Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 367/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava,

zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., konajúcou

prostredníctvom advokáta JUDr. Františka Sedlačka, PhD., LL.M., Štefánikova 8,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -360

z 23. decembra 2014 a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Trenčín č. k. -360 z 23. decembra 2014 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -360 z 23. decembra 2014 sa

z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., priznáva náhradu trov konania

v sume 296,44 € (dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd

Trenčín p o v i n n ý zaplatiť na účet advokátskej kancelárie SEDLAČKO & PARTNERS,

s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)

č. k. -12 z 26. augusta 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť

spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s. (ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa (ďalej

len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -360

z 23. decembra 2014 (ďalej len ,,okresný súd“ a ,,uznesenie okresného súdu“).

2. Napadnutým uznesením okresný súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka

v reštrukturalizácii (ďalej len ,,dlžník“), o ktorom

hlasovala schvaľovacia schôdza 3. decembra 2014 a ktorý bol prílohou tohto uznesenia.

Druhým výrokom napadnutého uznesenia okresný súd rozhodol tak, že reštrukturalizácia

dlžníka sa končí. Sťažovateľka porušenie označených základných práv vidí vo viacerých

rovinách, ktorých jadrom je však vždy favorizácia minoritných veriteľov dlžníka

pred majoritnými veriteľmi.

3. Na odôvodnenie sťažnosti sťažovateľka bližšie uviedla:

«Sťažovateľ prihlásil do reštrukturalizácie svoju zabezpečenú pohľadávku z titulu

zmluvy o úvere vo výške 196 127,09 €.

Správca účelovo poprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu čo do právneho

dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, existencie a poradia zabezpečovacieho práva. Popretie

pohľadávky správca odôvodnil ,,spornosťou“ trvania právneho dôvodu a výšky uplatnenej

pohľadávky, pričom označil výšku prihlásenej pohľadávky a právny dôvod nároku na úroky

z omeškania za objektívne nepreskúmateľné v zákonnej lehote. Sťažovateľ podal

na okresnom súde žalobu o určenie popretej pohľadávky... súdne konanie nebolo

právoplatne skončené.

Zdôrazňujeme, že v reštrukturalizácii dlžníka boli bez výnimky popreté pohľadávky

všetkých významných veriteľov, ktorí majú s dlžníkom spory z minulosti a u ktorých bol

predpoklad, že by reštrukturalizáciu dlžníka nemuseli v konečnom dôsledku podporiť.

Popretím pohľadávok najväčších veriteľov bol zjavne účelovo zabezpečený ,,hladký“

priebeh reštrukturalizácie dlžníka, čomu nasvedčujú aj okolnosti, za ktorých bol prijatý

reštrukturalizačný plán dlžníka.

Dňa 3.12.2014 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov. Prítomní boli aj traja

zabezpečení veritelia (aj sťažovateľ), ktorým správca v rozpore s (zákon

o konkurze a reštrukturalizácii) neumožnil hlasovať...

V zmysle citovaného ustanovenia právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi nemajú

iba nezabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky sú popreté čo do právneho dôvodu alebo

vymáhateľnosti. Zabezpečení veritelia (aj keď sú ich pohľadávky popreté) hlasovacie právo

na schvaľovacej schôdzi majú, a to v rozsahu pohľadávok zaradených do jednotlivých

skupín zabezpečených pohľadávok (POSPÍŠIL, B.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii,

komentár, Iura Edition, Bratislava, s. 502).

Postupom reštrukturalizačného správcu, ktorý zabezpečeným veriteľom neumožnil

hlasovať, boli týmto veriteľom odňaté hlasovacie práva, čo bezprecedentným spôsobom

zasiahlo do ich postavenia v reštrukturalizácii dlžníka. Podotýkame, že zabezpečení

veritelia, ktorým nebolo umožnené vykonávať hlasovacie práva, disponovali spolu

pohľadávkami vo výške 1 171 657,48 €..., reštrukturalizačný plán bol pritom prijatý

veriteľmi, ktorých hlasovacie práva predstavovali iba 39 047 hlasov (bez veriteľov

podriadených pohľadávok)...

Uznesenie okresného súdu:

- zlegalizovalo účelový postup správcu spočívajúci v popretí pohľadávok všetkých

majoritných veriteľov, u ktorých existovala reálna hrozba nesúhlasu s reštrukturalizačným

plánom dlžníka,

- zásadným spôsobom favorizuje minoritných veriteľov blízkych osobe dlžníka,

- potvrdzuje reštrukturalizačný plán schválený veriteľmi s celkovou 3 % účasťou

pohľadávok na reštrukturalizácii dlžníka, a teda absolútne nereflektuje spoločný záujem

veriteľov,

- mylne deklaruje vyššiu mieru uspokojenia veriteľov ako v prípade konkurzu,

i napriek nedostatočnému zohľadneniu všetkých špecifických účinkov zrušenia konkurzu

na majetok fyzickej osoby.

Okresný súd uvedené okolnosti vôbec neskúmal a nezohľadnil, nakoľko sa riadil

nesprávnym výkladom ustanovenia a tým, neoprávnene vylúčil z možnosti

rozhodovať o schválení plánu veriteľov, ktorých pohľadávky predstavovali 97 % z celkovej

sumy pohľadávok.»

