Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)I. ÚS 367/2015
PDF · 369.24 KB
No categories available
I. ÚS 367/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka
prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava,
zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., konajúcou
prostredníctvom advokáta JUDr. Františka Sedlačka, PhD., LL.M., Štefánikova 8,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40 R 2/2014-360
z 23. decembra 2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 40 R 2/2014-360 z 23. decembra 2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 40 R 2/2014-360 z 23. decembra 2014 sa
z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
3. Spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., priznáva náhradu trov konania
v sume 296,44 € (dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd
Trenčín p o v i n n ý zaplatiť na účet advokátskej kancelárie SEDLAČKO & PARTNERS,
s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)
č. k. I. ÚS 367/2015-12 z 26. augusta 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť
spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s. (ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40 R 2/2014-360
z 23. decembra 2014 (ďalej len ,,okresný súd“ a ,,uznesenie okresného súdu“).
2. Napadnutým uznesením okresný súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka
v reštrukturalizácii (ďalej len ,,dlžník“), o ktorom
hlasovala schvaľovacia schôdza 3. decembra 2014 a ktorý bol prílohou tohto uznesenia.
Druhým výrokom napadnutého uznesenia okresný súd rozhodol tak, že reštrukturalizácia
dlžníka sa končí. Sťažovateľka porušenie označených základných práv vidí vo viacerých
rovinách, ktorých jadrom je však vždy favorizácia minoritných veriteľov dlžníka
pred majoritnými veriteľmi.
3. Na odôvodnenie sťažnosti sťažovateľka bližšie uviedla:
«Sťažovateľ prihlásil do reštrukturalizácie svoju zabezpečenú pohľadávku z titulu
zmluvy o úvere vo výške 196 127,09 €.
Správca účelovo poprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu čo do právneho
dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, existencie a poradia zabezpečovacieho práva. Popretie
pohľadávky správca odôvodnil ,,spornosťou“ trvania právneho dôvodu a výšky uplatnenej
pohľadávky, pričom označil výšku prihlásenej pohľadávky a právny dôvod nároku na úroky
z omeškania za objektívne nepreskúmateľné v zákonnej lehote. Sťažovateľ podal
na okresnom súde žalobu o určenie popretej pohľadávky... súdne konanie nebolo
právoplatne skončené.
Zdôrazňujeme, že v reštrukturalizácii dlžníka boli bez výnimky popreté pohľadávky
všetkých významných veriteľov, ktorí majú s dlžníkom spory z minulosti a u ktorých bol
predpoklad, že by reštrukturalizáciu dlžníka nemuseli v konečnom dôsledku podporiť.
Popretím pohľadávok najväčších veriteľov bol zjavne účelovo zabezpečený ,,hladký“
priebeh reštrukturalizácie dlžníka, čomu nasvedčujú aj okolnosti, za ktorých bol prijatý
reštrukturalizačný plán dlžníka.
Dňa 3.12.2014 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov. Prítomní boli aj traja
zabezpečení veritelia (aj sťažovateľ), ktorým správca v rozpore s § 145 ods. 5 ZKR (zákon
o konkurze a reštrukturalizácii) neumožnil hlasovať...
V zmysle citovaného ustanovenia právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi nemajú
iba nezabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky sú popreté čo do právneho dôvodu alebo
vymáhateľnosti. Zabezpečení veritelia (aj keď sú ich pohľadávky popreté) hlasovacie právo
na schvaľovacej schôdzi majú, a to v rozsahu pohľadávok zaradených do jednotlivých
skupín zabezpečených pohľadávok (POSPÍŠIL, B.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii,
komentár, Iura Edition, Bratislava, s. 502).
Postupom reštrukturalizačného správcu, ktorý zabezpečeným veriteľom neumožnil
hlasovať, boli týmto veriteľom odňaté hlasovacie práva, čo bezprecedentným spôsobom
zasiahlo do ich postavenia v reštrukturalizácii dlžníka. Podotýkame, že zabezpečení
veritelia, ktorým nebolo umožnené vykonávať hlasovacie práva, disponovali spolu
pohľadávkami vo výške 1 171 657,48 €..., reštrukturalizačný plán bol pritom prijatý
veriteľmi, ktorých hlasovacie práva predstavovali iba 39 047 hlasov (bez veriteľov
podriadených pohľadávok)...
Uznesenie okresného súdu:
- zlegalizovalo účelový postup správcu spočívajúci v popretí pohľadávok všetkých
majoritných veriteľov, u ktorých existovala reálna hrozba nesúhlasu s reštrukturalizačným
plánom dlžníka,
- zásadným spôsobom favorizuje minoritných veriteľov blízkych osobe dlžníka,
- potvrdzuje reštrukturalizačný plán schválený veriteľmi s celkovou 3 % účasťou
pohľadávok na reštrukturalizácii dlžníka, a teda absolútne nereflektuje spoločný záujem
veriteľov,
- mylne deklaruje vyššiu mieru uspokojenia veriteľov ako v prípade konkurzu,
i napriek nedostatočnému zohľadneniu všetkých špecifických účinkov zrušenia konkurzu
na majetok fyzickej osoby.
