Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 303/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-80

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a sudcov Petra Brňáka a Marianny

Mochnáčovej prerokoval prijaté sťažnosti spoločností ST OMEGA s. r. o., Námestie

gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, a SLOVDACH, s. r. o, Popradská 23, Stará Ľubovňa,

obidvoch zastúpených advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, Žižkova 6, Košice, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -497 z 8. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnostiam spoločností ST OMEGA s. r. o. a SLOVDACH, s. r. o.,

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)

č. k. -26 zo 4. mája 2016 boli na ďalšie konanie prijaté sťažnosti spoločnosti

ST OMEGA s. r. o. (ďalej aj ,,sťažovateľka 1“ alebo ,,dlžník“) a spoločnosti

SLOVDACH, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka 2“, spolu aj ako ,,sťažovateľky“), ktorými

namietali porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov

č. k. -497 z 8. januára 2016 (ďalej len ,,okresný súd“ a ,,uznesenie okresného

súdu“). Týmto uznesením ústavného súdu bola zároveň odložená vykonateľnosť uznesenia

okresného súdu.

2. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil reštrukturalizačné konanie proti

sťažovateľke 1 ako dlžníkovi, začal proti nej konkurzné konanie a vyhlásil na jej majetok

konkurz. Súčasne ustanovil správcu a vyzval veriteľov na prihlasovanie ich pohľadávok.

Napadnutému uzneseniu pritom predchádzala povolená reštrukturalizácia sťažovateľky 1

ako dlžníka, v rámci ktorej však schôdza veriteľov konaná 29. decembra 2015 prijala

na návrh OTP Banky Slovensko, a. s., ako jedného z veriteľov uznesenie, aby súd vyhlásil

na majetok dlžníka konkurz.

3. V sťažnostiach sťažovateľky zhodne uviedli, že okresný súd uznesením

z 28. apríla 2015 rozhodol tak, že začal reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi.

Uznesením z 10. júna 2015 však okresný súd rozhodol tak, že zastavil

reštrukturalizačné konanie. Na odvolanie dlžníka Krajský súd v Košiciach uznesením

č. k. -429 z 1. októbra 2015 (ďalej len ,,krajský súd“ a ,,povoľujúce

uznesenie krajského súdu“) zmenil toto uznesenie okresného súdu tak, že povolil

reštrukturalizačné konanie dlžníka. Povoľujúce uznesenie krajského súdu bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku 22. októbra 2015. Keďže však povoľujúce uznesenie krajského súdu

nemalo zákonné náležitosti uznesenia o povolení reštrukturalizácie v zmysle § 116 ods. 4

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o konkurze a reštrukturalizácii“),

krajský súd vydal 6. novembra 2015 dopĺňacie uznesenie, ktorým ustanovil do funkcie

správcu, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 30 dní od povolenia

reštrukturalizácie, uložil správcovi povinnosť informovať o povolení reštrukturalizácie

dlžníka známych veriteľov, určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu

správcu, a poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok. Dopĺňacie uznesenie

krajského súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 16. novembra 2015.

4. Keďže vzhľadom na existenciu dvoch uznesení krajského súdu (povoľujúce

a dopĺňacie) bolo sporné, od ktorého momentu plynie veriteľom lehota na prihlasovanie

pohľadávok, okresný súd uznesením z 23. decembra 2015 na návrh správcu rozhodol, že

na prihlášky viacerých veriteľov (vrátane sťažovateľky 2) doručené správcovi 26. novembra

2015, resp. 7. decembra 2015 sa prihliada. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že

na prihlášky veriteľov má byť aplikovaná lehota 30 dní od zverejnenia dopĺňacieho

uznesenia krajského súdu (od 16. novembra 2015). Toto uznesenie okresného súdu však

bolo v Obchodnom vestníku zverejnené až 4. januára 2016 a ešte 29. decembra 2015 sa

konala už spomenutá schôdza veriteľov, ktorá na návrh jedného z veriteľov prijala

uznesenie, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz [§ 131 ods. 2 písm. d) zákona

o konkurze a reštrukturalizácii].

