Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 798/2016
PDF · 109.26 KB
No categories available
III. ÚS 798/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Petrom Harakálym, advokátska kancelária, Mlynská 28, Košice, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 5 CoPr 3/2016 z 31. mája 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra
2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 CoPr
3/2016 z 31. mája 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania (ako
žalobca, pozn.) o určenie, že obsah a podmienky v subdodávateľskej zmluve zo 14. júna
2010 zodpovedajú pracovnoprávnemu vzťahu a úraz, ktorý sa sťažovateľovi stal, je
pracovným úrazom. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) svojím čiastočným
rozsudkom z 1. decembra 2015 v uvedenej veci vedenej pod sp. zn. 25 Cpr 6/2013 rozhodol
tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. Proti prvostupňovému rozsudku okresného súdu
podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ nespokojný
s napadnutým rozsudkom krajského súdu sa obracia so sťažnosťou na ústavný súd.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj
prvostupňový rozsudok je nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, pričom krajskému
súdu vyčíta najmä to, že nedostatočne sa vysporiadal s jeho argumentáciou spočívajúcou
v poukázaní na prítomnosť zákonných znakov závislej práce ako materiálnej podstaty
právneho vzťahu medzi sťažovateľom ako žalobcom a odporcom. Z uvedených dôvodov
považuje závery uvedené v rozhodnutiach konajúcich súdov za svojvoľné, v rozpore
so zákonom a porušujúce jeho označené práva.
K otázke prípustnosti svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „vyčerpal všetky možné
právne prostriedky poskytnuté mu právnym poriadkom Slovenskej republiky“.
Vychádzajúc z uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že napadnutým rozsudkom
krajského súdu došlo k porušeniu jeho označených práv, a žiada, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, ktorým vysloví porušenie jeho označených
práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, označený rozsudok krajského súdu zruší a vec
vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
2
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ proti napadnutému
rozsudku krajského súdu podal dovolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 17. októbra
2016, o ktorom ku dňu rozhodovania o tejto sťažnosti nebolo rozhodnuté.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,
podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych
predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom
príslušným orgánom (IV. ÚS 177/05).
Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu
sťažovateľom vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje
právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach
porušenia označených práv, ak je zrejmé, že sťažovateľ podal dovolanie, pričom v čase
rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené. Sťažnosť musela byť
preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie
namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.
Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,
keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase
do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...
Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 237/09,
I. ÚS 358/09), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)
a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú
až po rozhodnutí o dovolaní.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
O ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie
napadnutého rozsudku krajského súdu, náhrada trov konania) z dôvodu odmietnutia
sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. novembra 2016
4