Okresný súd uvedené okolnosti vôbec neskúmal a nezohľadnil, nakoľko sa riadil
nesprávnym výkladom ustanovenia § 146 ods. 5 ZKR a tým, neoprávnene vylúčil z možnosti
rozhodovať o schválení plánu veriteľov, ktorých pohľadávky predstavovali 97 % z celkovej
sumy pohľadávok.»
4. V ďalšom sťažovateľka cituje relevantnú judikatúru ústavného súdu
(napr. I. ÚS 200/2011, I. ÚS 311/2014) a navrhuje ústavnému súdu, aby nálezom vyslovil
porušenie označených práv uznesením okresného súdu, toto zrušil a vrátil vec okresnému
súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiada priznať aj náhradu trov konania pred ústavným
súdom.
II.
5. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa
k prijatej sťažnosti vyjadril, zaslal ústavnému súdu kompletný spis a oznámil, či trvá
na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom. Predseda okresného súdu vo vyjadrení
doručenom ústavnému súdu 13. októbra 2015 uviedol, že sťažovateľka v sťažnosti uviedla
námietky, ktoré ňou boli uvedené do zápisnice zo schvaľovacej schôdze, pričom okresný
súd sa s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V ďalšom uviedol:
«Právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu len v rozsahu
nepopretej pohľadávky, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o zabezpečeného alebo
nezabezpečeného veriteľa. Zákon umožňuje hlasovať aj zabezpečenému veriteľovi aj
v prípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená čo do právneho dôvodu
a vymáhateľnosti, t.j. čo do základu pohľadávky (čo priamo vyplýva z ustanovenia § 146
ods. 5 tretia veta ZKR - ,,na každé jedno euro zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden
hlas“). Na základe uvedeného veritelia, ktorých zabezpečené pohľadávky boli popreté čo
do výšky a dôvodu, nemali právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi (nemali žiaden hlas,
keďže nemali žiadnu zistenú sumu zistenej pohľadávky). Tento záver súdu jednoznačne
vyplýva i z ustanovenia § 126 ods. 3 vety tretej ZKR, podľa ktorej právo hlasovať má každý
veriteľ, ktorého pohľadávka je zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
Ide o všeobecnú úpravu schôdze veriteľov, ktorá aplikuje aj na schvaľovaciu schôdzu,
ak nie je v § 146 alebo § 148 stanovené inak. Ak by sa pripustilo hlasovanie aj tomu
zabezpečenému veriteľovi, ktorý by mal popretý právny dôvod alebo vymáhateľnosť
pohľadávky, mohla by si ktorákoľvek osoba prihlásiť pohľadávku ako zabezpečenú, aj keby
veriteľom vôbec nebola a mohla by rozhodovať o schválení plánu (ĎURICA, M.: Zákon
o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, Beckova edícia komentované zákony, s. 931)...
Nejasným sa javí tvrdenie sťažovateľa ako zabezpečeného veriteľa, že
reštrukturalizačný plán nekorešponduje so spoločným záujmom veriteľov... Práve
zabezpečený veriteľ má vždy (v konkurze aj v reštrukturalizácii) výhodnejšie postavenie ako
veriteľ nezabezpečený. Uspokojenie zabezpečeného veriteľa v konkurze môže však
v konečnom dôsledku predstavovať i nižšiu sumu ako v reštrukturalizácii, a to z dôvodu, že
v konkurze sa majetok predáva za oveľa nižšie ceny ako mimo konkurzu, v oveľa dlhšom
časovom období a takisto je nutné zdôrazniť, že od výťažku je v konkurze nevyhnutné
odpočítať v prvom rade pohľadávky proti podstate...
Súd dáva do pozornosti, že sťažovateľ bližšie nešpecifikoval konkrétne podvodné
konanie správcu, nekonkretizoval aká osobitná výhoda bola ktorémukoľvek z účastníkov
plánu poskytnutá, resp. z akého zistenia vychádza pri tvrdení, že správca mylne deklaruje
vyššiu mieru uspokojenia veriteľov ako v prípade konkurzu.
V rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia boli procesné predpisy dostatočne
vyložené a aplikované, bolo uvedené akými úvahami sa súd spravoval, interpretácia
a aplikácia právnej normy bola správna a nepopiera pravidlá formálnej a právnej logiky.»
Predseda okresného súdu vo vyjadrení zároveň uviedol, že netrvá na tom, aby sa
vo veci konalo ústne pojednávanie.
6. Sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom vo vyjadrení doručenom ústavnému
súdu 6. októbra 2015 zhodne uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania v tejto veci.
7. Keďže účastníci konania oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní, a ústavný
súd dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci,
boli splnené podmienky pre upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a sťažnosť bola prejednaná a rozhodnutá
na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu.
8. Po podrobnom posúdení sťažnosti, uznesenia okresného súdu, vyjadrenia
k sťažnosti a vyžiadaného spisu okresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom
zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.
III.
9. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).
Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie
a rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.
Generálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí
byť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad každej právnej normy (právneho
predpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou
právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je
v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo bezozvyšku platí aj
pri interpretácii právnych noriem z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu
neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci
všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani
ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné
súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva
oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní
svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia
zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého
procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti
pre porušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)
rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie
zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach
a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne
odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré
zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
12. Podstata sťažnostných námietok sťažovateľky vo vzťahu k uzneseniu okresného
súdu spočíva v tvrdenom (i) neoprávnenom vylúčení sťažovateľky, ako aj ďalších
majoritných veriteľov z hlasovania na schvaľovacej schôdzi, pričom ich pohľadávky
predstavovali väčšinu z celkovej sumy pohľadávok (ii) zlegalizovaní účelového postupu
správcu spočívajúceho v popretí pohľadávok všetkých majoritných veriteľov, u ktorých
existovala reálna hrozba nesúhlasu s reštrukturalizačným plánom, (iii) potvrdení plánu
schváleného veriteľmi s 3 % účasťou pohľadávok na reštrukturalizácii dlžníka a (iv)
nedostatočnom zohľadnení účinkov zrušenia konkurzu na majetok fyzickej osoby.
13. Vzhľadom na uvedené predmetom skúmania ústavného súdu bolo to, či
potvrdením plánu nemohlo dôjsť k zásahu do označených práv sťažovateľky.
Inak povedané, ústavný súd skúmal, či napadnutým uznesením okresný súd poskytol
sťažovateľke spravodlivú súdnu ochranu pri rešpektovaní materiálnej rovnosti všetkých
veriteľov v reštrukturalizačnom konaní (I. ÚS 311/2014).
14. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom
konaní vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi
aj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon
(čl. 143 ods. 2 ústavy). Týmto zákonom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý v rámci tretej časti nazvanej
,,Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov v procese
reštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii“) alebo zamietnutia plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch
[§ 154 ods. 1 písm. a) až d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného v čase
rozhodovania okresného súdu]. Kým uznesenie o potvrdení plánu súdom obsahuje aj
rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí
plánu je, že súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie dlžníka, začne
konkurzné konanie voči dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154 ods. 3 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii). Aj z dôvodu závažnosti dôsledkov zamietnutia plánu
súdom zákon o konkurze a reštrukturalizácii počíta v tomto prípade s dvojinštančným
konaním, keď proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí plánu pripúšťa právo podať
odvolanie.
15. Ústavný súd sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadril
k charakteru reštrukturalizácie, ako aj k rozhodovaniu všeobecných súdov
v reštrukturalizácii (napr. I. ÚS 200/2011, I. ÚS 311/2014, II. ÚS 455/2012). Nie je sporné,
že reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter,
podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň
podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia
veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) zákona
o konkurze a reštrukturalizácii]. Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi
(nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv [§ 114 ods. 1 písm. b) a c) zákona
o konkurze a reštrukturalizácii], čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých
veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.
16. V reštrukturalizačnom konaní, ktoré je zložito štruktúrovaným právnym
procesom, je príslušný všeobecný súd zaťažený povinnosťou zisťovať a odhaliť to, čo sa
skrýva pod obsahom pojmu spoločný záujem veriteľov (nemožno vylúčiť ani rozdielny
obsah tohto pojmu v rôznych reštrukturalizáciách rôznych dlžníkov v závislosti
od individuálnych či skupinových záujmov jednotlivých (skupín) veriteľov. Spoločný
záujem veriteľov pri kolektívnom (spravidla postupnom a neúplnom) uspokojení veriteľov
v reštrukturalizácii prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých
veriteľov. Prirodzeným záujmom každého veriteľa, ktorý si do reštrukturalizácie prihlásil
pohľadávku (zabezpečenú či nezabezpečenú) je dosiahnuť, pokiaľ možno, najvyššiu mieru
jej uspokojenia. Pohľadávka každého veriteľa má svoj právny dôvod, na základe ktorého
tento od dlžníka požaduje, aby tento plnil korelujúci záväzok, a individuálny veriteľ
spravidla nevidí (nechce vidieť) dôvod, prečo by mal byť v akomkoľvek rozsahu ukrátený
pri uspokojení svojej pohľadávky v prospech uspokojenia iného/-ých veriteľa/-ov dlžníka.
To je však rýdzo individuálny (egoistický) záujem, ktorý nezohľadňuje zmysel a účel
reštrukturalizácie, ktorej imanentnou črtou je práve zabránenie individuálnemu
uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho
uspokojenia.
17. Všeobecný súd pritom v reštrukturalizácii vystupuje ako strážca zákonnosti, ale
aj spravodlivosti celého procesu reštrukturalizácie, pričom táto jeho úloha sa završuje
rozhodovaním o potvrdení alebo zamietnutí plánu. Ústavný súd pritom už vo svojej
rozhodovacej činnosti zvýraznil požiadavku na spravodlivú rovnováhu
pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania
(napr. III. ÚS 72/2010), ako aj povinnosť súdu zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho
rozhodnutia na účastníkov konania (napr. I. ÚS 26/2010). Samozrejme, platí, že obsah
pojmu spravodlivosť je autonómny, a teda rôznymi subjektmi vnímaný odlišne. To isté platí
aj v posudzovanej veci, keď to, čo sa javí spravodlivé sťažovateľke, sa nemusí javiť
spravodlivým ostatným veriteľom či dlžníkovi. Nájsť spravodlivú rovnováhu medzi
oprávnenými záujmami jednotlivých veriteľov v reštrukturalizácii nie je jednoduché.