5. Ďalej sťažovateľky uvádzajú, že okresnému súdu bola 7. januára 2016 doručená

námietka sťažovateľky 2, ktorou namietala, že pre predčasné konanie schôdze veriteľov jej

boli upreté veriteľské práva, keďže na tejto 29. decembra 2015 nemohla predniesť svoje

stanoviská. Následne okresný súd napadnutým uznesením z 8. januára 2016 rozhodol tak, že

zastavil reštrukturalizačné konanie proti sťažovateľke 1 ako dlžníkovi, začal proti nej

konkurzné konanie a vyhlásil na jej majetok konkurz.

6. Jadro sťažnostných námietok sťažovateliek spočíva v tejto argumentácii:

- krajský súd zmätočne povolil reštrukturalizáciu uznesením z 1. októbra 2015, avšak

správcu, u ktorého si veritelia mali prihlasovať svoje pohľadávky v 30-dňovej lehote,

ustanovil až dopĺňacím uznesením zo 6. novembra 2015,

- okresný súd síce uznesením z 23. decembra 2015 rozhodol, že na prihlášky

sťažovateľky 2, ako aj ďalších veriteľov sa prihliada, toto uznesenie však bolo

v Obchodnom vestníku zverejnené až 4. januára 2016, teda po schôdzi veriteľov, ktorá sa

konala 29. decembra 2015 a ktorej výsledkom bolo uznesenie, aby súd vyhlásil na majetok

dlžníka konkurz,

- schôdza veriteľov uskutočnená 29. decembra 2015 sa preto konala predčasne

(neboli dodržané zákonné lehoty jej konania), v dôsledku čoho sa jej nemohli zúčastniť

veritelia, na ktorých prihlášky sa podľa uznesenia okresného súdu z 23. decembra 2015

malo prihliadať,

- samotný okresný súd akceptoval (inak možný) návrh schôdze veriteľov, aby

vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, a

- hlasovanie bánk ako najväčších veriteľov na schôdzi veriteľov za vyhlásenie

konkurzu má špekulatívny charakter a je zjavným zneužitím práva.

7. Sťažovateľky následne uvádzajú, že napadnuté uznesenie okresného súdu

z 8. januára 2016 je nepreskúmateľné a neodôvodnené, absentuje v ňom vyrovnanie sa

s námietkou sťažovateľky 2 doručenej súdu 7. januára 2016, je ústavne neudržateľné, keďže

legalizuje závery schôdze veriteľov, ktorá sa konala v rozpore so zákonom (predčasne),

a ktoré favorizujú iba určitú skupinu veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v lehote

do 23. novembra 2015, avšak výslovne diskriminujú veriteľov, ktorí si pohľadávky

prihlásili síce neskôr, ale v zmysle uznesenia okresného súdu z 23. decembra 2015 sa

na tieto prihlášky malo prihliadať.

8. V petite sťažností sťažovateľky ústavnému súdu navrhujú, aby nálezom vyslovil

porušenie nimi označených práv napadnutým uznesením okresného súdu, toto zrušil a vrátil

vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadajú priznať aj náhradu trov konania

pred ústavným súdom.

II.

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa

k prijatej sťažnosti vyjadril, zaslal ústavnému súdu kompletný spis a oznámil, či trvá

na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom. Predseda okresného súdu vo vyjadrení

doručenom ústavnému súdu 6. júla 2016 uviedol tieto relevantné skutočnosti:

- sťažovateľka 1 ako dlžník už v minulosti prešla procesom reštrukturalizácie, ktorá

bola skončená skorším uznesením okresného súdu (sp. zn. zo 7. februára 2014),

- dozorný správca však okresnému súdu podaním zo 14. novembra 2014 oznámil, že

sťažovateľka 1 si nesplnila svoje povinnosti v zmysle záväznej časti reštrukturalizačného

plánu, a preto navrhol na jej majetok vyhlásiť konkurz,

- na návrh veriteľa OTP Banka Slovensko, a. s., je na okresnom súde

pod sp. zn. vedené konkurzné konanie proti sťažovateľke 1 ako dlžníkovi,

ktoré bolo uznesením zo 4. februára 2015 prerušené z dôvodu, že sťažovateľka 1 ako dlžník

požiadala správcu o vypracovanie reštrukturalizačného posudku,

- následne prebiehala reštrukturalizácia pod sp. zn. tak, ako to

sťažovateľky popísali v ich sťažnostiach,

- napadnuté uznesenie okresného súdu bol vydané v nadväznosti na uznesenie

schôdze veriteľov 29. decembra 2015, ktorým veritelia sťažovateľky 1 ako dlžníka súhlasili

s návrhom na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (za 7 veriteľov – 93,82 %, proti 1

veriteľ – 3,47 %, hlasovania sa zdržali 2 veritelia – 2,71 %),

- pretože veritelia vyslovili súhlas s tým, aby bol na majetok sťažovateľky 1

vyhlásený konkurz, súd v súlade s § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného

konania, vyhlásil na jej majetok konkurz, ustanovil správcu a vyzval veriteľov

na prihlasovanie ich pohľadávok.