4. V ďalšom sťažovateľka cituje relevantnú judikatúru ústavného súdu

(napr. , ) a navrhuje ústavnému súdu, aby nálezom vyslovil

porušenie označených práv uznesením okresného súdu, toto zrušil a vrátil vec okresnému

súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiada priznať aj náhradu trov konania pred ústavným

súdom.

II.

5. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa

k prijatej sťažnosti vyjadril, zaslal ústavnému súdu kompletný spis a oznámil, či trvá

na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom. Predseda okresného súdu vo vyjadrení

doručenom ústavnému súdu 13. októbra 2015 uviedol, že sťažovateľka v sťažnosti uviedla

námietky, ktoré ňou boli uvedené do zápisnice zo schvaľovacej schôdze, pričom okresný

súd sa s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V ďalšom uviedol:

«Právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu len v rozsahu

nepopretej pohľadávky, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o zabezpečeného alebo

nezabezpečeného veriteľa. Zákon umožňuje hlasovať aj zabezpečenému veriteľovi aj

v prípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím

právom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená čo do právneho dôvodu

a vymáhateľnosti, t.j. čo do základu pohľadávky (čo priamo vyplýva z ustanovenia § 146

ods. 5 tretia veta - ,,na každé jedno euro zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden

hlas“). Na základe uvedeného veritelia, ktorých zabezpečené pohľadávky boli popreté čo

do výšky a dôvodu, nemali právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi (nemali žiaden hlas,

keďže nemali žiadnu zistenú sumu zistenej pohľadávky). Tento záver súdu jednoznačne

vyplýva i z ustanovenia vety tretej , podľa ktorej právo hlasovať má každý

veriteľ, ktorého pohľadávka je zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Ide o všeobecnú úpravu schôdze veriteľov, ktorá aplikuje aj na schvaľovaciu schôdzu,

ak nie je v § 146 alebo § 148 stanovené inak. Ak by sa pripustilo hlasovanie aj tomu

zabezpečenému veriteľovi, ktorý by mal popretý právny dôvod alebo vymáhateľnosť

pohľadávky, mohla by si ktorákoľvek osoba prihlásiť pohľadávku ako zabezpečenú, aj keby

veriteľom vôbec nebola a mohla by rozhodovať o schválení plánu (ĎURICA, M.: Zákon

o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, Beckova edícia komentované zákony, s. 931)...

Nejasným sa javí tvrdenie sťažovateľa ako zabezpečeného veriteľa, že

reštrukturalizačný plán nekorešponduje so spoločným záujmom veriteľov... Práve

zabezpečený veriteľ má vždy (v konkurze aj v reštrukturalizácii) výhodnejšie postavenie ako

veriteľ nezabezpečený. Uspokojenie zabezpečeného veriteľa v konkurze môže však

v konečnom dôsledku predstavovať i nižšiu sumu ako v reštrukturalizácii, a to z dôvodu, že

v konkurze sa majetok predáva za oveľa nižšie ceny ako mimo konkurzu, v oveľa dlhšom

časovom období a takisto je nutné zdôrazniť, že od výťažku je v konkurze nevyhnutné

odpočítať v prvom rade pohľadávky proti podstate...

Súd dáva do pozornosti, že sťažovateľ bližšie nešpecifikoval konkrétne podvodné

konanie správcu, nekonkretizoval aká osobitná výhoda bola ktorémukoľvek z účastníkov

plánu poskytnutá, resp. z akého zistenia vychádza pri tvrdení, že správca mylne deklaruje

vyššiu mieru uspokojenia veriteľov ako v prípade konkurzu.

V rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia boli procesné predpisy dostatočne

vyložené a aplikované, bolo uvedené akými úvahami sa súd spravoval, interpretácia

a aplikácia právnej normy bola správna a nepopiera pravidlá formálnej a právnej logiky.»

Predseda okresného súdu vo vyjadrení zároveň uviedol, že netrvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie.

6. Sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom vo vyjadrení doručenom ústavnému

súdu 6. októbra 2015 zhodne uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania v tejto veci.

7. Keďže účastníci konania oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní, a ústavný

súd dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci,

boli splnené podmienky pre upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a sťažnosť bola prejednaná a rozhodnutá

na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu.

8. Po podrobnom posúdení sťažnosti, uznesenia okresného súdu, vyjadrenia

k sťažnosti a vyžiadaného spisu okresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom

zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.

III.

9. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie

a rešpektovanie všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.

Generálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí

byť v súlade s ( ). Výklad každej právnej normy (právneho

predpisu) musí byť konformný s ako základným zákonom štátu s najvyššou

právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je

v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo bezozvyšku platí aj

pri interpretácii právnych noriem z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci

všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry (siedma hlava má dva

oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní

svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého

procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti

pre porušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)

rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie

zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne

odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré

zo základných práv a slobôd (napr. , , ).