To však neznamená, že všeobecný súd môže na túto úlohu rezignovať a aprobovať riešenie,
ktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len vo vzťahu k jednému veriteľovi, prípadne
viacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným veriteľom (pohľadávok rôznej výšky
a rôznych právnych dôvodov) objektívne nevykazuje črty spravodlivého.
18. Na účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého uznesenia okresného súdu aj
vo väzbe na citované judikatórne východiská sa ústavný súd oboznámil s jeho písomným
odôvodnením, kde okresný súd v podstatnom uviedol:
,,Podľa predloženého plánu, schváleného veriteľským výborom dňa 05.11.2014, sú
veritelia dlžníka rozdelení do deviatich skupín: 1. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. l
veriteľa , 2. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. 3 veriteľa
, 3. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. 5 veriteľa
, 4. skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa , 5. skupina
pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa Sberbank Slovensko, a. s., 6. skupina pre zabezpečenú
pohľadávku veriteľa , 7. skupina pre nezabezpečené pohľadávky,
8. skupina pre pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené
pohľadávky a 9. skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky. Podľa predloženého plánu sa
predpokladá uspokojenie veriteľov nasledovne:
... 5. v skupine pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa Sberbank Slovensko, a. s.
a) v prípade, ak bude zabezpečená pohľadávka veriteľa Sberbank Slovensko, a. s. čo
do zabezpečenia zabezpečovacím právom určená súdom a bude sa v časti zabezpečovacieho
práva považovať za zistenú (§ 124 ods. 6 ZKR), sa uspokojí v rozsahu, v akom bude čo
do výšky určená súdom a bude sa v časti výšky považovať za zistenú (§124 ods. 6 ZKR),
maximálne však do výšky uspokojenia v sume 5 000 eur, vo zvyšnej zistenej časti sa
pohľadávka uspokojí spôsobom a v rozsahu ako pohľadávky nezabezpečených veriteľov
a v časti prevyšujúcej aj toto uspokojenie sa splnením plánu stáva nevymáhateľnou,
b) v prípade, ak zabezpečená pohľadávka veriteľa Sberbank Slovensko, a. s. nebude
čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom určená súdom a nebude sa v časti
zabezpečovacieho práva považovať za zistenú (§124 ods. 6 ZKR), uspokojí sa v celom
zistenom rozsahu spôsobom a v rozsahu ako pohľadávky nezabezpečených veriteľov
a v časti prevyšujúcej toto uspokojenie sa splnením plánu stáva nevymáhateľnou...
Za prítomnosti konkurzného súdu sa dňa 03.12.2014 konala schvaľovacia schôdza
veriteľov, ktorá bola uznášaniaschopná, nakoľko sa predmetnej schôdze zúčastnili celkom 9
veritelia, z toho 5 veritelia oprávnení hlasovať s celkovým počtom 57 448 hlasov a 1 veriteľ
zistených pohľadávok zaradených do skupiny pre pohľadávky, ktoré by sa v konkurze
uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky (ktorý nie je oprávnený hlasovať podľa
§ 126 ods. 3 ZKR a zároveň sa považuje za súhlasiaceho s plánom podľa § 148 ods. 2 ZKR)
s celkovou výškou zistených pohľadávok 977 228 eura...
Za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s počtom 39 047
hlasov z celkového počtu 57 448 hlasov, čo predstavuje 67,97 % hlasov, teda
reštrukturalizačný plán bol prijatý i v súlade s § 148 ods. 1 písm. d) ZKR...
Do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnili odôvodnené námietky proti prijatiu
plánu účastníci plánu- veriteľ Sberbank Slovensko, a.s., veriteľ
a veriteľ , ktorí totožne namietali, že správca neumožnil
zabezpečeným veriteľom hlasovať s poukazom na §146 ods. 5 ZKR, kde právo hlasovať má
každý účastník plánu, ktorý bol zaradený do niektorej zo skupín.
Podľa názoru súdu právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu
zaradený do niektorej zo skupín, presnejšie vyjadrené, ktorého pohľadávka je zaradená
do niektorej skupiny, ktorý nemá popretú pohľadávku, ak veritelia tejto skupiny nie sú
vylúčení z hlasovacieho práva. Účastník plánu má právo hlasovať v rozsahu nepopretej
pohľadávky. Zákon umožňuje hlasovať zabezpečenému veriteľovi aj v prípade, že jeho
zabezpečená pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t. j.
čo do základu pohľadávky. Na základe uvedeného právneho názoru veritelia, ktorí uplatnili
odôvodnené námietky proti prijatiu plánu nemali právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi...
V súlade s ustanovením § 148 ods. 2 druhej vety ZKR sa za skupinu súhlasiacu
s plánom považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ...
Reštrukturalizačný plán bol prijatý vo všetkých skupinách, ako aj nadpolovičnou
väčšinou hlasov prítomných veriteľov.