10. Predseda okresného súdu svoju argumentáciu uzavrel tým, že okresný súd

postupoval v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase jeho rozhodovania,

a k zmätočnosti rozhodnutí odvolacieho súdu sa nebude vyjadrovať. Predseda okresného

súdu vo vyjadrení zároveň uviedol, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

11. Sťažovateľky zastúpené právnym zástupcom vo vyjadrení doručenom ústavnému

súdu 24. júna 2016 zhodne uviedli, že súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania v tejto veci. Reagujúc na vyjadrenie okresného súdu sťažovateľky v replike

doručenej 4. augusta 2016 zotrvali na svojej sťažnostnej argumentácii.

12. Podaním doručeným ústavnému súdu 11. júla 2016 štyria veritelia sťažovateľky

1 (Sberbank Slovensko, a. s., OTP Banka Slovensko, a. s., Tatra banka, a. s., a UniCredit

Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. – ďalej aj ,,dotknutí veritelia“), ktorí si prihlásili

svoje pohľadávky do predmetnej reštrukturalizácie, požiadali ústavný súd podľa § 51 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) o doručenie sťažností pre účely vyjadrenia

sa k nim.

13. Následne dotknutí veritelia doručili ústavnému súdu 22. septembra 2016

vyjadrenie, v ktorom predložili vlastnú argumentáciu podporujúcu závery okresného súdu,

ktorý napadnutým uznesením na základe uznesenia prijatého schôdzou veriteľov

konvertoval reštrukturalizáciu sťažovateľky 1 ako dlžníka na konkurz. V podstatnom

dotknutí veritelia uviedli:

- podstatná časť námietok sťažovateliek smeruje k uzneseniam krajského súdu, ktoré

neboli napadnuté sťažnosťou,

- sťažovateľky opomínajú, že aj v nimi tvrdenom prípade nesprávne zvolanej schôdze

veriteľov by bol okresný súd rovnako povinný zastaviť reštrukturalizačné konanie, začať

konkurzné konanie a vyhlásiť konkurz [§ 131 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii]. Vyhlásenie konkurzu tak bolo neodvratným následkom konania prvej

schôdze veriteľov, pričom nebolo rozhodujúce, či bola zvolaná riadne alebo nie. Ak sa

schôdza veriteľov uskutočnila v riadnom termíne, boli na nej splnené podmienky

na vyhlásenie konkurzu (hlasovanie väčšiny veriteľov). Ak sa uskutočnila mimo zákonných

lehôt, boli tým rovnako splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu,

- ak by ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil, okresný súd by bol opäť povinný

rozhodnúť rovnako – vznikol by teda identický následok,

- namietané neumožnenie hlasovania sťažovateľke 2 na schôdzi veriteľov by mohlo

byť z ústavnoprávneho hľadiska významné len vtedy, ak by tento veriteľ mohol svojimi

hlasmi reálne ovplyvniť výsledok hlasovania schôdze veriteľov 29. decembra 2015. Ak by

však aj sťažovateľka 2 realizovala na schôdzi veriteľov svoje hlasovacie práva (ktoré sú

v zanedbateľnej výške) alebo by vyjadrila svoje stanovisko k reštrukturalizácii, výsledok

hlasovania by s určitosťou nebol iný, keďže významná väčšina veriteľov (93,82 % hlasov)

sa jednoznačne a nepochybne vyjadrila za vyhlásenie konkurzu,

- reštrukturalizácia je procesný nástroj na dosiahnutie akceptovateľnej dohody medzi

veriteľmi a dlžníkom, a nie nástroj núteného a špekulatívneho presadzovania ekonomických

predstáv dlžníka proti vôli a záujmom veriteľov,

- veritelia sa vždy majú právo rozhodnúť, že reštrukturalizáciu nepodporia, realizácia