12. Podstata sťažnostných námietok sťažovateľky vo vzťahu k uzneseniu okresného

súdu spočíva v tvrdenom (i) neoprávnenom vylúčení sťažovateľky, ako aj ďalších

majoritných veriteľov z hlasovania na schvaľovacej schôdzi, pričom ich pohľadávky

predstavovali väčšinu z celkovej sumy pohľadávok (ii) zlegalizovaní účelového postupu

správcu spočívajúceho v popretí pohľadávok všetkých majoritných veriteľov, u ktorých

existovala reálna hrozba nesúhlasu s reštrukturalizačným plánom, (iii) potvrdení plánu

schváleného veriteľmi s 3 % účasťou pohľadávok na reštrukturalizácii dlžníka a (iv)

nedostatočnom zohľadnení účinkov zrušenia konkurzu na majetok fyzickej osoby.

13. Vzhľadom na uvedené predmetom skúmania ústavného súdu bolo to, či

potvrdením plánu nemohlo dôjsť k zásahu do označených práv sťažovateľky.

Inak povedané, ústavný súd skúmal, či napadnutým uznesením okresný súd poskytol

sťažovateľke spravodlivú súdnu ochranu pri rešpektovaní materiálnej rovnosti všetkých

veriteľov v reštrukturalizačnom konaní ().

14. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom

konaní vyplýva z . Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi

aj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon

( ). Týmto o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý v rámci tretej časti nazvanej

,,Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov v procese

reštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii“) alebo zamietnutia plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch

[§ 154 ods. 1 písm. a) až d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného v čase

rozhodovania okresného súdu]. Kým uznesenie o potvrdení plánu súdom obsahuje aj

rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí

plánu je, že súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie dlžníka, začne

konkurzné konanie voči dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154 ods. 3 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii). Aj z dôvodu závažnosti dôsledkov zamietnutia plánu

súdom zákon o konkurze a reštrukturalizácii počíta v tomto prípade s dvojinštančným

konaním, keď proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí plánu pripúšťa právo podať

odvolanie.

15. Ústavný súd sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadril

k charakteru reštrukturalizácie, ako aj k rozhodovaniu všeobecných súdov

v reštrukturalizácii (napr. , , ). Nie je sporné,

že reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter,

podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň

podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia

veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) zákona

o konkurze a reštrukturalizácii]. Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi

(nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv [§ 114 ods. 1 písm. b) a c) zákona

o konkurze a reštrukturalizácii], čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých

veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.

16. V reštrukturalizačnom konaní, ktoré je zložito štruktúrovaným právnym

procesom, je príslušný všeobecný súd zaťažený povinnosťou zisťovať a odhaliť to, čo sa

skrýva pod obsahom pojmu spoločný záujem veriteľov (nemožno vylúčiť ani rozdielny

obsah tohto pojmu v rôznych reštrukturalizáciách rôznych dlžníkov v závislosti

od individuálnych či skupinových záujmov jednotlivých (skupín) veriteľov. Spoločný

záujem veriteľov pri kolektívnom (spravidla postupnom a neúplnom) uspokojení veriteľov

v reštrukturalizácii prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých

veriteľov. Prirodzeným záujmom každého veriteľa, ktorý si do reštrukturalizácie prihlásil

pohľadávku (zabezpečenú či nezabezpečenú) je dosiahnuť, pokiaľ možno, najvyššiu mieru

jej uspokojenia. Pohľadávka každého veriteľa má svoj právny dôvod, na základe ktorého

tento od dlžníka požaduje, aby tento plnil korelujúci záväzok, a individuálny veriteľ

spravidla nevidí (nechce vidieť) dôvod, prečo by mal byť v akomkoľvek rozsahu ukrátený

pri uspokojení svojej pohľadávky v prospech uspokojenia iného/-ých veriteľa/-ov dlžníka.

To je však rýdzo individuálny (egoistický) záujem, ktorý nezohľadňuje zmysel a účel

reštrukturalizácie, ktorej imanentnou črtou je práve zabránenie individuálnemu

uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho

uspokojenia.

17. Všeobecný súd pritom v reštrukturalizácii vystupuje ako strážca zákonnosti, ale

aj spravodlivosti celého procesu reštrukturalizácie, pričom táto jeho úloha sa završuje

rozhodovaním o potvrdení alebo zamietnutí plánu. Ústavný súd pritom už vo svojej

rozhodovacej činnosti zvýraznil požiadavku na spravodlivú rovnováhu

pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania

(napr. ), ako aj povinnosť súdu zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho

rozhodnutia na účastníkov konania (napr. ). Samozrejme, platí, že obsah

pojmu spravodlivosť je autonómny, a teda rôznymi subjektmi vnímaný odlišne. To isté platí

aj v posudzovanej veci, keď to, čo sa javí spravodlivé sťažovateľke, sa nemusí javiť

spravodlivým ostatným veriteľom či dlžníkovi. Nájsť spravodlivú rovnováhu medzi

oprávnenými záujmami jednotlivých veriteľov v reštrukturalizácii nie je jednoduché.

To však neznamená, že všeobecný súd môže na túto úlohu rezignovať a aprobovať riešenie,

ktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len vo vzťahu k jednému veriteľovi, prípadne

viacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným veriteľom (pohľadávok rôznej výšky

a rôznych právnych dôvodov) objektívne nevykazuje črty spravodlivého.

