Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 849/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25,

Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažnosti, ako aj z vyžiadaného spisového materiálu krajského súdu vyplýva, že

sťažovateľ v procesnom postavení navrhovateľa bol účastníkom konania vedeného

Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. o náhradu škody spôsobenej pri

výkone verejnej moci, pričom jeho návrh bol rozsudkom súdu prvého stupňa z 5. mája 2014

zamietnutý ako nedôvodný. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktoré

je (bolo) predmetom napadnutého konania krajského súdu vedeného pod sp. zn.

. V napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. krajský súd na

odvolanie sťažovateľa preskúmaval uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -325

z 13. februára 2014, ktorým bola sťažovateľovi uložená poplatková povinnosť za odvolanie

v sume 20 €.

Ústavný súd zistil, že krajský súd v zásade bezprostredne po podaní sťažnosti

ústavnému súdu rozsudkom z 29. septembra 2015 obe odvolaniami sťažovateľa napadnuté

rozhodnutia súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Okresný súd Bratislava I predložil spis č. k. spolu s predkladacou

správou porušovateľovi dňa 06. 08. 2014.

Porušovateľ neumožnil sťažovateľovi nahliadnutie do spisu č. k. , hoc

o tom sťažovateľ vyslovene opakovane žiadal (viď. prílohy a spis).

Vzhľadom k tomu, že porušovateľ je v oboch konaniach stále nečinný, o vec sa

nezaujíma, ignoruje zásadu rýchlosti súdneho konania o odvolaní, tak sťažovateľ podal

listom zo dňa 14. 07. 2015 sťažnosť na prieťahy predsedovi Krajského súdu v Bratislave

(príloha č. 6).

Lustráciou v info kancelárii Krajského súdu v Bratislave dňa 06. 08. 2015 bolo

zistené, že aj napriek sťažnosti na prieťahy porušovateľ nevytýčil doposiaľ termín

pojednávania, resp. verejného vyhlásenia rozsudku, teda stav právnej neistoty sťažovateľa o

výsledok odvolacích konaní trvá v čase podania tejto ústavnej sťažnosti už viac ako 1 rok

-čo je z ústavného hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, pričom sa jedná o odvolacie

konanie v kompenzačnom konaní, ktoré dľa judikatúry ESĽP má byť ako celok spravidla

rozhodnuté do 11 mesiacov, včítane lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody na ústrednom orgáne štátu.

Sťažovateľ k prieťahom a porušeniu primeranej lehoty v zmysle čl. 6 ods. 1

Dohovoru neprispel, má záujem na rýchlom prejednaní veci a rozhodnutí o ním podaných

odvolaniach.

Dľa judikatúry ESĽP o účinný prostriedok nápravy sa jedná v prípade, že

je poškodenej osobe priznaná primeraná výška zadosťučinenia na základe rozhodnutia

súdu, ktoré je rýchle , dostatočne odôvodnené a vykonané bez prieťahov.

Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti porušovateľ nekoná efektívne, nekoná

sústredene, nekoná v súlade s ustanovením (porušuje zásadu rýchlosti súdneho

konania), čo má a malo za následok, že ochrana práv sťažovateľa v dôsledku neefektívneho

konania , nečinnosti porušovateľa nedosiahla požadovanej kvality a rýchlosti rozhodnutí

vo veci samej a to v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ergo ochrana základných práv sťažovateľa nie je vinou porušovateľa rýchla

a účinná.

Sťažovateľ k neefektívnemu a nesúrodému , nekoncentrovanému konaniu a nečinnosti

porušovateľa v oboch odvolacích konaniach neprispel.

Stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok konania stále trvá a to už viac ako 1

rok, čo v dôsledku porušenia primeranej lehoty v kompenzačných konaniach a konaniach

o odvolaní potom čo mu bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom nezákonným

a protiústavným postupom okresného súdu (dľa právneho názoru sťažovateľa ide o reakciu

okresného súdu na sťažnosť na prieťahy - riešené aj cestou ústavného súdu) nie je súladné

s konštantnou judikatúrou ESĽP, nie je súladné s čl. 6 ods. 1 cit Dohovoru.“

Sťažovateľ sa na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti domáha, aby ústavný

súd po jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom

krajského súdu v napadnutých konaniach bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, prikáže krajskému súdu konať

v napadnutých konaniach bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 2 250 €, ako aj úhradu trov právneho zastupovania v konaní pred

ústavným súdom v sume 294,08 €.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda krajského súdu v prípise sp. zn. Spr. 3514/16 z 5. októbra

2016, v ktorom uviedol:

„Dňa 05. 10. 2016 som požiadal , predsedu senátu 5Co,

o vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti. Tento vo svojom vyjadrení skonštatoval, že

v uvedenej právnej veci Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom sp. zn.

, sp. zn. zo dňa 29. 09. 2015, ktorý bol dňa 05. 11. 2015

odoslaný spolu so súdnym spisom sp. zn. Okresnému súdu Bratislava I.“

Návrh bol pôvodne pridelený sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi ako sudcovi

spravodajcovi. Následne po prerozdelení vecí bol 14. septembra 2016 pridelený sudcovi

Ladislavovi Oroszovi ako sudcovi spravodajcovi.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že o zjavne neopodstatnený návrh ide

vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (). Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ). Z obsahu sťažnosti v posudzovanej veci, najmä označenia

odporcu, ktorým je odvolací súd, a jej petitu, v ktorom sťažovateľ požaduje vyslovenie

porušenia v sťažnosti označených práv výlučne postupom krajského súdu v konaniach

sp. zn. a sp. zn. , vyplýva, že napáda len postup krajského

súdu v odvolacom konaní.

Aj keď dĺžka napadnutého konania (viac ako jeden rok) by mohla signalizovať,

že v ňom dochádza k prieťahom, nemožno len na základe tejto skutočnosti vyvodiť záver,

že postupom krajského súdu došlo k porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , , ). V prípade, keď ústavný súd zistil,

že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ),

prípadne ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , ,

).

Pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zohľadňoval aj charakter

odvolacieho konania, v ktorom je úlohou odvolacieho súdu preskúmanie odvolaním

namietaného postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa. Skutočnosť, že v posudzovanej

veci nedošlo dosiaľ k fakultatívnemu nariadeniu pojednávania, resp. k iným úkonom

zistiteľným z pohľadu sťažovateľa, ešte sama osebe neznamená, že odvolací súd je vo veci

úplne nečinný. Ústavný súd aj preto dospel k záveru, že dĺžku odvolacieho konania

od predloženia veci odvolaciemu súdu (podľa vyjadrenia sťažovateľa 6. augusta 2014,

pozn.) do podania jeho sťažnosti ústavnému súdu (13. augusta 2015, pozn.) nemožno bez

ďalšieho označiť ako zjavne neprimeranú, ktorá by sama osebe mohla založiť záver

o porušení jeho základného práva podľa . Navyše v konkrétnych

okolnostiach posudzovanej veci treba vziať na zreteľ aj skutočnosť, že vec bola meritórne

rozhodnutá krajským súdom 29. septembra 2015, čím došlo k odstráneniu stavu právnej

neistoty sťažovateľa. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania ústavného súdu

už nemožno krajský súd považovať za porušovateľa základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a taktiež je vylúčené, aby ústavný súd

v právoplatne skončenej veci krajskému súdu uložil povinnosť konať bez zbytočných

prieťahov.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť po jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2016