tohto práva je plne legitímna, predpokladaná zákonom a ústavne udržateľná,

- sťažovatelia v sťažnosti opomenuli uviesť, že sťažovateľka 1 ako dlžník už skôr

jednu reštrukturalizáciu absolvovala, svojich veriteľov však ani len čiastočne neuspokojila

a vyhlásenia o prevzatí záväzkov zo strany zjavne imaginárnych investorov nikdy

nenaplnila,

- hoci reštrukturalizácia sťažovateľky 1 ako dlžníka vykazuje určité korigované

procesné nedostatky, tieto nemožno vzhľadom na petit sťažností a znenie aplikovateľných

noriem zákona o konkurze a reštrukturalizácii považovať za dostatočne intenzívne na to,

aby zasiahli do označených práv, ktorých porušenie namieta.

14. Keďže účastníci konania oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní, a ústavný

súd dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci,

boli splnené podmienky pre upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a sťažnosť bola prejednaná a rozhodnutá na neverejnom zasadnutí senátu

ústavného súdu.

15. Po podrobnom posúdení sťažností, uznesenia okresného súdu, vyjadrení

k sťažnostiam a vyžiadaného spisu okresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom

zasadnutí senátu k záveru, že sťažnostiam sťažovateliek nemožno vyhovieť.

III.

16. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie

a rešpektovanie všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.

Generálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí

byť v súlade s ( ). Výklad každej právnej normy (právneho

predpisu) musí byť konformný s ako základným zákonom štátu s najvyššou

právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je

v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo platí aj pri

interpretácii právnych noriem z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.

17. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

18. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci

všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry (siedma hlava má dva

oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní

svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého

procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre

porušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)

rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie

zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne

odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré

zo základných práv a slobôd (napr. , , ).

19. Podstata sťažnostných námietok vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu spočíva

v tom, že vychádza z uznesenia schôdze veriteľov, ktorej sa v dôsledku zmätočného postupu

krajského súdu a následného neskoro uverejneného uznesenia okresného súdu o prihliadaní

na ich prihlášky nemohli zúčastniť, predložiť svoje vyjadrenia a ani hlasovať všetci

veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky. V postupe majority veriteľov, ktorí

odhlasovali konverziu reštrukturalizácie na konkurz, sťažovateľky zhodne vidia zjavné

zneužitie práva a špekulatívne hlasovanie dotknutých veriteľov.

20. Vychádzajúc zo skôr uvedeného takto predmetom skúmania ústavného súdu bolo

to, či napadnutým uznesením mohlo dôjsť k zásahu do označených práv sťažovateliek. Inak

povedané, ústavný súd skúmal, či napadnutým uznesením okresný súd poskytol

sťažovateľke 1 ako dlžníkovi a sťažovateľke 2 ako jej veriteľovi spravodlivú súdnu ochranu

pri rešpektovaní materiálnej rovnosti všetkých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní

(, ).

21. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom

konaní vyplýva z . Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi

aj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon

( ). Týmto zákonom je zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý

v rámci tretej časti nazvanej Reštrukturalizácia upravuje v jej piatej hlave aj dohľad správcu

a súdu počas reštrukturalizácie.

22. Ústavný súd sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadril

k charakteru reštrukturalizácie, ako aj k rozhodovaniu všeobecných súdov

v reštrukturalizácii (napr. , , ,

). Nie je sporné, že reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým

konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie

správcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad

väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109

ods. 3 písm. e) a f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii]. Reštrukturalizácia chráni dlžníka

pred veriteľmi, čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých veriteľov na vyššom

rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.

23. Všeobecný súd pritom v reštrukturalizácii vystupuje ako strážca zákonnosti, ale

aj spravodlivosti celého procesu reštrukturalizácie, pričom táto jeho úloha sa plne prejavuje

najmä pri rozhodovaní v prípadoch explicitne predpokladaných zákonom o konkurze

a reštrukturalizácii. Ústavný súd pritom už vo svojej rozhodovacej činnosti zvýraznil

požiadavku na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam

a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr. ), ako aj povinnosť súdu

zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho rozhodnutia na účastníkov konania (napr.

). Samozrejme, platí, že obsah pojmu spravodlivosť je autonómny, a teda

rôznymi subjektmi vnímaný odlišne. To isté platí aj v posudzovanej veci, keď to, čo sa javí

spravodlivé sťažovateľkám, sa nemusí javiť spravodlivým ostatným dotknutým veriteľom.