18. Na účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého uznesenia okresného súdu aj

vo väzbe na citované judikatórne východiská sa ústavný súd oboznámil s jeho písomným

odôvodnením, kde okresný súd v podstatnom uviedol:

,,Podľa predloženého plánu, schváleného veriteľským výborom dňa 05.11.2014, sú

veritelia dlžníka rozdelení do deviatich skupín: 1. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. l

veriteľa , 2. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. 3 veriteľa

, 3. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. 5 veriteľa

, 4. skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa , 5. skupina

pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa Sberbank Slovensko, a. s., 6. skupina pre zabezpečenú

pohľadávku veriteľa , 7. skupina pre nezabezpečené pohľadávky,

8. skupina pre pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené

pohľadávky a 9. skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky. Podľa predloženého plánu sa

predpokladá uspokojenie veriteľov nasledovne:

... 5. v skupine pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa Sberbank Slovensko, a. s.

a) v prípade, ak bude zabezpečená pohľadávka veriteľa Sberbank Slovensko, a. s. čo

do zabezpečenia zabezpečovacím právom určená súdom a bude sa v časti zabezpečovacieho

práva považovať za zistenú ( ), sa uspokojí v rozsahu, v akom bude čo

do výšky určená súdom a bude sa v časti výšky považovať za zistenú ( ),

maximálne však do výšky uspokojenia v sume 5 000 eur, vo zvyšnej zistenej časti sa

pohľadávka uspokojí spôsobom a v rozsahu ako pohľadávky nezabezpečených veriteľov

a v časti prevyšujúcej aj toto uspokojenie sa splnením plánu stáva nevymáhateľnou,

b) v prípade, ak zabezpečená pohľadávka veriteľa Sberbank Slovensko, a. s. nebude

čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom určená súdom a nebude sa v časti

zabezpečovacieho práva považovať za zistenú ( ), uspokojí sa v celom

zistenom rozsahu spôsobom a v rozsahu ako pohľadávky nezabezpečených veriteľov

a v časti prevyšujúcej toto uspokojenie sa splnením plánu stáva nevymáhateľnou...

Za prítomnosti konkurzného súdu sa dňa 03.12.2014 konala schvaľovacia schôdza

veriteľov, ktorá bola uznášaniaschopná, nakoľko sa predmetnej schôdze zúčastnili celkom 9

veritelia, z toho 5 veritelia oprávnení hlasovať s celkovým počtom 57 448 hlasov a 1 veriteľ

zistených pohľadávok zaradených do skupiny pre pohľadávky, ktoré by sa v konkurze

uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky (ktorý nie je oprávnený hlasovať podľa

a zároveň sa považuje za súhlasiaceho s plánom podľa )

s celkovou výškou zistených pohľadávok 977 228 eura...

Za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s počtom 39 047

hlasov z celkového počtu 57 448 hlasov, čo predstavuje 67,97 % hlasov, teda

reštrukturalizačný plán bol prijatý i v súlade s ...

Do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnili odôvodnené námietky proti prijatiu

plánu účastníci plánu- veriteľ Sberbank Slovensko, a.s., veriteľ

a veriteľ , ktorí totožne namietali, že správca neumožnil

zabezpečeným veriteľom hlasovať s poukazom na , kde právo hlasovať má

každý účastník plánu, ktorý bol zaradený do niektorej zo skupín.

Podľa názoru súdu právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu

zaradený do niektorej zo skupín, presnejšie vyjadrené, ktorého pohľadávka je zaradená

do niektorej skupiny, ktorý nemá popretú pohľadávku, ak veritelia tejto skupiny nie sú

vylúčení z hlasovacieho práva. Účastník plánu má právo hlasovať v rozsahu nepopretej

pohľadávky. Zákon umožňuje hlasovať zabezpečenému veriteľovi aj v prípade, že jeho

zabezpečená pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo

poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t. j.

čo do základu pohľadávky. Na základe uvedeného právneho názoru veritelia, ktorí uplatnili

odôvodnené námietky proti prijatiu plánu nemali právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi...

V súlade s ustanovením druhej vety sa za skupinu súhlasiacu

s plánom považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ...

Reštrukturalizačný plán bol prijatý vo všetkých skupinách, ako aj nadpolovičnou

väčšinou hlasov prítomných veriteľov.

Dňa 09.12.2014 boli súdu doručené námietky veriteľa , so sídlom

v , v ktorých žiadal, aby súd reštrukturalizačný plán úpadcu uznesením zamietol

z dôvodu, že je v rozpore s osobitnými predpismi a to zákonom číslo

o sociálnom poistení a zákona číslo o štátnej pomoci, že plán je v

podstatnom rozpore so spoločnými záujmami veriteľov, plán možno považovať za zmätočný

a zavádzajúci, že miera uspokojenia určená predkladateľom plánu nie je dostatočná

a výhodnejšia v prípade vyhlásenia konkurzu, namietal neuhradenie prednostnej

pohľadávky, neuvedenie účtovnej hodnoty majetku, že nie je uvedené či a akým spôsobom

bude prebiehať dozorná správa. Dňa 16.12.2014 bol súdu doručený návrh veriteľa

Sberbank Slovensko, a.s. na zamietnutie reštrukturalizačného plánu z dôvodu, že boli

porušené zákonné ustanovenia ohlasovaní o pláne, účelové popretie veriteľov, a podstatný

rozpor so spoločným záujmom veriteľov. Dňa 18.12.2014 bol súdu doručený návrh veriteľa

na zamietnutie reštrukturalizačného plánu z dôvodu, že boli

porušené zákonné ustanovenia o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu,

hlasovaní o pláne, prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím

osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou

alebo dlžníkom, v pláne v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov...

