Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 851/2016
PDF · 150.33 KB
No categories available
II. ÚS 851/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou,
Čajakova 5, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod
sp. zn. 29 Cb 132/2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra
2016 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, Košice,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 132/2013 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva že sťažovateľka je v procesnom postavení
navrhovateľky účastníčkou napadnutého konania o zaplatenie sumy 14 581,46 €
s príslušenstvom. Žaloba bola podaná 16. júla 2013.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že:
„Hoci predseda Okresného súdu Košice I v odpovedi na sťažnosť na prieťahy zo dňa
04. 07. 2016 uznal čiastočnú dôvodnosť podanej sťažnosti za obdobie od 07. 08. 2015 do
03. 02. 2016, sťažovateľka má za to, že k prieťahom v konaní došlo aj v čase
od 05. 09. 2013, kedy právne zástupkyňa sťažovateľky prevzala výzvu súdu na dokladovanie
pomerov sťažovateľky, do 10. 03. 2014, kedy súd vydal uznesenie o nepriznaní oslobodenia
od súdnych poplatkov vo vzťahu k sťažovateľke, čo predstavuje 6 mesiacov bez vykonania
akéhokoľvek úkonu konajúceho súdu. Taktiež v čase od 07. 04. 2014, kedy sťažovateľka
podala odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Košice I, sp. zn.: 29 Cb/132/2013
zo dňa 10. 03. 2014, do 07. 01. 2015, kedy okresný súd uznesením zrušil uznesenie
zo dňa 10. 03. 2014 a opätovne nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov,
došlo k prieťahom v konám, nakoľko medzi týmito dvoma úkonmi uplynulo obdobie
9 mesiacov, kedy súd nevykonal vo veci žiadny úkon.
Postupom a rozhodnutím porušovateľa, t. j. Okresného súdu Košice I, bolo
u sťažovateľa porušené jeho základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.“
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti žiada, aby ústavný súd
po jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného
súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konať v napadnutom konaní
bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,
ako aj úhradu trov právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom v sume 363,79 €.
Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu
k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprV 434/2016
z 19. októbra 2016, z ktorého okrem iného vyplýva:
«... bola vec preradená do registra „Cb“ z dôvodu žiadosti o oslobodenie od
súdnych poplatkov a vec bola náhodným výberom pridelená zákonnému sudcovi
pod sp. zn. 29 Cb/132/2003.
Dňa 12.8.2013 bola vyzvaná právna zástupkyňa žalobcu na zdokladovanie
majetkových pomerov žalobcu za účelom rozhodnutia o oslobodení od platenia súdneho
poplatku.
Vyššia súdna úradníčka vyzvala prípisom zo dňa 12.8.2013 Krajský dopravný
inšpektorát za účelom zistenia majetkových pomerov žalobcu.
Odpoveď na túto výzvu bola súdu doručená dňa 16.9.2013.
Uznesením zo dňa 10.3.2014 č. k. 29 Cb/132/2013-37 Okresný súd Košice I
žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 7.4.2014 podala voči vyššie uvedenému
uzneseniu právna zástupkyňa žalobcu odvolanie.
Uznesením zo dňa 7.1.2015 č. k. 29 Cb/132/2013-58 Okresný súd Košice I zrušil
uznesenie zo dňa 10.3.2014 č. k. 29 Cb/132/2013-37 a žalobkyni nepriznal oslobodenie od
súdnych poplatkov.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2015 podala právna
zástupkyňa žalobcu voči vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie. Okresný súd Košice I
predložil spis sp. zn. 29 Cb/132/2013 dňa 10.2.2015 na Krajský súd v Košiciach za účelom
rozhodnutia o odvolaní.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.4.2015 č. k. 4 Cob/13/2015-98 potvrdil
uznesenie Okresného súdu Košice I.
Dňa 7.8.2015 vyzval tunajší súd právnu zástupkyňu žalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku za podanú žalobu.
Uznesením zo dňa 3.2.2016 č. k. 29Cb/132/2013-105 Okresný súd Košice I zastavil
konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.2.2016 právna zástupkyňa žalobcu
doložila potvrdenie o úhrade súdneho poplatku.
Uznesením zo dňa 21.3.2016 č. k. 29 Cb/132/2013-113 Okresný súd Košice I zrušil
uznesenie č. k. 29 Cb/132/2013-105 zo dňa 3.2.2016 o zastavení konania.
Následne bol vo veci dňa 29.6.2016 určený termín pojednávania na deň 27.10.2016.
Na základe vyššie uvedeného je zrejme, že Okresný súd Košice I v tomto konaní
vykonával úkony smerujúce k ukončeniu veci, avšak pre žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov, odvolania právnej zástupkyne žalobcu a pre nezaplatenie súdneho poplatku (až
v odvolacej lehote) dochádzalo k predlžovaniu lehoty na ukončenie súdneho sporu.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že o zjavne neopodstatnenú sťažnosť
ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť
porušenia sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Dôvodom na odmietnutie
sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd
nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a z tohto dôvodu ju odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98,
Z prehľadu vykonaných procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd
nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobkyňa, nesúhlasiac
s posúdením splnenia podmienok pre priznanie oslobodenia, aktívne využívala procesné
prostriedky, ktoré mala k dispozícii. Túto samotnú skutočnosť nie je možné pripísať
na ťarchu sťažovateľky, avšak ani súd nezodpovedá za objektívne predĺženie konania, ktoré
v tejto súvislosti vzniklo (m. m. II. ÚS 41/97).
Sťažovateľka si však ani po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov nesplnila svoju zákonnú povinnosť uhradiť súdny
poplatok za podaný návrh napriek tomu, že bola kvalifikovane zastúpená, a to ani
v dodatočnej lehote určenej vo výzve okresného súdu zo 7. augusta 2015. V tomto období
teda sťažovateľka zjavne nesie zodpovednosť za vznik prekážky postupu okresného súdu
v napadnutom konaní z dôvodu, že si nesplnila poplatkovú povinnosť. Po odstránení tejto
prekážky okresný súd zrušil uznesenie o zastavení konania a vo veci nariadil termín
pojednávania.
Ústavný súd nespochybňuje tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého medzi
jednotlivými procesnými úkonmi okresného súdu sú väčšie časové odstupy, čo môže
signalizovať, že v napadnutom konaní dochádza k prieťahom. Ústavný súd v tejto súvislosti
však poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, tak sťažnosti
spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnené (pozri napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
III. ÚS 59/05). Na vec sťažovateľky sú uvedené právne názory podľa názoru ústavného
súdu aplikovateľné.
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého konania zatiaľ nevybočuje
z medzí ústavnej akceptovateľnosti, pričom dôvody, pre ktoré zatiaľ vo veci nebolo
právoplatne rozhodnuté, nemožno v ústavne relevantnej miere pričítať na vrub bezdôvodnej
nečinnosti alebo neefektívnej činnosti okresného súdu.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným
postupom okresného súdu v napadnutom konaní a sťažovateľkou označenými právami
neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohla
reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľkou označených práv. Ústavný súd preto
sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť
sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní
neodôvodnenou nečinnosťou alebo neefektívnym postupom okresného súdu dochádzalo
k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2016