Dňa 09.12.2014 boli súdu doručené námietky veriteľa , so sídlom
v , v ktorých žiadal, aby súd reštrukturalizačný plán úpadcu uznesením zamietol
z dôvodu, že je v rozpore s osobitnými predpismi a to zákonom číslo 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení a zákona číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, že plán je v
podstatnom rozpore so spoločnými záujmami veriteľov, plán možno považovať za zmätočný
a zavádzajúci, že miera uspokojenia určená predkladateľom plánu nie je dostatočná
a výhodnejšia v prípade vyhlásenia konkurzu, namietal neuhradenie prednostnej
pohľadávky, neuvedenie účtovnej hodnoty majetku, že nie je uvedené či a akým spôsobom
bude prebiehať dozorná správa. Dňa 16.12.2014 bol súdu doručený návrh veriteľa
Sberbank Slovensko, a.s. na zamietnutie reštrukturalizačného plánu z dôvodu, že boli
porušené zákonné ustanovenia ohlasovaní o pláne, účelové popretie veriteľov, a podstatný
rozpor so spoločným záujmom veriteľov. Dňa 18.12.2014 bol súdu doručený návrh veriteľa
na zamietnutie reštrukturalizačného plánu z dôvodu, že boli
porušené zákonné ustanovenia o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu,
hlasovaní o pláne, prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím
osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou
alebo dlžníkom, v pláne v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov...
Po podrobnom preštudovaní námietok veriteľov i vyjadrení úpadcu a správcu súd
dospel k záveru, že námietky veriteľov nie sú dôvodné. Z obsahu spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 40R/2/2014 a ani pri výkone dohľadu súdu v zmysle § 131 zák. č. 7/2005 Z. z. súd
nezistil, že by boli tak podstatným spôsobom porušené ustanovenia uvedeného zákona
o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia
týkajúce sa plánu, že by to malo nepriaznivý vplyv na niektorého účastníka plánu. Súdu
predložený reštrukturalizačný plán je rozdelený na opisnú a záväznú časť. Opisná časť
plánu obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 110 ods. 1 písm. a), b) ZKR, § 110 ods. 2
písm. a), b), c) ZKR a 135 ods. 1 písm. a), b), c) ZKR. Predkladateľ plánu - dlžník vytvoril
skupiny a zaradil jednotlivé pohľadávky účastníkov plánu v súlade s § 137 a 138 ZKR.
Záväzná časť plánu zrozumiteľne popisuje zmenu ich záväzkov, ku ktorým sa dotknutí
veritelia mohli v zákonom stanovenej lehote vyjadriť. Neoddeliteľnou súčasťou schváleného
reštrukturalizačného plánu sú prílohy plánu v súlade s § 142 ZKR. Obsahom plánu je aj
vyjadrenie o nezavedení dozornej správy. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel
k záveru, že boli dodržané ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii
o náležitostiach plánu, vrátane jeho príloh. Súd zároveň nezistil žiadne podvodné konanie
pri prijatí predmetného reštrukturalizačného plánu alebo poskytnutie osobitných výhod
niektorému účastníkovi plánu. V konaní nebolo preukázané, že by správca pri popieraní
postupoval účelovo. Podľa názoru súdu správca postupoval pri popieraní pohľadávok
s odbornou starostlivosťou v súlade s ustanovením § 124 ods.1 ZKR, pričom ak zistil,
že niektoré prihlásené pohľadávky sú sporné, bol povinný tieto pohľadávky v spornom
rozsahu poprieť. Plán podľa názoru súdu nie je v podstatnom rozpore so spoločným
záujmom veriteľov, práve naopak, prijatý plán je v záujme veriteľov, nakoľko z neho
jednoznačne vyplýva pre nich vyššie uspokojenie ich pohľadávok ako by dosiahli v prípade
vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Pojem spoločný záujem veriteľov možno vymedziť
ako nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých. Meradlo je pritom
hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku.
V kontexte takejto charakteristiky spoločného záujmu veriteľov súd po preskúmaní
reštrukturalizačného plánu schváleného schôdzou veriteľov dospel k záveru, že tento nie je
v rozpore zo spoločným záujmom veriteľov....
Po preštudovaní celého obsahu reštrukturalizačného spisu súd dospel k záveru,
že boli splnené všetky zákonné podmienky a keďže nezistil žiadne dôvody na jeho
zamietnutie v zmysle § 154 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z., reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý
bol prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 03.12.2014 vo všetkých skupinách ako aj
nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia,
potvrdil.“
19. Po oboznámení sa s písomným odôvodnením napadnutého uznesenia okresného
súdu možno konštatovať viaceré závery. Okresný súd popísal rozsah predpokladaného
uspokojenia veriteľov podľa predloženého plánu, pričom u veriteľov popretých pohľadávok
bol tento závislý od výsledku incidenčných konaní, následne popísal hlasovanie veriteľov
na schvaľovacej schôdzi o prijatí reštrukturalizačného plánu a konštatoval jeho prijatie
v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Osobitne sa vysporiadal s námietkami
sťažovateľky a ďalších veriteľov, že im nebolo umožnené hlasovať na schvaľovacej
schôdzi, a pokiaľ išlo o ich námietky smerujúce k návrhu na zamietnutie plánu, s týmito sa
vyrovnal všeobecným spôsobom, keď konštatoval, že nezistil dôvody na zamietnutie plánu,
a preto rozhodol o jeho potvrdení.
20. Podľa § 124 ods. 1 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase
rozhodovanie okresného súdu) každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov
dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné
šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva, sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom
rozsahu poprieť...
Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie
pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie
zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac
toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 146 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase
rozhodovanie okresného súdu) schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný
aspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený
do niektorej zo skupín; právo hlasovať nemajú účastníci plánu zaradení do skupiny pre
plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu týchto pohľadávok, ako aj účastníci plánu
zaradení do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu pohľadávok popretých čo
do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti. Na každé jedno euro zistenej sumy zistenej
pohľadávky má účastník plánu jeden hlas.
Podľa § 148 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase
rozhodovanie okresného súdu) na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby
a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu,
b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu
nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo
do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok
zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej
skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej
sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,
c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu
nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu
ich hlasov,
d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov
počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu
a vymáhateľnosti.
Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu
s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval
žiaden veriteľ.
Podľa § 153 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase
rozhodovanie okresného súdu) ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní
od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu
uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj
o skončení reštrukturalizácie.
Podľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase
rozhodovanie okresného súdu) súd uznesením zamietne plán, ak
a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach
plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa
plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,
b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných
výhod niektorému účastníkovi plánu,
c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd
nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,
d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
21. Okrem oboznámenia sa s písomnými dôvodmi napadnutého uznesenia sa ústavný
súd oboznámil aj s kompletným spisovým materiálom okresného súdu vo veci
reštrukturalizácie dlžníka. Podaním z 27. augusta 2014 správca konajúcemu okresnému
súdu oznámil, že poprel pohľadávky viacerých veriteľov dlžníka, medzi nimi aj
sťažovateľky (popretá výška pohľadávky 196 127,09 €, popreté aj zabezpečenie
pohľadávky), (popretá výška pohľadávok spolu 1 703 669,33 mil. €,
popreté aj zabezpečenie pohľadávky) a (popretá výška
pohľadávok 305 376,59 €). Z potvrdeného reštrukturalizačného plánu pritom vyplýva, že
celková výška prihlásených pohľadávok bola 3 563 121,78 € a celková popretá výška
pohľadávok bola vo výške 2 273 270,75 €.
22. Z obsahu súdneho spisu súčasne vyplýva, že sťažovateľka,
, (a aj niektorí ďalší veritelia popretých pohľadávok)
podali na okresnom súde incidenčné žaloby o určenie popretých pohľadávok, ktoré v čase
schvaľovacej schôdze ani v čase rozhodovania súdu o potvrdení plánu neboli skončené.
Samozrejme, platí, že výsledok týchto incidenčných konaní nebolo možné prejudikovať ani
v rozhodovaní okresného súdu o potvrdení plánu a pre nedostatok právomoci tak nemôže
učiniť ani ústavný súd v konaní o sťažnosti sťažovateľky. Zároveň však nemožno neuviesť,
že už toto štádium reštrukturalizácie objektívne indikovalo jej budúci priebeh najmä
z pohľadu väčšinových veriteľov, ktorých pohľadávky boli správcom popreté.
23. Koncepcia reštrukturalizácie, pokiaľ ide o hlasovanie o prijatí
reštrukturalizačného plánu na schvaľovacej schôdzi, je založená na väčšinovom princípe.
Z citovaného § 148 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva relatívne
komplikovaný mechanizmus na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou, určujúcim
momentom je však vždy existencia väčšiny hlasujúcej za prijatie plánu. Kreácia tejto
väčšiny je limitovaná viacerými faktormi, pričom sa dá ovplyvniť tým, ako budú zostavené
skupiny pre zabezpečené pohľadávky a nezabezpečené pohľadávky, a najmä tým, v akom
rozsahu a vo vzťahu ku ktorým veriteľom boli správcom popreté ich pohľadávky. Aj keď
správca je povinný postupovať pri popieraní pohľadávok s odbornou starostlivosťou, je
zrejmé, že práve v tomto momente sa v podstatnom rozsahu ovplyvňuje budúci priebeh
reštrukturalizácie a najmä hlasovanie na schvaľovacej schôdzi.
24. Sťažovateľka v sťažnosti a okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia
(rovnako vo vyjadrení k sťažnosti) formulovali odlišné právne názory v otázke, či veritelia
síce zabezpečených, ale popretých pohľadávok majú právo hlasovať na schvaľovacej
schôdzi, pričom svoje názory podporili aj odbornou právnickou literatúrou. Ústavný súd
na tomto mieste len konštatuje istý vnútorný rozpor medzi druhou a treťou vetou § 146
ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v rozhodnom čase, keď tento
najskôr vylučuje z hlasovania len účastníkov plánu zaradených do skupiny pre
nezabezpečené pohľadávky (sťažovateľka bola zabezpečený veriteľ, pozn.) v rozsahu
pohľadávok popretých, týkajúcich sa právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti, na strane
druhej ustanovuje, že účastník plánu má jeden hlas na každé jedno euro zistenej sumy
zistenej pohľadávky. Relevantné ustanovenia sťažovateľka vykladá tak, že ako zabezpečený
veriteľ nemala byť vylúčená z hlasovania, okresný súd opačne uvádza, že účastník plánu má
právo hlasovať iba v rozsahu nepopretej pohľadávky, čomu nasvedčuje počítanie hlasov
v závislosti od zistenej sumy zistených pohľadávok. Ústavnému súdu však pre podústavný
charakter nastolenej otázky neprislúcha rozlúsknuť tento rozpor, a navyše pre súdenú vec
ani nie je osobitne podstatný.