Po podrobnom preštudovaní námietok veriteľov i vyjadrení úpadcu a správcu súd

dospel k záveru, že námietky veriteľov nie sú dôvodné. Z obsahu spisu tunajšieho súdu

sp. zn. a ani pri výkone dohľadu súdu v zmysle súd

nezistil, že by boli tak podstatným spôsobom porušené ustanovenia uvedeného zákona

o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia

týkajúce sa plánu, že by to malo nepriaznivý vplyv na niektorého účastníka plánu. Súdu

predložený reštrukturalizačný plán je rozdelený na opisnú a záväznú časť. Opisná časť

plánu obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa , ,

písm. a), b), c) a 135 ods. 1 písm. a), b), c) . Predkladateľ plánu - dlžník vytvoril

skupiny a zaradil jednotlivé pohľadávky účastníkov plánu v súlade s a 138 .

Záväzná časť plánu zrozumiteľne popisuje zmenu ich záväzkov, ku ktorým sa dotknutí

veritelia mohli v zákonom stanovenej lehote vyjadriť. Neoddeliteľnou súčasťou schváleného

reštrukturalizačného plánu sú prílohy plánu v súlade s . Obsahom plánu je aj

vyjadrenie o nezavedení dozornej správy. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel

k záveru, že boli dodržané ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii

o náležitostiach plánu, vrátane jeho príloh. Súd zároveň nezistil žiadne podvodné konanie

pri prijatí predmetného reštrukturalizačného plánu alebo poskytnutie osobitných výhod

niektorému účastníkovi plánu. V konaní nebolo preukázané, že by správca pri popieraní

postupoval účelovo. Podľa názoru súdu správca postupoval pri popieraní pohľadávok

s odbornou starostlivosťou v súlade s ustanovením , pričom ak zistil,

že niektoré prihlásené pohľadávky sú sporné, bol povinný tieto pohľadávky v spornom

rozsahu poprieť. Plán podľa názoru súdu nie je v podstatnom rozpore so spoločným

záujmom veriteľov, práve naopak, prijatý plán je v záujme veriteľov, nakoľko z neho

jednoznačne vyplýva pre nich vyššie uspokojenie ich pohľadávok ako by dosiahli v prípade

vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Pojem spoločný záujem veriteľov možno vymedziť

ako nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých. Meradlo je pritom

hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku.

V kontexte takejto charakteristiky spoločného záujmu veriteľov súd po preskúmaní

reštrukturalizačného plánu schváleného schôdzou veriteľov dospel k záveru, že tento nie je

v rozpore zo spoločným záujmom veriteľov....

Po preštudovaní celého obsahu reštrukturalizačného spisu súd dospel k záveru,

že boli splnené všetky zákonné podmienky a keďže nezistil žiadne dôvody na jeho

zamietnutie v zmysle , reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý

bol prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 03.12.2014 vo všetkých skupinách ako aj

nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia,

potvrdil.“

19. Po oboznámení sa s písomným odôvodnením napadnutého uznesenia okresného

súdu možno konštatovať viaceré závery. Okresný súd popísal rozsah predpokladaného

uspokojenia veriteľov podľa predloženého plánu, pričom u veriteľov popretých pohľadávok

bol tento závislý od výsledku incidenčných konaní, následne popísal hlasovanie veriteľov

na schvaľovacej schôdzi o prijatí reštrukturalizačného plánu a konštatoval jeho prijatie

v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Osobitne sa vysporiadal s námietkami

sťažovateľky a ďalších veriteľov, že im nebolo umožnené hlasovať na schvaľovacej

schôdzi, a pokiaľ išlo o ich námietky smerujúce k návrhu na zamietnutie plánu, s týmito sa

vyrovnal všeobecným spôsobom, keď konštatoval, že nezistil dôvody na zamietnutie plánu,

a preto rozhodol o jeho potvrdení.

20. Podľa § 124 ods. 1 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase

rozhodovanie okresného súdu) každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou

starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov

dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné

šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo

do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo

poradia zabezpečovacieho práva, sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom

rozsahu poprieť...

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie

pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,

vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie

zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac

toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 146 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase

rozhodovanie okresného súdu) schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný

aspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený

do niektorej zo skupín; právo hlasovať nemajú účastníci plánu zaradení do skupiny pre

plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu týchto pohľadávok, ako aj účastníci plánu

zaradení do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu pohľadávok popretých čo

do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti. Na každé jedno euro zistenej sumy zistenej

pohľadávky má účastník plánu jeden hlas.

