obmedzenia ihneď po začatí exekučného konania,

o ktorom sa dozvedel najneskôr doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Sťažovateľ bol

oprávnený, ale aj povinný na to, aby všetky právne prostriedky pred podaním sťažnosti

podľa využil, teda nielen námietky podľa Exekučného poriadku

a návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj návrh na

zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.

Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ okresnému súdu 14. júla

2016 doručil návrh na odklad exekúcie sp. zn. Ex 2093/2013 v súlade s § 56 Exekučného

poriadku, ktorý spojil s návrhom na zastavenie exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. a), g) a l)

Exekučného poriadku]. Následkom kumulatívneho uplatnenia návrhu na odklad exekúcie

a návrhu na zastavenie exekúcie je to, že ku skončeniu exekučného konania nemôže dôjsť,

keďže do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony

smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd aj bez návrhu povoliť odklad

exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 Exekučného poriadku).

Podľa § 56 ods. 6 Exekučného poriadku do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie

môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.

V súlade s § 57 ods. 1 písm. a), g) a l) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak

sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným [písm. a)], exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [písm. g)],

je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom [písm. l)].

V návrhu na odklad exekúcie a jej zastavenie zo 14. júla 2016 sťažovateľ uvádza

všetky tie podstatné skutočnosti, ktorými odôvodňuje aj porušenie svojich práv

garantovaných , listinou a dohovorom v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, na ktorom je založená právomoc rozhodovať

o sťažnostiach podľa („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“), sa so všetkými námietkami, ktoré sťažovateľ uplatnil aj v sťažnosti

podanej ústavnému súdu, musí v prvom vysporiadať rade okresný súd. Navyše proti

rozhodnutiu okresného súdu ako exekučného súdu v takom prípade je v súlade s § 58 ods. 5

Exekučného poriadku prípustné aj odvolanie, o ktorom by rozhodoval odvolací súd.

Iba za predpokladu, že sťažovateľ využije všetky jemu dostupné právne prostriedky

súdnej a inej ochrany svojho základného práva alebo základnej slobody a nebol s ich

uplatnením úspešný, môže sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody

sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa . K tomu treba dodať,

že sťažovateľ nemá podľa , a stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany

využije, ale je povinný postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi

k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľom ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí

(m. m. ).

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu, a preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (porovnaj m. m.

, , , ).

Vzhľadom na skutočnosť, že o návrhu sťažovateľa na odklad exekúcie a jej

zastavenie ešte okresný súd nerozhodol a navyše sťažovateľ môže prípadne podať proti

rozhodnutiu okresného súdu odvolanie, o ktorom je oprávnený rozhodnúť odvolací súd,

je zjavné, že sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť predčasne, čo zakladá dôvod na

odmietnutie sťažnosti ako neprípustnej.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako neprípustnú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch uplatnených

v sťažnosti (vrátane návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení) už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2016