Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 607/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť , podnikajúceho pod obchodným

menom , zastúpeného advokátom

JUDr. Petrom Timkom, Štefánikova trieda 6, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 400 € (slovom

štyristo eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho advokáta JUDr. Petra

Timka, Štefánikova trieda 6, Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 5. októbra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

podnikajúceho pod obchodným menom

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že vo veci návrhu sťažovateľa z 21. novembra 2012

sa začalo na okresnom súde viesť konanie v obchodnoprávnej veci, ktoré nebolo do dňa

podania tejto sťažnosti skončené. Sťažovateľ v sťažnosti opisuje priebeh súdneho konania,

predovšetkým, že okresný súd mal prvýkrát vyzvať žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe

až 18. augusta 2014 po tom, ako sťažovateľ upozornil okresný súd na prieťahy v jeho

konaní. Sťažovateľ ďalej uvádza, že posledné (tretie) pojednávanie, ktoré sa malo

uskutočniť 22. septembra 2015, bolo zrušené a od toho dňa okresný súd vo veci nevykonal

žiaden úkon, pričom od dátumu „zaplatenia súdneho poplatku (30. 1. 2013) do dňa, kedy

súd uskutočnil prvé pojednávanie vo veci (10. 3. 2015), uplynulo 770 dní, čo je viac ako

25 mesiacov. Podľa právnej úpravy účinnej ku dňu zaplatenia súdneho poplatku bol súd

viazaný lehotou najviac 2 mesiace. Súd prekročil záväznú lehotu viac než 12 násobne. ...

Od dátumu prvej námietky sťažovateľa proti nečinnosti súdu (9. 5. 2014) do dňa, kedy súd

uskutočnil prvé pojednávanie vo veci (10. 3. 2015), uplynulo 306 dní, čo je viac ako

43 týždňov... Od dátumu zrušeného pojednávania (22. 9. 2015) do dňa spísania tejto

sťažnosti (26. 9. 2016) uplynulo 371 dní, čo je 53 týždňov... Od dátumu druhej námietky

sťažovateľa proti nečinnosti súdu (29. 2. 2016) do dňa spísania tejto sťažnosti (26. 9. 2016),

uplynulo 211 dní, čo je viac ako 30 týždňov.“. Sťažovateľ svoj prípad pritom nepovažuje

za právne ani fakticky zložitý a nevidí ani žiadne vlastné zavinenie za dlhodobú nečinnosť

okresného súdu, ktorú by mu bolo možné pričítať. Za jediného pôvodcu zbytočných

prieťahov označuje okresný súd, ktorého prípadnú obranu o preťaženosti došlou agendou

a „personálne poddimenzovaných kapacitách“ odmieta s poukazom na ustálenú

rozhodovaciu prax ústavného súdu, že takéto okolnosti žiaden súd nezbavujú zodpovednosti

za prieťahy v súdnom konaní.

3. V návrhu na rozhodnutie vo veci samej sťažovateľ navrhuje vysloviť porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru,

okresnému súdu prikázať vo veci vedenej pod sp. zn. konať bez zbytočných

prieťahov a sťažovateľovi priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj náhradu

trov konania pred ústavným súdom v sume 303,16 €.

II.

4. Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril svojím stanoviskom sp. zn. Spr. 653/16

z 25. októbra 2016, v ktorom k obdobiam nečinnosti okresného súdu poukázal

„na nedostatočnú personálnu obsadenosť súdu ako aj množstvo vecí v senáte zákonnej

sudkyne, ktorá po pridelení veci do senátu 25.2.2013 mala celkovo 919 vecí a agende C

a Cb, čo neumožňovalo skôr sa predmetnému konaniu venovať, nakoľko sudca musel

vybavovať veci podľa poriadia nápadu. V období augusta 2014, kedy sudkyňa doručovala

návrh žalovanému mala v senáte 1003 nevybavených vecí agendy C a Cb. V septembri

2015. keď bola vec pridelená zastupujúcemu sudcovi z dôvodu dlhodobej neprítomnosti

zákonnej sudkyne, tento mal v senáte 770 nevybavených vecí agendy C a Cb, pričom mu

od sudkyne JUDr. v septembri 2015 bolo pridelených ďalších 155 vecí z agendy

Cb, teda spolu mal 925 vecí, čo objektívne neumožnilo, všetky prerozdelené veci

naštudovať, tak aby v nich bolo vo všetkých plynulo konané.