Nájsť spravodlivú rovnováhu medzi oprávnenými záujmami dlžníka a rôznych veriteľov

v reštrukturalizácii nie je jednoduché, čo však neznamená, že všeobecný súd môže

aprobovať riešenie, ktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len vo vzťahu k jednému

veriteľovi, prípadne viacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným veriteľom, prípadne

dlžníkovi objektívne nevykazuje črty spravodlivého.

24. Pre účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého uznesenia okresného súdu

aj vo väzbe na citované judikatórne východiská sa ústavný súd oboznámil s jeho písomným

odôvodnením, kde okresný súd popri citácii relevantných ustanovení zákona o konkurze

a reštrukturalizácii v podstatnom uviedol:

,,Okresný súd uznesením z 28. apríla 2015 rozhodol o začatí reštrukturalizačného

konania voči dlžníkovi.

Uznesením z 10. júna 2015 súd zastavil reštrukturalizáciu dlžníka.

Voči uzneseniu podal dlžník odvolanie.

Krajský súd... zmenil uznesenie okresného súdu tak, že povolil reštrukturalizáciu

dlžníka. Dopĺňacím uznesením ustanovil do funkcie správcu...

Dňa 29. decembra 2015 sa konala schôdza veriteľov, o priebehu ktorej spísal

správca zápisnicu a doručil ju súdu. Na predmetnej schôdzi sa zúčastnili 11 veritelia

dlžníka, z toho 10 veriteľov bolo oprávnených hlasovať, preto schôdza bola

uznášaniaschopná. Veriteľ OTP banka Slovensko, a.s. predniesol návrh, aby na majetok

dlžníka bol vyhlásený konkurz. Následne na schôdzi veriteľov bolo prijaté uznesenie,

ktorým veritelia dlžníka súhlasili s návrhom na vyhlásenie konkurzu na majetok

dlžníka (za 7 veriteľov – 93,82 %, proti 1 veriteľ – 3,47 %, hlasovania sa zdržali 2

veritelia – 2,71 %).

Dňa 29.12.2015 doručil správca žiadosť v zmysle § 126 ods. 3 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, ktorou požiadal súd o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka...

Nakoľko veritelia na schôdzi veriteľov dňa 29.12.2015 na základe návrhu veriteľa

OTP banka Slovensko, a.s. prijali uznesenie, ktorým vyslovili súhlas s tým, aby na majetok

dlžníka bol vyhlásený konkurz, súd v súlade s § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného

konania, vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, ustanovil správcu, vyzval veriteľov, aby

v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky...“

25. Po oboznámení sa s písomným odôvodnením napadnutého uznesenia okresného

súdu a obsahom súdneho spisu možno konštatovať viaceré závery. Ústavný súd

predovšetkým konštatuje, že zmätočnú situáciu v otázke plynutia lehoty na prihlasovanie

pohľadávok, zvolania schôdze veriteľov či oprávnenia veriteľov zúčastniť sa schôdze

a na tejto hlasovať vyvolal krajský súd svojím neúplným uznesením o povolení

reštrukturalizačného konania (správne o povolení reštrukturalizácie, pozn.), ktoré

obsahovalo len jeden výrok, a to výrok o povolení reštrukturalizačného konania.

26. Podľa § 116 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v uznesení o povolení

reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili

pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie

podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania

pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch

nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval

posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí

účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému

registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Z citovaného

zákonného ustanovenia je prima facie zrejmé, že povoľujúce uznesenie krajského súdu

v jeho výroku nemalo zákonné náležitosti. Krajský súd preto po vrátení spisu z okresného

súdu (a po doručení podania zo strany jedného z veriteľov) vydal s viac ako

jednomesačným časovým odstupom (presne 36 dní) doplňujúce uznesenie, ktorým

výrokovú časť povoľujúceho uznesenia doplnil tak, aby táto spĺňala zákonné náležitosti.

27. Podľa § 121 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihláška sa podáva v jednom

rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia

reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada.

Podľa § 124 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásenú pohľadávku

môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

Podľa § 126 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na účely zistenia stanovísk

veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru správca do 30 dní

od povolenia reštrukturalizácie zvolá schôdzu veriteľov tak, aby sa konala nie skôr ako

druhý deň a nie neskôr ako siedmy deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok.