Podľa § 148 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase

rozhodovanie okresného súdu) na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby

a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu,

b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu

nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo

do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok

zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej

skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej

sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,

c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu

nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu

ich hlasov,

d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov

počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu

a vymáhateľnosti.

Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu

s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval

žiaden veriteľ.

Podľa § 153 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase

rozhodovanie okresného súdu) ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní

od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu

uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj

o skončení reštrukturalizácie.

Podľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase

rozhodovanie okresného súdu) súd uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach

plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa

plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných

výhod niektorému účastníkovi plánu,

c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd

nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,

d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

21. Okrem oboznámenia sa s písomnými dôvodmi napadnutého uznesenia sa ústavný

súd oboznámil aj s kompletným spisovým materiálom okresného súdu vo veci

reštrukturalizácie dlžníka. Podaním z 27. augusta 2014 správca konajúcemu okresnému

súdu oznámil, že poprel pohľadávky viacerých veriteľov dlžníka, medzi nimi aj

sťažovateľky (popretá výška pohľadávky 196 127,09 €, popreté aj zabezpečenie

pohľadávky), (popretá výška pohľadávok spolu 1 703 669,33 mil. €,

popreté aj zabezpečenie pohľadávky) a (popretá výška

pohľadávok 305 376,59 €). Z potvrdeného reštrukturalizačného plánu pritom vyplýva, že

celková výška prihlásených pohľadávok bola 3 563 121,78 € a celková popretá výška

pohľadávok bola vo výške 2 273 270,75 €.

22. Z obsahu súdneho spisu súčasne vyplýva, že sťažovateľka,

, (a aj niektorí ďalší veritelia popretých pohľadávok)

podali na okresnom súde incidenčné žaloby o určenie popretých pohľadávok, ktoré v čase

schvaľovacej schôdze ani v čase rozhodovania súdu o potvrdení plánu neboli skončené.

Samozrejme, platí, že výsledok týchto incidenčných konaní nebolo možné prejudikovať ani

v rozhodovaní okresného súdu o potvrdení plánu a pre nedostatok právomoci tak nemôže

učiniť ani ústavný súd v konaní o sťažnosti sťažovateľky. Zároveň však nemožno neuviesť,

že už toto štádium reštrukturalizácie objektívne indikovalo jej budúci priebeh najmä

z pohľadu väčšinových veriteľov, ktorých pohľadávky boli správcom popreté.

23. Koncepcia reštrukturalizácie, pokiaľ ide o hlasovanie o prijatí

reštrukturalizačného plánu na schvaľovacej schôdzi, je založená na väčšinovom princípe.

Z citovaného § 148 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva relatívne

komplikovaný mechanizmus na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou, určujúcim

momentom je však vždy existencia väčšiny hlasujúcej za prijatie plánu. Kreácia tejto

väčšiny je limitovaná viacerými faktormi, pričom sa dá ovplyvniť tým, ako budú zostavené

skupiny pre zabezpečené pohľadávky a nezabezpečené pohľadávky, a najmä tým, v akom

rozsahu a vo vzťahu ku ktorým veriteľom boli správcom popreté ich pohľadávky. Aj keď

správca je povinný postupovať pri popieraní pohľadávok s odbornou starostlivosťou, je

zrejmé, že práve v tomto momente sa v podstatnom rozsahu ovplyvňuje budúci priebeh

reštrukturalizácie a najmä hlasovanie na schvaľovacej schôdzi.

24. Sťažovateľka v sťažnosti a okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia

(rovnako vo vyjadrení k sťažnosti) formulovali odlišné právne názory v otázke, či veritelia

síce zabezpečených, ale popretých pohľadávok majú právo hlasovať na schvaľovacej

schôdzi, pričom svoje názory podporili aj odbornou právnickou literatúrou. Ústavný súd

na tomto mieste len konštatuje istý vnútorný rozpor medzi druhou a treťou vetou § 146

ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v rozhodnom čase, keď tento

najskôr vylučuje z hlasovania len účastníkov plánu zaradených do skupiny pre

nezabezpečené pohľadávky (sťažovateľka bola zabezpečený veriteľ, pozn.) v rozsahu

pohľadávok popretých, týkajúcich sa právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti, na strane

druhej ustanovuje, že účastník plánu má jeden hlas na každé jedno euro zistenej sumy

zistenej pohľadávky. Relevantné ustanovenia sťažovateľka vykladá tak, že ako zabezpečený

veriteľ nemala byť vylúčená z hlasovania, okresný súd opačne uvádza, že účastník plánu má

právo hlasovať iba v rozsahu nepopretej pohľadávky, čomu nasvedčuje počítanie hlasov

v závislosti od zistenej sumy zistených pohľadávok. Ústavnému súdu však pre podústavný

charakter nastolenej otázky neprislúcha rozlúsknuť tento rozpor, a navyše pre súdenú vec

ani nie je osobitne podstatný.