Uvedený stav nevybavených vecí v senátoch sudcov tak objektívne neumožňoval

vo veci konať v kratších časových intervaloch, nakoľko povinnosťou sudcov je konať

vo všetkých pridelených veciach.

K prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní tak došlo z dôvodu nedostatočnej

personálnej obsadenosti súdu, ktorý od znovuobnovenia v roku 2008 mal len 7 sudcov, hoci

s ohľadom na veľkosť obvodu mal mať minimálne 16 sudcov. Uvedená skutočnosť mala

za dôsledok to, že v senáte zákonnej sudkyne JUDr. bolo priemerne okolo 950

vecí v pojednávacej agende, čo objektívne neumožňovalo sudkyni konať vo všetkých

pridelených veciach plynule a bez prieťahov.

Vplyv na plynulosť konania mala aj skutočnosť, že sudkyňa JUDr. bola

od septembra 2015 na ročnej zahraničnej stáži a všetky jej spisy museli byť prerozdelené

medzi zostávajúcich sudcov, čo neprimerane navýšilo počet vecí v ich senátoch tak, že

v konaniach nemohli konať plynulo.“.

5. Sťažovateľ sa vo vyjadrení k stanovisku okresného súdu, ktoré bolo doručené jeho

právnemu zástupcovi, poukázal na to, že sám okresný súd vo svojom vyjadrení uznal vznik

zbytočných prieťahov v danej veci, pričom opakovane poukázal na to, že interné faktory

súvisiace s obsadenosťou okresného súdu a organizáciou práce na okresnom súde „podľa

dlhodobo ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu... nezbavujú všeobecné súdy

zodpovednosti za prieťahy“.

6. Ústavný súd podľa v danej veci upustil

od ústneho pojednávania, keďže okresný súd vo svojom stanovisku k sťažnosti, ako aj

sťažovateľ vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu výslovne súhlasili s upustením

od verejného ústneho pojednávania, pričom po oboznámení sa s obsahom sťažnosti,

stanoviskom okresného súdu k sťažnosti, nadväzujúcim vyjadrením sťažovateľa

k stanovisku okresného súdu, ako aj s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu

vedeného pod sp. zn. dospel k názoru, že od tohto ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

7. Z obsahu spisu okresného súdu, ktorý bol ústavnému súdu zapožičaný 31. októbra

2016, ústavný súd zistil tento podstatný priebeh konania:

- 26. november 2012 – okresnému súdu bola doručená žaloba, ktorá bola zapísaná

do súdneho registra Rob,

- 5. december 2012 – okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku

z návrhu, ktorý žalobca uhradil 31. januára 2013,

- 15. február 2013 – vyšší súdny úradník vydal pokyn na prevedenie veci do registra

„Cb“ pre nemožnosť vydania platobného rozkazu,

- 25. február 2013 –vec bola zapísaná do súdneho registra „Cb“ a pridelená sudkyni

JUDr. Chrapkovej,

- 14. máj 2014 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľa o nariadenie

pojednávania,

- 7. august 2014 – okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil odporcovi vyjadriť sa

k žalobe v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, zároveň si okresný súd vyžiadal

od Okresného súdu Trnava aktuálny výpis z obchodného registra,

- 27. august 2014 – okresnému súdu bol doručený výpis z obchodného registra,

- 4. september 2014 – žalovaný doručil do spisu vyjadrenie k žalobe,

- 23. december 2014 – zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 10. marec 2015,

- 10. marec 2015 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bolo vykonané

dokazovanie a ktoré bolo následne odročené na 5. máj 2015,

- 5. máj 2015 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia,

pričom pojednávanie bolo odročené na 22. september 2015 na účely vypočutia svedkyne,

