Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 852/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s. r. o.,

Májkova 3, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Margity

Hrivňákovej, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a „“

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

Advokátskou kanceláriou JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s. r. o., Májkova 3,

Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Margity Hrivňákovej,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a „“ (ďalej len

„ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že namietané konanie začalo žalobou

sťažovateľa doručenou krajskému súdu 26. augusta 2014. Sťažovateľ sa ňou domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia sp. zn. 35233-2/2014-

BA z 10. júna 2014 v spojitosti s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta sp. zn.

12864-40/2014-GA z 2. apríla 2014 a postupu, ktorým mu nebol priznaný nárok na

jednorazové vyrovnanie z choroby z povolania chronickej intoxikácie. Konanie je vedené na

krajskom súde pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že krajský súd po podaní žaloby nekonal 26 mesiacov, preto je

toho názoru, že takýmto postupom krajského súdu je porušované jeho základné právo, aby

bolo vo veci rozhodnuté bez zbytočných prieťahov v konaní.

Sťažovateľ od začiatku uplatnenia nároku už dovŕšil vek 80 rokov, pričom trpí

závažnými ochoreniami vzniknutými v súvislosti s chorobou z povolania – chronická

intoxikácia CS2. Pôsobením škodlivého toxického sírouhlíka došlo k nárastu

neoperovateľného tumoru mozgu, organickému poškodeniu centrálneho nervového

systému, organickým duševným poruchám spôsobeným poškodením mozgu, poruchám

osobnosti a správania, poškodeniu a disfunkcii mozgu, hlavne v emotivite, afektivite,

myslení, správaní, s neurovegetatívnym doprovodom, kŕčom, ktoré podstatne neustále

znižujú kvalitu jeho života.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1 Krajský súd Bratislava v konaní pod sp. zn. porušil právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2, čl. 46

ods. 2 č. .

2. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- Eur, ktoré

Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd

Bratislava povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa, JUDr. Margita

Hrivňáková do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , podľa ktorého

má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),

alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

Podľa ustáleného názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými

prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu

konať bez zbytočných prieťahov. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv

a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Zo sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy podľa § 62

a nasl. zákona o súdoch.

Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

(napr. , ) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy

v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už

netrvá v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu bola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej

veci nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať (napadnuté konanie od jeho

začiatku až do podania ústavnej sťažnosti trvá 26 mesiacov, pričom krajský súd vo veci už

meritórne rozhodol 27. októbra 2016.

Keďže sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi krajského súdu nepodal, a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ), ústavný súd, opierajúc sa

o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ), dospel

k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie

sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva

sťažovateľa priznaného mu podľa , preto podľa v spojení

s bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu

neprípustnosti.

2. Sťažovateľ namieta, že v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.

dochádza aj k porušovaniu jeho základného práva zaručeného v čl. 46

ods. 2 . Podľa tohto ustanovenia „kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takého rozhodnutia...“.

Podľa musí návrh okrem iného obsahovať

odôvodnenie návrhu.

Sťažovateľ porušenie krajským súdom nijako neodôvodnil, preto

ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti podľa odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľa v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu dochádza k zbytočným prieťahom

(v čase rozhodovania o sťažnosti je vec v štádiu doručovania rozhodnutia), predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne ).

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016