Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 837/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , , Rakúska republika, zastúpenej advokátom

Mgr. Matejom Csenkym, Advokátska kancelária, Dolné Bašty 2, Trnava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Senica č. k.

-712 z 31. marca 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.

-765 z 20. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného

súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -712 z 31. marca 2015 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok okresného súdu“) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -765 z 20. júna 2016 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok krajského súdu“; spolu ďalej aj „napadnuté rozsudky“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou 8. júla 2009 sa

sťažovateľka domáhala na okresnom súde náhrady škody, náhrady nákladov a náhrady

nemajetkovej ujmy v súvislosti s dopravnou nehodou svojho syna .

2.1 Konanie bolo vedené na okresnom súde v spojení s konaním na krajskom súde

viac ako 7 rokov. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 21. októbra 2010

rozhodol vo veci tak, že návrh zamietol. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 26. septembra 2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd následne 8. augusta 2013 opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. k.

-629, ktorým návrh voči odporcovi v 2. a 3. rade zamietol, a voči odporcovi

v 1. rade konanie zastavil. Krajský súd uznesením č. k. -677 z 27. augusta

2014 opätovne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd následne napadnutým rozsudkom návrh sťažovateľky zamietol. Napadnutým

rozsudkom krajského súdu bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený. Napadnutý

rozsudok krajského súdu bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľky 15. augusta 2016.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že postupom oboch súdov jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom, keďže odôvodnenie oboch rozsudkov nemožno považovať za

preskúmateľné a ústavne akceptovateľné. Krajský súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2

v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu

prvého stupňa a v rámci napadnutého rozsudku podľa sťažovateľky v podstate zopakoval

argumentáciu uvedenú v napadnutom rozsudku okresného súdu. Súdy podľa mienky

sťažovateľky nevysvetlili dostatočným spôsobom, z ktorých dôkazov vychádzali, akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako vec právne posúdili. Z odôvodnenia

napadnutých rozsudkov podľa názoru sťažovateľky tieto skutočnosti nevyplývajú, preto ich

nemožno považovať za presvedčivé. Napadnuté rozsudky súdov považuje sťažovateľka za

absolútne nepreskúmateľné, pretože neposkytujú odpovede na všetky podstatné argumenty.

Podľa presvedčenia sťažovateľky je povinnosťou súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie,

pričom účastník konania má právo na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.

3.1 Sťažovateľka sa ďalej nestotožňuje so závermi súdov o premlčaní nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k otázke premlčania poukazuje na skutočnosť, že

v čase predmetnej dopravnej nehody (rok 2003) a v čase bezprostredne po nej súdna prax

nepovažovala nemajetkovú ujmu za premlčateľnú. V danom časovom období sa podľa

argumentácie sťažovateľky vychádzalo z konštantnej judikatúry súdov, podľa ktorej nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy nepodlieha premlčaniu. Napriek názoru sťažovateľky

o nepremlčateľnosti práv na náhradu nemajetkovej ujmy sťažovateľka ďalej poukazuje na

skutočnosť, že okresný súd aj krajský súd nesprávne vyhodnotili vykonané dokazovanie

vo vzťahu k rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi.

3.2 Postupom okresného súdu a krajského súdu bolo podľa sťažovateľky ďalej

porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote. Sťažovateľka k namietanému porušeniu základného

práva uvádza, že konanie na oboch inštanciách súdnych orgánov trvalo viac ako 7 rokov,

avšak nie z dôvodov na jej strane. Sťažovateľka namieta postup oboch súdov, keď v konaní

nepostupovali dôsledne v zmysle účelnosti a hospodárnosti konania tak, aby prerokovali vec

bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote. V tejto súvislosti však v petite sťažnosti

nenavrhuje vysloviť porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa alebo práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom (alebo rozhodnutiami) všeobecných súdov.

3.3 V závere sťažovateľka upozornila, že vo vzťahu k porušeniu základného práva

podľa a práva podľa dohovoru okrem tejto ústavnej

sťažnosti podala z dôvodu právnej istoty aj mimoriadny opravný prostriedok  dovolanie,

a to z dôvodov upravených v ustanovení § 420 písm. f) a § 421 písm. b) a c) Civilného

sporového poriadku.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo (...) domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 31.03.2015 sp. zn.

-712 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 20.06.2016 sp. zn.

-765 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa

31.03.2015 sp. zn. -712 a rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 20.06.2016

sp. zn. -765 a vec vracia Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva (...) primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré sú jej povinní zaplatiť

Okresný súd Senica a Krajský súd Trnava spoločne a nerozdielne, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva (...) náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktoré sú Okresný súd

Senica a Krajský súd Trnava povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám jej právneho

zástupcu Mgr. Mateja Csenkyho(...) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky napadnutým

rozsudkom okresného súdu

6. Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia jej ústavných práv aj napadnutým

rozsudkom okresného súdu.

6.1 Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

6.2 Podľa princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným právam

a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné

súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, preto je ochrana

základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť (porov. , ).

6.3 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti

napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky

v danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom rozsudku

okresného súdu, keďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv

sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu. Vzhľadom na túto

skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky napadnutým

rozsudkom krajského súdu

7. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľky alebo citovania právnych záverov krajského súdu obsiahnutých v napadnutom

rozsudku je potrebné konštatovať, že sťažnosť nie je prípustná.

7.1 Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

7.2 Na základe vyjadrenia sťažovateľky artikulovaného v samotnej sťažnosti je

zrejmé, že sťažovateľka podala cestou okresného súdu proti napadnutému rozsudku

krajského súdu dovolanie, a to v tom istom čase, ako podala sťažnosť ústavnému súdu.

O podanom dovolaní je oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“).

7.3 V zmysle už popísaných konklúzií možno uzavrieť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany jej

základných práv a slobôd, ktorý využila (t. j. podala dovolanie). Inak povedané, v tejto

chvíli sa sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný

orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám sťažovateľky.

7.4 Posudzujúc sťažnosť sťažovateľky, ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na

ďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade

o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný

súd (porov. mutatis mutandis , , ,

, ). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte

neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by

malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí

integrálnu súčasť princípov právneho štátu.

7.5 Reflektujúc takto pertraktované závery, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa

v spojení s v tejto časti pre neprípustnosť.

7.6 Ako addendum ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej

judikatúre vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 12. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä

jeho body 51, 53, 54) a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu

ochranu zaručeného , v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho

súdu o dovolaní je sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za

zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému

rozsudku) krajského súdu (porov. napr. , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2016