Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 849/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

13. decembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital

Investments Limited, 83 83 Ducie Street, Manchester, Veľká Británia, zastúpenej usadeným

euroadvokátom Mgr. Michalom Jendrulekom, Citorínska 9, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. z 11. júla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments Limited o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. októbra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments

Limited, 83 83 Ducie Street, Manchester, Veľká Británia (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej aj „okresný súd“)

sp. zn. z 11. júla 2016 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla najmä:

„Dňa 05.08.2016 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené uznesenie

Okresného súdu Galanta sp.zn. zo dňa 11.07.2016, ktorým Okresný súd

Galanta v exekučnej veci oprávneného CD Consulting s.r.o... Praha 1, Česká republika

proti povinnému ,... v exekučnej veci o vymoženie 504,- Eur s prísl.

vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. Ex 31668/14 zastavil

exekúciu vedenú pod sp. zn. , Ex 31668/14.

Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Galanta podáva sťažovateľ sťažnosť

na Ústavný súd...

Podľa názoru právneho zástupcu sťažovateľa napadnuté uznesenie je založené

na tom, že pôvodný oprávnený - spoločnosť CD Consulting s.r.o. bol ako procesné

legitimovaný subjekt povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na zmenu

hmotnoprávnej vecnej aktívnej legitimácie na sťažovateľa a na tom základe, že pre

nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal

nárok zo zmenky, o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného

s povinným, ktorá povinnosť sa vzťahuje aj na pôvodného oprávneného ako indosatára,

zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Súd však neskúmal, či pôvodný

oprávnený CD Consulting s.r.o. mal nejaké rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného

vzťahu s povinným, hoci uviedol, že práve CD Consulting s.r.o. mal povinnosť doplniť

v lehote do 22.1.2016 návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočností týkajúce sa

vlastného vzťahu s povinným podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku práve na základe

§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Pritom však Okresný súd Galanta zámerne neskúmal,

2

či vôbec tento oprávnený nejaké vlastné vzťahy s povinným má. CD Consulting svoju

povinnosť splniť nemohol, pretože žiadne vlastné vzťahy s povinným nemal... Právny

zástupca sťažovateľa upozorňuje na skutočnosť, že Okresný súd Galanta bol povinný ešte

pred zastavením exekúcie pripustiť zmenu oprávneného. Keďže ani len nerozhodol o návrhu

súdneho exekútora na pripustenie zmeny oprávneného, porušil celkom zjavne právo

na prístup k sudu sťažovateľa.

Právny zástupca sťažovateľa je toho názoru, že v danom prípade bolo potrebné, aby

Okresný súd Galanta uplatnil taký výklad § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorý je

ústavnokonformný a aj realizovateľný...

Okresný súd Galanta však zastavil exekúciu bez toho, aby rozhodol o návrhu

súdneho exekútora na pripustenie zmeny oprávneného do 60 dní (zákonná lehota), čím

celkom jednoznačne zamedzil sťažovateľovi právo na súd vrátane práva na prístup k súdu

ako zložky práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu.

... právny zástupca sťažovateľa poukazuje na skutočnosť, že prostriedok nápravy

zavedený od 01.7.2016 v o niektorých opatreniach súvisiacich

s prijatím , a Správneho

súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý umožňuje podať návrh

na obnovu konania v prípade, ak právoplatný rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa

uplatňoval nárok zo zmenky a exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená,

pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou

a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvne podmienky, 2. obmedzenia alebo

neprípustnosť použitia zmenky alebo 3. rozpor so dobrými mravmi alebo so zákonom, sa

netýka zastavenia exekúcie z dôvodu nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa

§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ale iba v prípade zastavenia exekúcie podľa § 243f

ods. 6 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

Sťažovateľ namieta aj porušenie článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane

ľudských práva a základných slobôd a to konkrétne porušenie práva na pokojné užívanie

majetku, ktorý predstavuje vymáhaná pohľadávka sťažovateľa, vo vzťahu ku ktorej došlo

v dôsledku zastavenia exekúcie k definitívnej strate nádeje na jej zhmotnenie, pretože

3

vzhľadom na vyššie uvedené znenie o niektorých opatreniach

súvisiacich s prijatím ,

a a o zmene a doplnení niektorých zákonov, túto vymáhanú

pohľadávku už nie je možné ďalej vymáhať v obnovenom konaní, keďže to je umožnené iba

v prípade zastavenia exekúcie podľa § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m)

Exekučného poriadku, a nie v prípade zastavenia exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie...

Odobratie majetku bez zaplatenia sumy opodstatnene sa vzťahujúcej na jej hodnotu

bežne tvorí neprimeraný zásah, ktorý nemôže byť ospravedlnený podľa článku 1 Protokolu

č. 1. Na to, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do spravodlivej rovnováhy medzi

kolidujúcimi zásahmi, mal súd zastaviť exekúciu podľa § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1

písm. m) Exekučného poriadku, aby mohol sťažovateľ opäť uplatniť svoj nárok na súde

v obnovenom konaní. Keďže ale došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 243f ods. 5

Exekučného poriadku, sťažovateľ nemohol uplatniť dôvod obnovy konania podľa § 3

o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného

sporového poriadku, a a

o zmene a doplnení niektorých zákonov...

Podľa názoru právneho zástupcu sťažovateľa daným uznesením jednoznačne došlo

k strate nádeje sťažovateľa na zhmotnenie jeho už judikovanej pohľadávky.“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že namietanými

rozhodnutiami okresného súdu boli porušené jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, zrušil

namietané rozhodnutia okresného súdu v označených častiach a priznal jej trovy právneho

zastúpenia.

4

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

5

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutými

uzneseniami okresného súdu.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov ma rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

6

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť (, ).