25. Popretie pohľadávok sťažovateľky, (zabezpečení
veritelia) a (nezabezpečený veriteľ) správcom malo (a to bez
ohľadu na skutočnosť, že títo veritelia podali incidenčné žaloby) pre priebeh
reštrukturalizácie dlžníka viaceré dôsledky:
(i) označení veritelia popretých pohľadávok nemohli hlasovať na schvaľovacej
schôdzi (§ 146 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
(ii) viaceré skupiny mali ,,jednoosobový charakter“, teda v konkrétnej skupine
(napr. 1, 2, 3, 5 a 6) bola zaradená pohľadávka len jedného veriteľa, ktorá však bola popretá,
(iii) v uvedenom dôsledku vo viacerých skupinách pre zabezpečené pohľadávky
(vrátane skupiny vytvorenej výlučne pre sťažovateľku) nehlasoval žiaden veriteľ,
v dôsledku čoho sa tieto skupiny považujú ex lege za skupiny súhlasiace s plánom (§ 148
ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
26. Tieto dôsledky sa najciteľnejšie prejavili pri schvaľovaní plánu, keď vychádzajúc
z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ako aj z obsahu spisu za prijatie reštrukturalizačného
plánu hlasovali prítomní veritelia s počtom 39 047 hlasov z celkového počtu 57 448 hlasov,
čo predstavuje 67,97 % hlasov. Vychádzajúc z počítania hlasov podľa zistenej sumy
zistených pohľadávok za prijatie plánu hlasovali veritelia, ktorých zistené pohľadávky
predstavovali sumu 39 047 € (celková výška prihlásených pohľadávok bola 3 563 121,78 €).
27. Z pohľadu požiadavky na zachovanie spravodlivého prístupu ku všetkým
veriteľom v reštrukturalizácii dlžníka a rešpektovania princípu majority v rozhodovaní je
nesporné, že o prijatí plánu rozhodla absolútna menšina veriteľov, ktorých pohľadávky
v súhrne tvorili absolútnu menšinu pohľadávok v porovnaní s (i keď) popretými
pohľadávkami ostatných veriteľov. Ústavný súd opätovne pripomína, že mu v konaní
o sťažnosti neprislúcha prejudikovať výsledky začatých incidenčných konaní. Z pohľadu
zákonných kritérií pre rozhodovanie všeobecného súdu o potvrdení/zamietnutí
reštrukturalizačného plánu sa však ústavný súd vychádzajúc z dôvodov sťažnosti
sťažovateľky zvlášť zaoberal kritériom súladu, resp. rozporu plánu so spoločným záujmom
veriteľov, a vyhodnotením tohto kritéria v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného
súdu.
28. V reštrukturalizácii dlžníka teda bola kreácia väčšiny rozhodujúcej
na schvaľovacej schôdzi limitovaná najmä popretím pohľadávok viacerých významných
veriteľov. Pohľadávky rozhodujúcich veriteľov pritom správca poprel na podnet dlžníka.
Aj keď predmetom rozhodovania ústavného súdu bolo porušenie označených práv
sťažovateľky, o prístupe dlžníka a správcu k popieraniu pohľadávok ilustratívne najviac
hovorí popretie pohľadávok . Na podnet dlžníka totiž správca
poprel ako spornú napr. pohľadávku správcu dane na zaplatenie dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 216 600,01 €, ktorej právnym dôvodom
bolo podané daňové priznanie samotného dlžníka z 21. októbra 2013. Nešlo teda
o pohľadávku, ktorá bola výsledkom rozhodovacej činnosti správcu dane vo vyrubovacom
daňovom konaní, ale o pohľadávku, ktorú samotný dlžník vlastným procesným úkonom
(daňovým priznaním) v období približne sedem mesiacov pred povolením reštrukturalizácie
priznal. Podanie podnetu dlžníka na popretie tejto pohľadávky správcovi a jej následné
popretie správcom prima facie indikujú účelový a špekulatívny prístup, pravdepodobne
sledujúci vylúčenie veriteľa popretej pohľadávky z hlasovania a rozhodovania o prijatí
plánu.
29. Okresný súd v reštrukturalizácii vystupuje nielen ako orgán verejnej moci, ktorý
rozhoduje o povolení reštrukturalizácie a o jej skončení, ale aj ako aktívny subjekt, ktorého
povinnosťou je dohliadať na zákonný a spravodlivý proces reštrukturalizácie vo vzťahu
ku všetkým veriteľom. Uvedená povinnosť je explicitne zvýraznená v citovaných § 153
ods. 1 a § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorých súd potvrdí
reštrukturalizačný plán len vtedy, ak nezistí dôvody na jeho zamietnutie. Inak povedané,
zákonné dôvody na zamietnutie plánu súd musí preskúmať a ich existenciu vylúčiť skôr,
ako rozhodne o potvrdení plánu. Len takýmto postupom súd naplní záruky, ktoré všetkým
veriteľom ako účastníkom reštrukturalizačného plánu vyplývajú z ich práva na súdnu
ochranu a tomu korelujúcej povinnosti všeobecného súdu im túto ochranu povinne
poskytnúť.