28. Vychádzajúc z rigoróznosti relevantných ustanovení zákona o konkurze

a reštrukturalizácii je zjavné, že ,,dvojfázovým“ rozhodovaním krajský súd vniesol

do procesu reštrukturalizácie sťažovateľky 1 zásadnú právnu neistotu. Ak totiž

v povoľujúcom uznesení neustanovil správcu, veritelia nemali vedomosť, u koho si majú

prihlasovať svoje pohľadávky, a preto bolo otázne, či vôbec pri ústavne konformnom

výklade mohla začať plynúť lehota na prihlasovanie pohľadávok. Túto neistotu čiastočne

odstránil až okresný súd, ktorý v uznesení z 23. decembra 2015 uverejnenom v Obchodnom

vestníku 4. januára 2016 konštatoval, že vydanie neúplného rozhodnutia krajského súdu

nemôže diskriminovať veriteľov, ktorí sa o spôsobe prihlasovania pohľadávok dozvedeli až

z doplňujúceho uznesenia. Zákonná 30-dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok teda

plynula až od zverejnenia doplňujúceho uznesenia, teda od 16. novembra 2015.

29. Tento – nepochybne proveriteľský a zároveň ústavne konformný − výklad

okresného súdu však vyvolal ďalšiu právnu neistotu, a to neistotu v otázke určenia dátumu

schôdze veriteľov, ktorá sa mala uskutočniť v časovom rozmedzí uvedenom v citovaných

ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V tomto smere sa pritom možno

stotožniť s tvrdeniami sťažovateliek, že schôdza veriteľov sa pri takomto počítaní lehôt

na prihlasovanie a popieranie pohľadávok mala konať neskôr ako sa skutočne konala

(29. decembra 2016).

30. Všetky tieto skutočnosti – ktoré mali svoj základ v neúplnom povoľujúcom

uznesení krajského súdu – boli určujúce pri rozhodovaní o prijatí sťažností sťažovateliek

na ďalšie konanie a odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu.

Vo vzájomných súvislostiach totiž signalizovali, že napadnutým uznesením okresného súdu,

ktorým došlo ku konverzii reštrukturalizácie na konkurz, mohlo dôjsť k porušeniu

označených práv sťažovateľky 1 ako dlžníka, ale aj sťažovateľky 2 ako jedného z veriteľov,

ktorí sa o tom, že sa na prihlášku prihliada, dozvedeli až 4. januára 2016, teda po konaní

schôdze veriteľov.

31. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a najmä vyjadreniami okresného

súdu a dotknutých veriteľov však ústavný súd konštatuje, že tieto skutočnosti vo vzájomnej

súvislosti s ostatnými nie menej relevantnými skutočnosťami nemohli viesť k tomu, aby

ústavný súd sťažnostiam vyhovel a uplatnil svoju kasačnú právomoc vo vzťahu

k napadnutému uzneseniu okresného súdu.

32. Sťažovateľky totiž v sťažnostiach opomenuli uviesť aj ďalšie relevantné

skutočnosti, z ktorých pre rozhodnutie ústavného súdu boli viaceré určujúcimi.

Predovšetkým išlo o skutočnosť, že sťažovateľka 1 prešla procesom reštrukturalizácie už

v rokoch 2013 − 2014 (na okresnom súde vedená pod sp. zn. ), kde

reštrukturalizačný plán bol potvrdený uznesením okresného súdu zo 7. februára 2014. Tento

reštrukturalizačný plán však nebol sťažovateľkou 1 plnený, a preto dozorný správca navrhol

súdu ešte v novembri 2014, aby bol na sťažovateľku 1 ako na dlžníka vyhlásený konkurz.

Rovnako jeden z veriteľov (OTP Banka Slovensko, a. s.) podal ešte v roku 2014

na okresnom súde návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľky 1, na čo okresný

súd uznesením sp. zn. uverejneným v Obchodnom vestníku 10. decembra 2014

začal konkurzné konanie. Toto konkurzné konanie bolo prerušené uznesením

zo 4. februára 2015, keď sťažovateľka 1 preukázala, že ňou poverený správca pripravuje

reštrukturalizačný posudok.