- 11. september 2015 – pojednávanie nariadené na 22. september 2015 bolo zrušené

z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na stáž na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“),

- 21. september 2015 – z dôvodu dlhodobej neprítomnosti zákonnej sudkyne bol spis

pridelený na konanie sudcovi , ktorý pojednávanie 22. septembra 2015

odročil na neurčito z dôvodu naštudovania veci,

-13. september 2016 – vec bola opätovne pridelená pôvodnej zákonnej sudkyni

JUDr. Chrapkovej,

- 19. október 2016 – zákonná sudkyňa vydala pokyn na doručenie nového

procesného poučenia stranám z dôvodu nadobudnutia účinnosti Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“).

IV.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP k

dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m.m. , ).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

13. Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce

plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie

a stav právnej istoty.

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa

bude konať nové pojednávanie.

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Povinnosť súdu

konať bez prieťahov nadväzne na to vyplýva aj z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, alebo z prvej vety ,

podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ).

18. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd

uvádza, že žaloba o plnenie peňažnej sumy z dôvodu bezdôvodného obohatenia patrí medzi

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, pričom pri aplikácii

relevantnej právnej úpravy sa všeobecné súdy opierajú o ustálenú súdnu prax. Predmetná

právna vec podľa ústavného súdu ani nevykazuje známky neprimeranej skutkovej zložitosti,

ktorá by vyžadovala obzvlášť komplikované dokazovanie. Na margo uvedeného ústavný

súd podotýka, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy

v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce, nečinnosťou bez relevantného

právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu (mutatis mutandis ,

).

19. Z hľadiska druhého kritéria relevantného pre skúmanie existencie zbytočných

prieťahov ústavný súd konštatuje, že z obsahu sťažnosti, stanoviska okresného súdu

a napokon ani z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu nevyplývajú žiadne podstatné

okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by prispeli k doterajšej dĺžke namietaného konania

a bolo by ich potrebné pri rozhodovaní ústavného súdu zohľadniť.

20. Napokon, pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie

zbytočných prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu,

ústavný súd zistil, že v priebehu konania sa vyskytli dve neprimerane dlhé obdobia

nečinnosti. Prvé obdobie od 25. februára 2013, keď bola vec prevedená zo súdneho registra

„Rob“ do súdneho registra „Cb“, trvalo viac ako 17 mesiacov, konkrétne do 7. augusta

2014, keď bolo vydané uznesenie č. k. -24, ktorým bolo odporcovi uložené

písomne sa vyjadriť k veci, a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviesť

vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvolá,

a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Druhé neprimerané obdobie nečinnosti

okresného súdu trvalo viac ako 1 rok, a to od 22. septembra 2015 do 19. októbra 2016.

Počas tohto obdobia bol spis pridelený na konanie inému sudcovi okresného súdu z dôvodu

vykonávania stáže pôvodnej zákonnej sudkyne , na ESĽP

v Štrasburgu.

21. Vo vzťahu k obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení

sudcami a vysokému počtu vecí pridelených jednotlivým sudcom na konanie

a rozhodovanie (v kritickom čase bolo v súdnych oddeleniach dotknutých sudcov

pridelených priemerne 900 až 1000 vecí) ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, napr. , , , , , že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, aj to len

v tom prípade, ak sa na tento účel prijali včas adekvátne opatrenia. Námietka neprimeraného

zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo

znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci (). To isté platí aj

pre prípad organizačných zmien v súdnictve, ktoré nemôže byť dôvodom na ospravedlnenie

prípadného porušenia označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

22. Vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti okresného súdu ústavný súd konštatuje,

že v postupe okresného súdu v právnej veci sťažovateľa boli zistené nedostatky vo svojom

súhrne dosahujúce ústavnú relevanciu. Preukázanou nečinnosťou, ktorá nemala ojedinelý

charakter a pramenila zrejme v systémových nedostatkoch personálneho zabezpečenia

výkonu súdnictva na okresnom súde, sa tento súd podieľal na predĺžení posudzovaného

konania v rozsahu viac ako dvoch rokov. To má za následok porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj jeho práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

V.

23. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

24. Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

25. Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľov v zmysle a

prikázal okresnému súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby

ďalej konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu). Ústavným

súdom vyslovený príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov je okresný súd povinný

rešpektovať aj v prípade, pokiaľ tento bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný

v budúcnosti vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutí

odvolacieho súdu účastníkom konania.

VI.

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

28. Svoju požiadavku na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €

sťažovateľ odôvodňoval pocitmi sklamania a frustrácie z nečinnosti okresného súdu,

na ktorý podal žalobu s nádejou, že mu poskytne rýchlu a účinnú právnu ochranu.

Následkom toho nemá podľa sťažovateľa súdna moc „pred nepoctivými podnikateľmi

žiadnu autoritu, lebo dlhodobou nečinnosťou im dáva komfortný priestor, aby si zariadili

svoje majetkové záležitosti spôsobom, ktorý môže sťažiť alebo dokonca aj zmariť budúce

uspokojenie žalobného nároku. Tieto aspekty robia zo súdnej moci len štatistu, ktorý aj keď

napokon prizná uplatnený žalobný nárok, jeho vymožiteľnosť ostáva v rovine teórie... Súd

v danom prípade nepôsobí autoritatívne a výchovne, ale naopak, spôsobuje u sťažovateľa

skepsu a dezilúziu, zavŕšenú silnými pochybnosťami, kedy príde právoplatné skončenie tejto

veci, keď po takmer 4 rokoch trvania sporu nedošlo ešte ani len k vydaniu rozsudku

na úrovni prvej inštancie. Ak pripočítame ešte prípadné odvolacie konanie, sťažovateľa

čakajú ešte roky čakania.“.

29. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa

pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

30. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania (neprevyšujúcu štyri roky), ako aj obdobia

zistenej nečinnosti okresného súdu v danom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza

do úvahy aj priznanie finančného zadosťučinenia, avšak nie v sťažovateľom žiadanej výške.

Finančné zadosťučinenie v sume 400 € za súčasného vyslovenia príkazu okresnému súdu

konať vo veci považuje ústavný súd aj s prihliadnutím na predmet súdneho sporu

za primerané pre nápravu porušenia označených práv. Na jeho zaplatenie preto ústavný súd

zaviazal okresný súd v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, tak ako to

je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

VII.

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

32. Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume

303,16 €, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu). Následne si sťažovateľ uplatnil náhradu trov právneho

zastúpenia aj za vyjadrenie k stanovisku okresného súdu k sťažnosti v sume 151,58 €,

t. j. spolu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 454,74 €.

33. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu v zmysle § 16

ods. 3 vyhlášky je 8,58 €.

34. Ústavný súd vzhľadom na možnosť (a nie povinnosť) danú mu § 36 ods. 2

uložiť niektorému účastníkovi úhradu trov konania považoval

za dôvodné sťažovateľovi priznať úhradu trov právneho zastúpenia za dva vyúčtované

úkony právnych služieb vykonané v roku 2016 (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu), keďže vo vyjadrení sťažovateľa z 10. novembra 2016

na vyjadrenie okresného súdu síce sťažovateľ skutočnosti uvedené vo vyjadrení okresného

súdu namietal, neuviedol však žiadne zásadne nové argumenty pre rozhodnutie ústavného

súdu vo veci. Ústavný súd preto porušovateľa základného práva zaviazal na zaplatenie

úhrady trov právneho zastúpenia v ním pôvodne vyúčtovanej sume 303,16 €, ktorá

pozostáva z odmeny za vykonané právne úkony v sume 2 x 143 € a paušálnej náhrady

nákladov v sume 2 x 8,58 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

35. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

36. Ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať

finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, ako aj trovy právneho

zastúpenia nad ústavným súdom priznanú sumu, tak ako to je uvedené v bode 5 výroku

tohto nálezu.

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016