30. Pokiaľ ide o vymedzenie obsahu pojmu spoločný záujem veriteľov (rozpor plánu
s týmto záujmom je dôvodom na jeho zamietnutie), vo všeobecnosti možno považovať
úvahy okresného súdu za ústavne akceptovateľné, keďže v princípe korešpondujú
s judikatúrou ústavného súdu. Podľa úvahy okresného súdu ,,Pojem spoločný záujem
veriteľov možno vymedziť ako nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy
jednotlivých. Meradlo je pritom hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní
s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku.“. Vychádzajúc z popísaných konkrétnych
skutkových okolností prípadu však ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého
uznesenia okresného súdu o potvrdení reštrukturalizácie je všeobecné, nekonkrétne
a nepreskúmateľné, keďže neposkytuje žiadne odpovede na podstatné otázky týkajúce
sa tvrdenej danosti dôvodov na zamietnutie plánu.
31. Ak má byť spoločný záujem veriteľov nadradeným záujmom všetkých veriteľov,
jeho vyjadrenie v reštrukturalizačnom pláne musí byť logickým vyústením väčšinového
konsenzu veriteľov dlžníka. V tomto smere sa však natíska legitímna otázka, do akej miery
môže plán vyjadriť spoločný záujem všetkých veriteľov, keď (z hľadiska počtu hlasov)
rozhodujúci veritelia nehlasovali, pretože ich pohľadávky boli správcom (možno účelovo?)
popreté, a o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi rozhodli veritelia absolútne minoritných
pohľadávok? Aj keď okolnosti reštrukturalizácie dlžníka určitým spôsobom indikujú
odpoveď na nastolenú otázku, jej zodpovedanie ústavným súdom by bolo predčasné.
32. Je totiž zákonnou povinnosťou okresného súdu, ktorý má právomoc rozhodnúť
o potvrdení, ale aj o zamietnutí plánu, preskúmať konkrétne okolnosti reštrukturalizácie
dlžníka vo väzbe na kritériá, ktoré ústia do zamietnutia plánu, a až v prípade ich absencie
rozhodnúť o potvrdení plánu. Rozhodnutie súdu sa pritom musí opierať o konkrétne zistenia
a skutkové okolnosti reštrukturalizácie, pričom v súdenom prípade táto povinnosť bola
zvýraznená tým, že traja veritelia (vrátane sťažovateľky) pred potvrdením plánu procesne
účinne namietali podstatný rozpor plánu so spoločným záujmom veriteľov, čím poskytli
okresnému súdu priestor na vyrovnanie sa s týmito námietkami. Napadnuté uznesenie
okresného súdu je však v tomto smere povrchné, neodpovedajúce na podstatné otázky,
nepreskúmateľné a z pohľadu aprobácie rozhodovania veriteľov absolútnej menšiny
pohľadávok aj nespravodlivé. Rozhodnutie o potvrdení reštrukturalizačného plánu má
zároveň rýdzo formalistický charakter, keď okresný súd plán formálne prijatý
na schvaľovacej schôdzi skôr kreovanou väčšinou potvrdil, materiálna stránka predmetnej
reštrukturalizácie však ostala mimo jeho pozornosti.
33. Zákonné kritériá pre zamietnutie plánu však vylučujú, aby postavenie súdu
rozhodujúceho o potvrdení plánu bolo pasívne, obmedzujúce sa na jednoduché
konštatovanie, že ,,dôvody na zamietnutie plánu zistené neboli“. Naopak, úlohou
reštrukturalizačného súdu je pôsobiť v procese reštrukturalizácie aktívne tak, aby
reštrukturalizácia nemohla byť vnímaná ako proces účelového spolupôsobenia dlžníka
a správcu (prípadne aj niektorých veriteľov) s cieľom vylúčiť významných veriteľov
z rozhodovania a hlasovania, a tak dosiahnuť výsledok, ktorý by pri ich účasti na hlasovaní
zrejme dosiahnutý nebol.
34. Napadnuté uznesenie okresného súdu však tieto kritériá nenapĺňa, v dôsledku
čoho ústavný súd prvým výrokom tohto nálezu vyslovil porušenie označených práv
sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavou predpokladaným
dôsledkom vyhovenia sťažnosti je zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto ústavný súd
druhým výrokom tohto nálezu zrušil uznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie
konanie [čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom
tento opätovne rozhodne o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka.
V ďalšom konaní bude okresný súd viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu
(§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde) a jeho povinnosťou bude ústavne
konformným, presvedčivým a hlavne spravodlivým (z pohľadu všetkých veriteľov)
spôsobom vysporiadať sa s danosťou, prípadne s absenciou zákonných dôvodov
na zamietnutie plánu. Ústavnému súdu totiž pre nedostatok právomoci neprislúcha zaujať
konečné stanovisko k nastoleným právnym otázkam súvisiacim s predmetom súdnej
ochrany, ktoré spočívajú v rovine podústavného práva.
IV.
35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky.
S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov jej bola priznaná náhrada trov konania pred
ústavným súdom v sume 296,44 € (2 úkony právnej pomoci po 139,83 €, t. j. prevzatie
a príprava zastúpenia, sťažnosť na ústavný súd, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov
po 8,39 €), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie
SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2016