25. Popretie pohľadávok sťažovateľky, (zabezpečení

veritelia) a (nezabezpečený veriteľ) správcom malo (a to bez

ohľadu na skutočnosť, že títo veritelia podali incidenčné žaloby) pre priebeh

reštrukturalizácie dlžníka viaceré dôsledky:

(i) označení veritelia popretých pohľadávok nemohli hlasovať na schvaľovacej

schôdzi (§ 146 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),

(ii) viaceré skupiny mali ,,jednoosobový charakter“, teda v konkrétnej skupine

(napr. 1, 2, 3, 5 a 6) bola zaradená pohľadávka len jedného veriteľa, ktorá však bola popretá,

(iii) v uvedenom dôsledku vo viacerých skupinách pre zabezpečené pohľadávky

(vrátane skupiny vytvorenej výlučne pre sťažovateľku) nehlasoval žiaden veriteľ,

v dôsledku čoho sa tieto skupiny považujú ex lege za skupiny súhlasiace s plánom (§ 148

ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

26. Tieto dôsledky sa najciteľnejšie prejavili pri schvaľovaní plánu, keď vychádzajúc

z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ako aj z obsahu spisu za prijatie reštrukturalizačného

plánu hlasovali prítomní veritelia s počtom 39 047 hlasov z celkového počtu 57 448 hlasov,

čo predstavuje 67,97 % hlasov. Vychádzajúc z počítania hlasov podľa zistenej sumy

zistených pohľadávok za prijatie plánu hlasovali veritelia, ktorých zistené pohľadávky

predstavovali sumu 39 047 € (celková výška prihlásených pohľadávok bola 3 563 121,78 €).

27. Z pohľadu požiadavky na zachovanie spravodlivého prístupu ku všetkým

veriteľom v reštrukturalizácii dlžníka a rešpektovania princípu majority v rozhodovaní je

nesporné, že o prijatí plánu rozhodla absolútna menšina veriteľov, ktorých pohľadávky

v súhrne tvorili absolútnu menšinu pohľadávok v porovnaní s (i keď) popretými

pohľadávkami ostatných veriteľov. Ústavný súd opätovne pripomína, že mu v konaní

o sťažnosti neprislúcha prejudikovať výsledky začatých incidenčných konaní. Z pohľadu

zákonných kritérií pre rozhodovanie všeobecného súdu o potvrdení/zamietnutí

reštrukturalizačného plánu sa však ústavný súd vychádzajúc z dôvodov sťažnosti

sťažovateľky zvlášť zaoberal kritériom súladu, resp. rozporu plánu so spoločným záujmom

veriteľov, a vyhodnotením tohto kritéria v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného

súdu.

28. V reštrukturalizácii dlžníka teda bola kreácia väčšiny rozhodujúcej

na schvaľovacej schôdzi limitovaná najmä popretím pohľadávok viacerých významných

veriteľov. Pohľadávky rozhodujúcich veriteľov pritom správca poprel na podnet dlžníka.

Aj keď predmetom rozhodovania ústavného súdu bolo porušenie označených práv

sťažovateľky, o prístupe dlžníka a správcu k popieraniu pohľadávok ilustratívne najviac

hovorí popretie pohľadávok . Na podnet dlžníka totiž správca

poprel ako spornú napr. pohľadávku správcu dane na zaplatenie dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 216 600,01 €, ktorej právnym dôvodom

bolo podané daňové priznanie samotného dlžníka z 21. októbra 2013. Nešlo teda

o pohľadávku, ktorá bola výsledkom rozhodovacej činnosti správcu dane vo vyrubovacom

daňovom konaní, ale o pohľadávku, ktorú samotný dlžník vlastným procesným úkonom

(daňovým priznaním) v období približne sedem mesiacov pred povolením reštrukturalizácie

priznal. Podanie podnetu dlžníka na popretie tejto pohľadávky správcovi a jej následné

popretie správcom prima facie indikujú účelový a špekulatívny prístup, pravdepodobne

sledujúci vylúčenie veriteľa popretej pohľadávky z hlasovania a rozhodovania o prijatí

plánu.

29. Okresný súd v reštrukturalizácii vystupuje nielen ako orgán verejnej moci, ktorý

rozhoduje o povolení reštrukturalizácie a o jej skončení, ale aj ako aktívny subjekt, ktorého

povinnosťou je dohliadať na zákonný a spravodlivý proces reštrukturalizácie vo vzťahu

ku všetkým veriteľom. Uvedená povinnosť je explicitne zvýraznená v citovaných § 153

ods. 1 a § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorých súd potvrdí

reštrukturalizačný plán len vtedy, ak nezistí dôvody na jeho zamietnutie. Inak povedané,

zákonné dôvody na zamietnutie plánu súd musí preskúmať a ich existenciu vylúčiť skôr,

ako rozhodne o potvrdení plánu. Len takýmto postupom súd naplní záruky, ktoré všetkým

veriteľom ako účastníkom reštrukturalizačného plánu vyplývajú z ich práva na súdnu

ochranu a tomu korelujúcej povinnosti všeobecného súdu im túto ochranu povinne

poskytnúť.

