Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 668/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ;

, a , zastúpených advokátkou

JUDr. Katarínou Almášiovou, Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o.,

Niťová 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. októbra 2016 doručená sťažnosť ;

, a (spolu ďalej

len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú v postavení povinných

účastníkmi exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. ,

ktoré sa začalo v roku 2007 a doteraz nebolo skončené. Exekučné konanie je vedené proti

sťažovateľom ako povinným na základe notárskej zápisnice č. N 273/2004, NZ 67532/2004

z 28. júna 2002 ako exekučného titulu a súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie

exekúcie navrhovanej oprávneným udelené okresným súdom 16. apríla 2007.

3. Podľa sťažovateľov bol okresný súd nečinný v označenom exekučnom konaní,

keď náležite nepreskúmal formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, napriek

tomu, že povinnosť má exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

tak pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj v priebehu celého exekučného

konania. Sťažovatelia sa domáhali vyhlásenia exekúcie za neprípustnú práve z dôvodu

nespôsobilosti exekučného titulu na vedenie exekúcie proti nim ako povinným

a z uvedeného dôvodu zastavenia exekúcie. Sťažovatelia v sťažnosti poukázali na to, že

od vydania poverenia súdnemu exekútorovi „uplynulo viac ako 9 rokov, pričom súd

o neprípustnosti exekúcie doposiaľ právoplatne nerozhodol aj napriek tomu, že sa nejedná

o zložitú vec“ a oni sa „márne domáhajú vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a následne jej

zastavenia“, a preto „sú viac ako 9 rokov obmedzovaný spokojne užívať svoj majetok“.

4. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že sťažovatelia sa ochrany svojich

práv domáhali aj sťažnosťou na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená predsedom

okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2068/2016 zo 16. augusta 2016. Predseda okresného

súdu v predmetnom liste opísal priebeh namietaného súdneho konania (chronológie úkonov

okresného súdu), z ktorého vyplýva, že v období od jeho začatia sa okresný súd v podstatnej

časti konania priebežne svojimi úkonmi venoval riešeniu dôsledkov vyhlásenia konkurzu

na jednu z povinných v exekučnom konaní (pozn. sťažovatelia boli ostatnými povinnými),

ako aj doručovaniu rozhodnutí. Z chronológie úkonov okresného súdu v namietanom

konaní ďalej vyplýva, že sťažovatelia 30. júla 2015 doručili okresnému súdu návrh na

zastavenie exekúcie, ktorý bol 7. augusta doručovaný na vyjadrenie oprávnenému a o

ktorom okresný súd následne rozhodol až uznesením č. k. -64 z 28. júla

2016 (ktorým návrh zamietal). V nadväznosti na takýto priebeh konania predseda okresného

súdu uznal sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní za dôvodnú len vo vzťahu

k obdobiu od septembra 2015 do augusta 2016, teda v podstate len vo vzťahu k obdobiu

rozhodovania okresného súdu o návrhu sťažovateľov na zastavenie exekúcie.

5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vyslovil porušenie nimi označených práv

postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal každému

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume po 4 000 € a náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú

dané dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovatelia sa

domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov ( ) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. , ktorého účastníkmi sú sťažovatelia v postavení

povinných.

12. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

13. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

14. Ústavný súd konštatuje, že za stavu, keď sťažovatelia návrh na zastavenie

exekučného konania (zjavne z dôvodu nespôsobilosti exekučného titulu) podali okresnému

súdu po ôsmich rokoch od začatia exekučného konania (jún 2015), nie je možné akceptovať

ako dôvodnú argumentáciu sťažovateľov o nečinnosti okresného súdu v priebehu celého

doterajšieho trvania exekučného konania, najmä ak sťažovateľmi tvrdená nečinnosť

okresného súdu mala spočívať v tom, že okresný súd z vlastnej iniciatívy náležite

nepreskúmaval formálnu a materiálnu spôsobilosť exekučného titulu pri udeľovaní

poverenia súdnemu exekútorovi a následne ani v celom ďalšom priebehu exekučného

konania (ktoré trvá už viac ako deväť rokov).

15. Ústavný súd zhodne so zistením predsedu okresného súdu konštatuje, že okresný

súd bol nečinný dlhšie obdobie od doručenia návrhu sťažovateľov na zastavenie exekúcie

30. júna 2015 do rozhodnutia o tomto návrhu uznesením z 28. júla 2016, avšak uvedené

obdobie nečinnosti okresného súdu nie je možné hodnotiť ako prieťah takej intenzity, ktorý

by zakladal možnosť porušenia sťažovateľmi označených práv, a tým odôvodňoval zásah

ústavného súdu v súlade s jeho právomocami. Podstatnou bola však v danej veci okolnosť,

že sťažovatelia sťažnosťou na prieťahy v konaní doručenou 8. júla 2016 predsedovi

okresného súdu v podstate dosiahli nápravu vo veci, keď okresný súd uznesením

z 28. júla 2016 rozhodol o ich návrhu na zastavenie konania. Preto v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu (17. októbra 2016) už stav nečinnosti okresného súdu objektívne netrval,

čo v súlade s ustálenou judikatúrou ústavnému súdu činí sťažnosť zjavne neopodstatnenou.

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2016