33. V reštrukturalizačnom posudku zo 16. apríla 2015 predloženom sťažovateľkou 1

ako navrhovateľom v poradí druhej reštrukturalizácie správca uvádza celkovú sumu

záväzkov k 28. februáru 2015 na úrovni 10 299 694,76 eur, z toho bankové úvery

a výpomoci 9 166 690 eur. Z uvedeného je nesporné, že už v čase vyhotovenia

reštrukturalizačného posudku predstavovali banky (dotknutí veritelia) rozhodujúcu skupinu

veriteľov s výraznou majoritou hlasovacích práv, keďže koncepcia právnej úpravy

reštrukturalizácie je, pokiaľ ide o hlasovanie na schôdzi veriteľov (ale aj neskôr o prijatí

reštrukturalizačného plánu na schvaľovacej schôdzi), založená na väčšinovom princípe.

34. Podľa § 126 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii schôdza veriteľov je

uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. Schôdza

veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Právo hlasovať

na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov

zistená, čo sa týka právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy

pohľadávky má veriteľ jeden hlas. ... Ak to navrhne veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň

10 % zo všetkých hlasov prítomných veriteľov, predmetom schôdze veriteľov je vždy aj

hlasovanie, aby súd vyhlásil konkurz. Ak sa na tom schôdza veriteľov uznesie, správca

požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

35. Zo zápisnice z konania schôdze veriteľov z 29. decembra 2015 vyplýva, že jeden

z dotknutých veriteľov – OTP Banka Slovensko, a. s., ktorej pohľadávky predstavovali viac

ako 26 % hlasov – predložila návrh, aby schôdza veriteľov hlasovala o tom, aby súd

vyhlásil na majetok sťažovateľky 1 konkurz. Za tento návrh hlasovali siedmi veritelia

(vrátane štyroch dotknutých veriteľov), ktorí mali 9 422 945 hlasov, čo predstavovalo

93,82 % hlasov. Z prezenčnej listiny zo zasadnutia schôdze veriteľov vyplýva, že

dotknutí veritelia disponovali pri hlasovaní týmto počtom hlasov: OTP Banka

Slovensko, a. s. – 3 067 216 hlasov, Sberbank Slovensko, a. s. – 2 034 276 hlasov,

UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. – 1 388 021 hlasov a Tatra banka, a. s.

2 842 677 hlasov, čo spolu predstavuje 9 332 190 hlasov.

36. Na schôdzi veriteľov sa takto v prípade reštrukturalizácie sťažovateľky 1 ako

dlžníka plne uplatnil väčšinový princíp, ktorého výsledkom bolo uznesenie, ktorým schôdza

veriteľov schválila návrh, aby súd vyhlásil na majetok sťažovateľky 1 konkurz.

Nevyhnutným zákonným dôsledkom tohto uznesenia schôdze veriteľov bolo následne

vydanie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým došlo ku konverzii

reštrukturalizácie na konkurz. Rozloženie hlasov jednotlivých veriteľov pritom bolo zjavne

také, že výsledok hlasovania by bol rovnaký aj v prípade, keď by sa schôdze veriteľov

zúčastnili aj veritelia, ktorí pohľadávky prihlásili medzi 26. novembrom a 14. decembrom

2015, pretože ich prihlásené pohľadávky (v prípade ich plného zistenia) predstavovali spolu

len 122 972 hlasov.

37. Z citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii je nepochybné, že

určujúcim momentom pre priebeh reštrukturalizácie je vždy existencia väčšiny veriteľov,

ktorí sa stotožňujú s takýmto spôsobom usporiadania vzťahov medzi nimi a dlžníkom. Inak

povedané, ak väčšina veriteľov počítaných podľa hodnoty ich zistených pohľadávok nie je

za reštrukturalizáciu, ale ,naopak, navrhuje, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz,

reštrukturalizácia jednoducho nemôže byť úspešná a nevyhnutným zákonom

predpokladaným dôsledkom je vyhlásenie konkurzu. Tento dôsledok nastal aj

v reštrukturalizácii sťažovateľky 1 ako dlžníka a rovnako by nastal aj v prípade, ak by sa

schôdze veriteľov zúčastnili aj ďalší veritelia, ktorí – v dôsledku pochybenia krajského súdu

− prihlásili svoje pohľadávky v lehote počítanej od zverejnenia doplňujúceho uznesenia.