Okresný súd Galanta v relevantných častiach napadnutých uznesení uviedol:

«Na návrh oprávneného sa dňa 18.7.2014 začalo exekučné konanie na vymoženie

uloženej povinnosti vo výške 504,- Eur s prísl. zmenkovej odmeny 1,68 Eur a trov exekúcie,

na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Martine,

sp. zn. zo dňa 3.3.2014.

V priebehu konania, dňa 29.1.2016, doručil súdny exekútor súdu podanie spoločnosti

Private Capital Investments Limited,... označené ako Doplnenie návrhu na vykonanie

exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Spolu s uvedeným podaním doručil

exekútor aj oznámenie o zmene oprávneného a návrh na pripustenie zmeny účastníka

konania spolu s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.12.2015...

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaním súdneho exekútora zo dňa

20.1.2016, s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie od spoločnosti Priváte Capital

Investments Limited zo dňa 20.1.2016 a s dôkazmi predloženými spolu s týmto podaním.

Súd dospel k záveru, že nedošlo k splneniu povinnosti ustanovenej v § 243f ods. 1

Exekučného poriadku, a to k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4

Exekučného poriadku v zákonnej lehote 30 dni zo strany oprávneného. Doplnenie návrhu

na vykonanie exekúcie od spoločnosti Priváte Capital Investments Limited zo dňa 20.1.2016

súd považuje za irelevantné, nakoľko doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým

súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, a teda uvedená spoločnosť

nie je účastníkom konania, nemá aktívnu legitimáciu v tomto konaní a jediným oprávneným

v predmetnej exekúcii je spoločnosť CD Consulting, s.r.o. Oprávnený si svoju zákonnú

povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v stanovenej lehote nesplnil,

7

na základe čoho súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku zastavil.

Súd pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že Rámcová zmluva o postúpení

pohľadávok, uzatvorená medzi oprávneným a spoločnosťou Priváte Capital Investments

Limited dňa 23.12.2015, bola uzatvorená v prvý deň účinnosti ,

ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, a to práve doplnením povinnosti

uloženej oprávnenému v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (a na to nadväzujúcich

prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku). Napriek skutočnosti, že nemožno

spochybniť právo oprávneného postúpiť takúto pohľadávku na iný subjekt, v kontexte

prijatej novely (ktorej obsah musel byť v čase podpisu Rámcovej zmluvy o postúpení

pohľadávok obom zmluvným stranám známy) a s poukazom na argumentáciu spoločnosti

Priváte Capital Investments Limited uvedenú v podaní zo dňa 20.1.2016 („spoločnosť nie je

prvotným ani iným majiteľom cenného papieru - vlastnej zmenky; nie je indosatárom a teda

svoje právo nepreukazuje nepretržitým radom indosamentov; nemá žiaden vlastný vzťah

s povinným“) vyhodnotil súd tento postup ako účelové obchádzanie zákona, ktorého cieľom

je vyhnúť sa opisu rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným

v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ako vyplýva z exekučného titulu, oprávnený

(teda spoločnosť CD Consulting, s.r.o.) je indosatárom v predmetnom zmenkovom vzťahu,

a má povinnosť preukázať vyššie(uvádzané skutočnosti, opísané v § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku.»

III.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

8

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, , ).

Citované rozhodnutie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových

a právnych záverov, pričom ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým okresný súd

dospel vo svojich uzneseniach, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené

a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že

sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná

rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor, podľa

ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ sťažovateľka namieta, že okresný súd použil

v jej veci ústavne nekonformný výklad ustanovení Exekučného poriadku, s týmto jej

tvrdením sa ústavný súd nestotožňuje. Výklad, ktorý sťažovateľka podáva, považuje

ústavný súd za prísne formalistický, ktorý nezohľadňuje účel ,

ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa

vlastného vzťahu s povinným má každý oprávnený, ak je podkladom na vykonanie exekúcie

rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

9

V prípade, že vymáhaná pohľadávka bola postúpená pôvodným veriteľom, je nový veriteľ

(oprávnený v exekučnom konaní) povinný opísať vlastné vzťahy s povinným, na základe

ktorých vznikol samotný hmotnoprávny vzťah medzi povinným a pôvodným veriteľom.

Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľky, že okresný súd „mal súd zastaviť exekúciu

podľa § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, aby mohol

sťažovateľ opäť uplatniť svoj nárok na súde v obnovenom konaní...“, ústavný súd, nemajúc

dôvod odchýliť sa od doterajšej judikatúry (napr. ), zdôrazňuje, že zastaviť

exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je možné iba vtedy, ak

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa

uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou, a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Ústavný

súd v tejto súvislosti pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj

vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje

subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu

a poškodzovaniu. Pokiaľ sťažovateľka, resp. jej právny predchodca ako oprávnený

v exekučnom konaní, návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku nedoplnila o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu

s povinným s odôvodnením, že žiadne vlastné vzťahy s povinným nemá, okresný súd

nemohol preskúmať rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, a po jeho

preskúmaní prípadne exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku.

Ústavný súd považuje v závere za potrebné uviesť, že pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že

nemá žiadne vlastné vzťahy s povinným, a zároveň žiada, aby bolo exekučné konanie

zastavené v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, toto jej tvrdenie vedie

ústavný súd k úvahám o tom, že sťažovateľka si bola dobre vedomá skutočnosti, že

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, spĺňa podmienky uvedené v § 57

10

ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a celý postup sťažovateľky v exekučnom konaní bol

tak iba jej snahou obísť povinnosti zavedené novelou Exekučného poriadku (zákon

č. ), a vyhnúť sa tak zastaveniu exekučného konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky

nezaoberal (m. m. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016

11