Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 720/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti KOPOS-BV, spol. s r. o., Belehradská 1,

Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava,

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 až 4 postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. mája 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti KOPOS-BV, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2016

doručená sťažnosť spoločnosti KOPOS-BV, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 až 4 (ďalej len „“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“) a jeho rozsudkom z 26. mája 2015 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je obchodnou spoločnosťou,

ktorej spoločníkmi od jej vzniku boli a .

zomrel pričom výška jeho obchodného podielu bola

50 %, čo zodpovedalo vkladu 82 985 €. Tento obchodný podiel zdedila .

Druhý spoločník zomrel a výška jeho obchodného

podielu bola tiež 50 %, čo zodpovedalo vkladu 82 985 €. Obaja spoločníci vykonávali

zároveň aj funkciu konateľov. , ktorá zdedila obchodný podiel

po , zvolala 21. októbra 2013 mimoriadne valné

zhromaždenie ako orgánu sťažovateľky, na ktorom boli vykonané tieto zmeny: (i)

za konateľku sťažovateľky bola vymenovaná , (ii) rozhodlo sa o odvolaní

a o výmaze konateľa , (iii) za spoločníka s nezmenenou

výškou vkladu, t. j. 50 % podielom na základnom imaní bola prijatá ,

(iiii) rozhodlo sa o výmaze spoločníka . V čase konania

mimoriadneho valného zhromaždenia nebolo dedičské konanie po druhom spoločníkovi

ukončené. Jeho zákonnými dedičmi boli jeho štyri deti. Dedičia

po zomrelom spoločníkovi neboli pozvaní na mimoriadne valné

zhromaždenie. , ktorá ho zvolala, poznala týchto do úvahy

prichádzajúcich dedičov, dokonca s nimi komunikovala v súvislosti s riešením vzniknutej

mimoriadnej situácie. O konaní tohto valného zhromaždenia sa dedičia po

dozvedeli z obchodného registra, do ktorého nahliadli cez internetový portál.

Podľa ich názoru pri zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia nebol dodržaný postup

ustanovený zákonom − a ani spoločenskou zmluvou. Dedičia po

zomrelom spoločníkovi preto podali 6. decembra 2013 na

Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) žalobu, ktorou sa domáhali proti

sťažovateľke ako odporkyni určenia neplatnosti uznesení prijatých na mimoriadnom valnom

zhromaždení konanom 21. októbra 2013. Navrhovatelia na preukázanie odôvodnenosti

žaloby uviedli, že boli vedome vylúčení z účasti na rokovaní mimoriadneho valného

zhromaždenia, čím boli fakticky obmedzené ich práva spojené s obchodným podielom –

zúčastniť sa na valnom zhromaždení, predniesť na ňom svoje stanoviská a hlasovať.

Okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. z 29. apríla 2014, ktorým určil, že

uznesenie prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení sťažovateľky konanom 21. októbra

2013, ktorým bola vymenovaná za konateľa sťažovateľky, je neplatné.

Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.

2

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie. Sťažovateľka

nesúhlasila s výrokom rozsudku, ktorým bolo uznesenie prijaté na mimoriadnom valnom

zhromaždení o vymenovaní za konateľa určené za neplatné. O odvolaní

rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom, ktorým potvrdil odvolaním napadnutú časť

rozsudku okresného súdu z 29. apríla 2014. Sťažovateľka podala proti napadnutému

rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 28. apríla 2016 odmietnuté.

3. Sťažovateľka nesúhlasí s rozhodnutiami vo veci konajúcich súdov a uvádza, že

v dobe konania mimoriadneho valného zhromaždenia, teda 21. októbra 2013, nebolo

skončené dedičské konanie po spoločníkovi a spoločníčke

a nebolo známe, kto zdedil jeho obchodný podiel. V tom čase však bolo

potrebné v záujme riadneho chodu sťažovateľky a plnenia jej finančných záväzkov

zabezpečiť čo najrýchlejšie menovanie konateľa. Sťažovateľka vníma ako porušenie svojich

práv skutočnosť, „že konajúce súdy právne ustálili, že navrhovatelia ako dedičia po

zomrelom spoločníkovi odporcu sa dňom jeho smrti de facto

stali spoluvlastníkmi jeho obchodného podielu v zmysle , podľa ktorého sa

dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa...“.

4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„ 1. Základné práva spoločnosti KOPOS-BV, spol. s r. o., IČO: 35 691 671,

Belehradská 1, Bratislava upravené v , ods. 2, ods. 3, ods. 4 Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu Bratislave v konaní vedenom pod

spis. zn.: , porušené boli.

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vo veci konal ako nezávislý

a nestranný súd. Právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 05. 2015,

č.k.:2Cob/205/2014-127 sa ruší a prikazuje sa vec znova prejednať tak, aby bol

rešpektovaný platný právny stav najmä, aby boli riadne vykonané dôkazy v zmysle § 129

ods. 1 a aby bolo rozhodnuté v súlade s SR a Európskym dohovorom

o ľudských právach a základných slobodách.

3

3. KOPOS-BV, spol. s r. o., IČO: 35 691 671, Belehradská 1, Bratislava priznáva

finančné zadosťučinenie 5 000,00 EUR (slovom päťtisíc EUR), ktoré je Krajský súd

v Bratislave povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).

4. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho

zastúpenia 359,06 EUR (slovom tristopäťdesiatdeväť EUR 06 centov), ktoré je súd povinný

zaplatiť na účet advokáta vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, číslo účtu:

SK7909000000000173742168 do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane

ustanoví zákon.

4

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

).