38. Z pohľadu požiadavky na zachovanie spravodlivého prístupu ku všetkým

veriteľom v reštrukturalizácii dlžníka a rešpektovania princípu majority v rozhodovaní je

preto nesporné, že o konverzii reštrukturalizácie na konkurz rozhodla absolútna väčšina

veriteľov, ktorých pohľadávky v súhrne tvorili viac ako 93 % hlasov veriteľov oprávnených

hlasovať na schôdzi veriteľov.

39. Pokiaľ za týchto konkrétnych okolností sťažovateľky namietajú, že napadnutým

uznesením okresného súdu bolo zasiahnuté do ich základného práva na súdnu ochranu, resp.

práva na spravodlivé súdne konanie, ich sťažnostiam nemožno priznať úspech. Okresný súd

bol totiž pri svojom rozhodovaní povinný zohľadňovať rovnako tieto práva vo vzťahu

k ostatným účastníkom reštrukturalizačného konania, ktorí tiež boli ich adresátmi a rovnako

sa legitímne domáhali rešpektovania svojich práv. Tomuto potom zodpovedalo aj napadnuté

uznesenie okresného súdu, ktoré v súlade so zákonom odrážalo vôľu absolútnej väčšiny

veriteľov, ktorá smerovala jasne (a výlučne) ku konverzii reštrukturalizácie na konkurz.

Na tomto mieste sa žiada zároveň pripomenúť, že súd rozhodujúci podľa § 131 ods. 2

písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii v zásade nemá možnosť odchýliť sa od vôle

veriteľov vyjadrenej v uznesení schôdze veriteľov a musí rozhodnúť tam predpokladaným

spôsobom. V opačnom prípade by sa nielen dopustil svojvôle, ale zároveň by porušil

ústavný imperatív konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2

).

40. Sumarizujúc uvedené ústavný súd uzatvára, že napriek určitým vadám v procese

reštrukturalizácie sťažovateľky 1 ako dlžníka napadnuté uznesenie okresného súdu

nemožno považovať za ústavne nekonformné a zasahujúce do označených práv

sťažovateliek. Z pohľadu aprobácie rozhodovania veriteľov absolútnej väčšiny pohľadávok

je totiž zákonné a zároveň spravodlivé. Nedošlo ním preto k zásahu do označených práv

sťažovateliek, keďže žiaden z ich argumentov v konečnom dôsledku nebol spôsobilý

vyvolať iný záver okresného súdu ako konverziu reštrukturalizácie na konkurz. Absencia

možnosti zásahu do označených práv sťažovateľky 2 ako jedného z veriteľov bola daná aj

tým, že aj v prípade jej účasti a hlasovania na schôdzi veriteľov by bol jej výsledok

rovnaký. Navyše, sťažovateľka 2 mala plnú možnosť uplatniť svoje pohľadávky aj

prihláškou aj v konkurze vyhlásenom napadnutým uznesením okresného súdu.

41. V konaní o sťažnostiach podľa je úlohou ústavného súdu

poskytovať ochranu právam, ktoré sú konkrétne a reálne a nemajú iluzórny charakter.

Ústavno-súdna ochrana, ktorej sa podanými sťažnosťami domáhali sťažovateľky, však mala

len teoretický, resp. iluzórny charakter, keďže je viac než zjavné, že ani zásahom ústavného

súdu do rozhodovacej činnosti okresného súdu nemohlo reálne dôjsť k takej zmene, že vôľa

väčšiny veriteľov by spočívala v reštrukturalizácii sťažovateľky 1 ako dlžníka. Inak

povedané, prípadný zásah ústavného súdu do rozhodnutia okresného súdu o konverzii

reštrukturalizácie na konkurz by mal výlučne samoúčelný charakter a nemohol by viesť

k inému rozhodnutiu ani po prípadnom vrátení veci na ďalšie konanie.

42. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnostiam nevyhovel, a keďže týmto

nálezom nebolo vyslovené porušenie označených práv sťažovateliek, neprichádzalo

do úvahy rozhodovať o ďalších nimi uplatnených nárokoch (zrušenie uznesenia okresného

súdu, vrátenie veci na ďalšie konanie, náhrada trov konania).

43. V súlade s právoplatnosťou tohto nálezu

zaniká dočasné opatrenie, ktorým ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého

uznesenia okresného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016