30. Pokiaľ ide o vymedzenie obsahu pojmu spoločný záujem veriteľov (rozpor plánu

s týmto záujmom je dôvodom na jeho zamietnutie), vo všeobecnosti možno považovať

úvahy okresného súdu za ústavne akceptovateľné, keďže v princípe korešpondujú

s judikatúrou ústavného súdu. Podľa úvahy okresného súdu ,,Pojem spoločný záujem

veriteľov možno vymedziť ako nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy

jednotlivých. Meradlo je pritom hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní

s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku.“. Vychádzajúc z popísaných konkrétnych

skutkových okolností prípadu však ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého

uznesenia okresného súdu o potvrdení reštrukturalizácie je všeobecné, nekonkrétne

a nepreskúmateľné, keďže neposkytuje žiadne odpovede na podstatné otázky týkajúce

sa tvrdenej danosti dôvodov na zamietnutie plánu.

31. Ak má byť spoločný záujem veriteľov nadradeným záujmom všetkých veriteľov,

jeho vyjadrenie v reštrukturalizačnom pláne musí byť logickým vyústením väčšinového

konsenzu veriteľov dlžníka. V tomto smere sa však natíska legitímna otázka, do akej miery

môže plán vyjadriť spoločný záujem všetkých veriteľov, keď (z hľadiska počtu hlasov)

rozhodujúci veritelia nehlasovali, pretože ich pohľadávky boli správcom (možno účelovo?)

popreté, a o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi rozhodli veritelia absolútne minoritných

pohľadávok? Aj keď okolnosti reštrukturalizácie dlžníka určitým spôsobom indikujú

odpoveď na nastolenú otázku, jej zodpovedanie ústavným súdom by bolo predčasné.

32. Je totiž zákonnou povinnosťou okresného súdu, ktorý má právomoc rozhodnúť

o potvrdení, ale aj o zamietnutí plánu, preskúmať konkrétne okolnosti reštrukturalizácie

dlžníka vo väzbe na kritériá, ktoré ústia do zamietnutia plánu, a až v prípade ich absencie

rozhodnúť o potvrdení plánu. Rozhodnutie súdu sa pritom musí opierať o konkrétne zistenia

a skutkové okolnosti reštrukturalizácie, pričom v súdenom prípade táto povinnosť bola

zvýraznená tým, že traja veritelia (vrátane sťažovateľky) pred potvrdením plánu procesne

účinne namietali podstatný rozpor plánu so spoločným záujmom veriteľov, čím poskytli

okresnému súdu priestor na vyrovnanie sa s týmito námietkami. Napadnuté uznesenie

okresného súdu je však v tomto smere povrchné, neodpovedajúce na podstatné otázky,

nepreskúmateľné a z pohľadu aprobácie rozhodovania veriteľov absolútnej menšiny

pohľadávok aj nespravodlivé. Rozhodnutie o potvrdení reštrukturalizačného plánu má

zároveň rýdzo formalistický charakter, keď okresný súd plán formálne prijatý

na schvaľovacej schôdzi skôr kreovanou väčšinou potvrdil, materiálna stránka predmetnej

reštrukturalizácie však ostala mimo jeho pozornosti.

33. Zákonné kritériá pre zamietnutie plánu však vylučujú, aby postavenie súdu

rozhodujúceho o potvrdení plánu bolo pasívne, obmedzujúce sa na jednoduché

konštatovanie, že ,,dôvody na zamietnutie plánu zistené neboli“. Naopak, úlohou

reštrukturalizačného súdu je pôsobiť v procese reštrukturalizácie aktívne tak, aby

reštrukturalizácia nemohla byť vnímaná ako proces účelového spolupôsobenia dlžníka

a správcu (prípadne aj niektorých veriteľov) s cieľom vylúčiť významných veriteľov

z rozhodovania a hlasovania, a tak dosiahnuť výsledok, ktorý by pri ich účasti na hlasovaní

zrejme dosiahnutý nebol.

34. Napadnuté uznesenie okresného súdu však tieto kritériá nenapĺňa, v dôsledku

čoho ústavný súd prvým výrokom tohto nálezu vyslovil porušenie označených práv

sťažovateľky podľa a dohovoru. predpokladaným

dôsledkom vyhovenia sťažnosti je zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto ústavný súd

druhým výrokom tohto nálezu zrušil uznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie

konanie [ , ], v ktorom

tento opätovne rozhodne o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka.

V ďalšom konaní bude okresný súd viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu

( ) a jeho povinnosťou bude ústavne

konformným, presvedčivým a hlavne spravodlivým (z pohľadu všetkých veriteľov)

spôsobom vysporiadať sa s danosťou, prípadne s absenciou zákonných dôvodov

na zamietnutie plánu. Ústavnému súdu totiž pre nedostatok právomoci neprislúcha zaujať

konečné stanovisko k nastoleným právnym otázkam súvisiacim s predmetom súdnej

ochrany, ktoré spočívajú v rovine podústavného práva.

IV.

35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky.

S poukazom na a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov jej bola priznaná náhrada trov konania pred

ústavným súdom v sume 296,44 € (2 úkony právnej pomoci po 139,83 €, t. j. prevzatie

a príprava zastúpenia, sťažnosť na ústavný súd, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov

po 8,39 €), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie

SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016