6. Ústavný súd sa vychádzajúc z uvedeného pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zaoberal bližšie otázkou, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Ústavný súd

predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124

). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či

mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ) a nemá zásadne ani

5

oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(m. m. , ). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre

konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda

všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej

úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne

námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd

už opakovane uviedol (napr. , ), že ochrana , prípadne

dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len

ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní

, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5

a zákonom ( ).

7. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd

rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha

pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie

zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne

odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv

a slobôd (napr. , , , ).

8. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

až 4 . K namietanému porušeniu týchto práv malo dôjsť napadnutým

rozsudkom krajského súdu, ako aj jeho postupom. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že

krajský súd, ktorý rozhodoval ako súd druhého stupňa, posudzoval uznesenia, ktoré boli

prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení sťažovateľky konanom 21. októbra 2013.

O konaní uvedeného valného zhromaždenia neboli vôbec informovaní zákonní dedičia

po zomrelom spoločníkovi . Sťažovateľka tento postup pri

6

zvolávaní valného zhromaždenia odôvodňuje tým, že v čase jeho konania, teda 21. októbra

2013, ešte nebolo známe, kto zdedil obchodný podiel po .

Sťažovateľka konala v záujme zabezpečenia jej riadneho a nerušeného chodu, pretože

po smrti oboch spoločníkov ostala bez konateľa. Krajský súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku k tejto otázke uviedol:

„Odvolací súd má za to, že navrhovatelia vstúpili smrťou do jeho

majetkovoprávnych vzťahov, do jeho práv i povinností, a teda aj obchodný podiel nadobudli

ku dňu smrti .

Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že navrhovateľov je potrebné považovať

za spoločníka, t. j. za osobu oprávnenú v zmysle podať žalobu. Opačný výklad by

v konečnom dôsledku zbavil nadobúdateľov obchodného podielu podať žalobu, keďže

zo znenia nevyplýva, že by sa lehota pre dedičov predlžovala a ide o prekluzívnu

lehotu.

Dedičov je teda potrebné od smrti poručiteľa až do rozhodnutia súdu o potvrdení

nadobudnutia dedičstva považovať za spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva

so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov. V období medzi nadobudnutím

dedičstva a potvrdením nadobudnutia dedičstva, prípadne schválením dohody o

vysporiadaní dedičstva, sú dedičia oprávnení veci, ktoré patria do dedičstva, v medziach

zákona držať, užívať, požívať ich plody a úžitky a nakladať s nimi.“

9. Krajský súd vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku názor, že navrhovatelia,

teda dedičia po zomrelom spoločníkovi, vstúpili smrťou do jeho

majetkovoprávnych vzťahov v plnom rozsahu. Hmotnoprávna úprava je stabilná v otázke

dedenia obchodného podielu ( ) a platí, že dedičstvo sa

nadobúda smrťou poručiteľa ( ). Skutočnosť, že dedičské

konanie po zomrelom spoločníkovi nebolo skončené, nebolo prekážkou toho, aby jeho

dedičia neboli informovaní o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia. Závery

krajského súdu preto rozhodne nie sú svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva

z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom

krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

7

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa

ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje

ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne

odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové

a právne skutočnosti (, ). Takýmito nedostatkami napadnutý

rozsudok krajského súdu postihnutý vôbec nie je. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet

žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré

sú aj dostatočne odôvodnené. Postup krajského súdu pri hodnotení skutkového stavu veci

a pri ustálení právnych záverov v žiadnom prípade nezakladá dôvod na zásah zo strany

ústavného súdu.

10. Sťažovateľka v sťažnosti namieta aj zásah do svojich práv podľa čl. 46 ods. 2,

3 a 4 . Sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, však sťažnosť

v tejto časti vôbec neodôvodnila. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ide o nedostatok

jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej ustanovením § 20

ods. 1 , ktorou je logické, kompaktné a dostatočne určité

odôvodnenie návrhu vo vzťahu k právam, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ

v petite sťažnosti domáha. Namietané porušenie

l. 46 ods. 2 je skôr kompetenčným ustanovením určujúcim, kedy súdna moc

preskúmava rozhodnutia orgánov verejnej správy, ako ustanovením zakladajúcim základné

právo. V prípade sťažovateľky išlo o prieskum rozhodnutia všeobecného súdu pri

rozhodovaní o riadnom opravnom prostriedku. v zakotvuje právo na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a právo na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom orgánu verejnej moci. Sťažovateľka však

v sťažnosti vyjadruje nesúhlas s právnymi názormi aplikovanými v jej veci. Vo vzťahu k čl.

46 ods. 4 je potrebné uviesť, že jeho obsahom nie je základné právo, ale povinnosť

štátu upraviť podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane zákonom.

V napadnutom rozsudku krajského súdu preto ústavný súd nevzhliadol ani možné porušenie

8

základných práv podľa , 3 a 4 , ktoré by mohol bližšie preskúmať

v ďalšom konaní.

11. Z uvedeného dôvodu podľa názoru ústavného súdu nejestvuje príčinná súvislosť

medzi označenými právami sťažovateľky, ktorých porušenie namietala, a napadnutým

rozsudkom krajského súdu či jeho postupom pri rozhodovaní v danej veci, ktorá by

umožňovala vysloviť záver o porušení sťažovateľkou označených práv. Ústavný súd preto

považuje sťažnosť proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ako aj jeho postupu

v celom rozsahu za zjavne neopodstatnenú, čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa

.

12. Pretože sťažnosť bola v celom rozsahu odmietnutá, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalším návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že

ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016

9