Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 851/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou,

Čajakova 5, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, Košice,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva že sťažovateľka je v procesnom postavení

navrhovateľky účastníčkou napadnutého konania o zaplatenie sumy 14 581,46 €

s príslušenstvom. Žaloba bola podaná 16. júla 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že:

„Hoci predseda Okresného súdu Košice I v odpovedi na sťažnosť na prieťahy zo dňa

04. 07. 2016 uznal čiastočnú dôvodnosť podanej sťažnosti za obdobie od 07. 08. 2015 do

03. 02. 2016, sťažovateľka má za to, že k prieťahom v konaní došlo aj v čase

od 05. 09. 2013, kedy právne zástupkyňa sťažovateľky prevzala výzvu súdu na dokladovanie

pomerov sťažovateľky, do 10. 03. 2014, kedy súd vydal uznesenie o nepriznaní oslobodenia

od súdnych poplatkov vo vzťahu k sťažovateľke, čo predstavuje 6 mesiacov bez vykonania

akéhokoľvek úkonu konajúceho súdu. Taktiež v čase od 07. 04. 2014, kedy sťažovateľka

podala odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Košice I, sp. zn.:

zo dňa 10. 03. 2014, do 07. 01. 2015, kedy okresný súd uznesením zrušil uznesenie

zo dňa 10. 03. 2014 a opätovne nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov,

došlo k prieťahom v konám, nakoľko medzi týmito dvoma úkonmi uplynulo obdobie

9 mesiacov, kedy súd nevykonal vo veci žiadny úkon.

Postupom a rozhodnutím porušovateľa, t. j. Okresného súdu Košice I, bolo

u sťažovateľa porušené jeho základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.“

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti žiada, aby ústavný súd

po jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konať v napadnutom konaní

bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,

ako aj úhradu trov právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom v sume 363,79 €.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn.

z 19. októbra 2016, z ktorého okrem iného vyplýva:

«... bola vec preradená do registra „Cb“ z dôvodu žiadosti o oslobodenie od

súdnych poplatkov a vec bola náhodným výberom pridelená zákonnému sudcovi

pod sp. zn. .

Dňa 12.8.2013 bola vyzvaná právna zástupkyňa žalobcu na zdokladovanie

majetkových pomerov žalobcu za účelom rozhodnutia o oslobodení od platenia súdneho

poplatku.

Vyššia súdna úradníčka vyzvala prípisom zo dňa 12.8.2013 Krajský dopravný

inšpektorát za účelom zistenia majetkových pomerov žalobcu.

Odpoveď na túto výzvu bola súdu doručená dňa 16.9.2013.

Uznesením zo dňa 10.3.2014 č. k. -37 Okresný súd Košice I

žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 7.4.2014 podala voči vyššie uvedenému

uzneseniu právna zástupkyňa žalobcu odvolanie.

Uznesením zo dňa 7.1.2015 č. k. -58 Okresný súd Košice I zrušil

uznesenie zo dňa 10.3.2014 č. k. -37 a žalobkyni nepriznal oslobodenie od

súdnych poplatkov.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2015 podala právna

zástupkyňa žalobcu voči vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie. Okresný súd Košice I

predložil spis sp. zn. dňa 10.2.2015 na Krajský súd v Košiciach za účelom

rozhodnutia o odvolaní.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.4.2015 č. k. -98 potvrdil

uznesenie Okresného súdu Košice I.

Dňa 7.8.2015 vyzval tunajší súd právnu zástupkyňu žalobcu na zaplatenie súdneho

poplatku za podanú žalobu.

Uznesením zo dňa 3.2.2016 č. k. -105 Okresný súd Košice I zastavil

konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.2.2016 právna zástupkyňa žalobcu

doložila potvrdenie o úhrade súdneho poplatku.

Uznesením zo dňa 21.3.2016 č. k. -113 Okresný súd Košice I zrušil

uznesenie č. k. -105 zo dňa 3.2.2016 o zastavení konania.

Následne bol vo veci dňa 29.6.2016 určený termín pojednávania na deň 27.10.2016.

Na základe vyššie uvedeného je zrejme, že Okresný súd Košice I v tomto konaní

vykonával úkony smerujúce k ukončeniu veci, avšak pre žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov, odvolania právnej zástupkyne žalobcu a pre nezaplatenie súdneho poplatku (až

v odvolacej lehote) dochádzalo k predlžovaniu lehoty na ukončenie súdneho sporu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť

porušenia sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Dôvodom na odmietnutie

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a z tohto dôvodu ju odmietne (obdobne napr. , ,

).

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Z prehľadu vykonaných procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd

nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobkyňa, nesúhlasiac

s posúdením splnenia podmienok pre priznanie oslobodenia, aktívne využívala procesné

prostriedky, ktoré mala k dispozícii. Túto samotnú skutočnosť nie je možné pripísať

na ťarchu sťažovateľky, avšak ani súd nezodpovedá za objektívne predĺženie konania, ktoré

v tejto súvislosti vzniklo (m. m. ).

Sťažovateľka si však ani po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov nesplnila svoju zákonnú povinnosť uhradiť súdny

poplatok za podaný návrh napriek tomu, že bola kvalifikovane zastúpená, a to ani

v dodatočnej lehote určenej vo výzve okresného súdu zo 7. augusta 2015. V tomto období

teda sťažovateľka zjavne nesie zodpovednosť za vznik prekážky postupu okresného súdu

v napadnutom konaní z dôvodu, že si nesplnila poplatkovú povinnosť. Po odstránení tejto

prekážky okresný súd zrušil uznesenie o zastavení konania a vo veci nariadil termín

pojednávania.

Ústavný súd nespochybňuje tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého medzi

jednotlivými procesnými úkonmi okresného súdu sú väčšie časové odstupy, čo môže

signalizovať, že v napadnutom konaní dochádza k prieťahom. Ústavný súd v tejto súvislosti

však poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , tak sťažnosti

spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnené (pozri napr. , ,

). Na vec sťažovateľky sú uvedené právne názory podľa názoru ústavného

súdu aplikovateľné.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého konania zatiaľ nevybočuje

z medzí ústavnej akceptovateľnosti, pričom dôvody, pre ktoré zatiaľ vo veci nebolo

právoplatne rozhodnuté, nemožno v ústavne relevantnej miere pričítať na vrub bezdôvodnej

nečinnosti alebo neefektívnej činnosti okresného súdu.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným

postupom okresného súdu v napadnutom konaní a sťažovateľkou označenými právami

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohla

reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľkou označených práv. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť

sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

neodôvodnenou nečinnosťou alebo neefektívnym postupom okresného súdu dochádzalo

k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2016