Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 761/2016
PDF · 141.51 KB
No categories available
I. ÚS 761/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Janette Prétiovovou, Advokátska kancelária
VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar
nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 392/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra
2016 doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Er 392/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní bol sťažovateľ v postavení
povinného účastníkom konania o vymoženie peňažnej sumy 354,01 € s príslušenstvom
vykonávanej na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom
zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., sp. zn. CP 20667/09 z 25. novembra
2009. Sťažovateľ mal 12. augusta 2015 podať na okresnom súde návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti a 12. októbra 2015 aj návrh na odklad exekúcie.
O týchto jeho návrhoch nebolo podľa sťažovateľa do podania sťažnosti ústavnému súdu
rozhodnuté, čím malo dôjsť k porušeniu označených práv. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej
poukazuje na celkovú dĺžku exekučného konania vedeného proti jeho osobe (6 rokov), ako
aj vznik nepriaznivej finančnej situácie jeho rodiny zapríčinenej touto, podľa jeho názoru
neoprávnene vedenou exekúciou. Zároveň odmieta právnu alebo faktickú zložitosť veci,
alebo vplyv jeho správania na dĺžku rozhodovania okresného súdu o jeho návrhoch.
3. Sťažovateľ k svojmu návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia uvádza
okolnosti, pre ktoré sa dostal do „tzv. úverovej špirály, kedy splácal novým úverom úver
predchádzajúci. Pre vysoké úroky, rôzne poplatky, zmluvné pokuty a iné sankcie sa však
jeho dlh aj napriek veľkému množstvu už splatených finančných prostriedkov nezmenšoval,
ale naopak, stále narastal. Z tohto dôvodu bola voči Sťažovateľovi začatá aj predmetná
Exekúcia, ktorá je však podľa Sťažovateľa voči nemu vedená neoprávnene.“. Zároveň
poukazuje na zdravotný stav svojej manželky, ktorý jej neumožňuje trvalejšie zapojenie
do pracovného procesu, a tým aj na význam jeho príjmu zo zamestnania pre zabezpečenie
životných potrieb jeho rodiny. Nadväzne na to uvádza, že situácia vzniknutá exekúciou
je pre neho „neúnosná, stresujúca, každý deň musel a musí riešiť, ako uživiť svoju rodinu,
prepočítavať každý výdavok, báť sa o budúcnosť vlastných detí a manželky, a to aj napriek
neprípustnosti vedenia tejto Exekúcie a skutočnosti, že vykonal všetky potrebné kroky k jej
zastaveniu pred viac ako jedným rokom (!). Sťažovateľ je toho názoru, že takéto obdobie
neistoty, obáv a frustrácie je neprimerané druhu a predmetu Exekúcie.
Sťažovateľ má za to, že priznanie primeraného zadosťučinenia popri deklarovaniu
porušenia základného práva a slobody predstavuje v danom prípade účinnú a adekvátnu
nápravu porušenia základného práva.“.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vydať rozhodnutie,
ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
«bolo porušené „iným zásahom“, t. j. zbytočnými prieťahmi Okresného súdu Žiar nad
Hronom v konaní o vymoženie peňažnej pohľadávky, ktoré je v súčasnosti vedené na
Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. 9Er/392/2010», prikáže okresnému súdu, aby
„v konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/392/2010 konal bez zbytočných prieťahov“,
a sťažovateľovi prizná finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj úhradu trov konania
pred ústavným súdom v sume 364 €.
II.
5. V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie
návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd
nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, III. ÚS 263/03,
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola...
v primeranej lehote prejednaná... súdom.
11. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových
náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).
12. Ústavný súd zároveň poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil,
že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil
porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),
prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne
neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
13. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že podstatou sťažnostných námietok
sťažovateľa, ktorý v namietanom exekučnom konaní vystupuje v postavení povinného, je
podľa neho úplná nečinnosť okresného súdu v exekučnom konaní po doručení jeho návrhu
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to pri rozhodovaní okresného súdu o návrhu
povinného na povolenie odkladu exekúcie doručeného 12. októbra 2015 a na zastavenie
exekúcie doručeného 12. augusta 2015.
14. Ústavný súd dopytom na okresnom súde overujúc si stav exekučného konania
zistil, že v exekučnej veci sťažovateľa vydal okresný súd 21. novembra 2016 uznesenie,
ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju, do právoplatnosti zastavenia exekúcie
povolil odklad exekúcie a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekučného
konania proti oprávnenému v rozsahu 100 %. Uvedené uznesenie okresný súd v súčasnom
štádiu konania doručuje účastníkom predmetného konania.
15. Pokiaľ ide o možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu,
ústavný súd vychádzajúc z uvedených okolností prípadu konštatuje, že v čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu bolo označené exekučné konanie neprávoplatne zastavené,
pričom o prípadnom odvolaní účastníkov konania proti označenému uzneseniu okresného
súdu bude mať podľa § 34 Civilného sporového poriadku právomoc rozhodovať odvolací
súd. V danom prípade tak už sťažnosť vo svojej podstate nesmeruje proti aktuálnemu
a trvajúcemu zásahu okresného súdu do označených práv sťažovateľa. Preto hoci
sťažovateľom opísané skutočnosti indikujú možnosť porušenia označených práv okresným
súdom v období od doručenia jeho návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. od 12. augusta 2015,
resp. od doručenia návrhu na odklad exekúcie, t. j. od 12. októbra 2015 do vydania
uznesenia o zastavení exekúcie uznesením z 21. novembra 2016 (spolu v trvaní jedného
roka a troch mesiacov), tieto prieťahy v okolnostiach danej veci ústavný súd nehodnotí ako
zbytočné prieťahy takej intenzity, ktoré by dosahovali ústavný rozmer. Podľa názoru
ústavného súdu ide len o ojedinelý prieťah, pre ktorý ústavný súd v zmysle svojej ustálenej
judikatúry nepovažuje za potrebné vyvodzovať záver o porušení označených práv.
16. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie
sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2016