Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 761/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Janette Prétiovovou, Advokátska kancelária

VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar

nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2016 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní bol sťažovateľ v postavení

povinného účastníkom konania o vymoženie peňažnej sumy 354,01 € s príslušenstvom

vykonávanej na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom

zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., sp. zn. CP 20667/09 z 25. novembra

2009. Sťažovateľ mal 12. augusta 2015 podať na okresnom súde návrh na zastavenie

exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti a 12. októbra 2015 aj návrh na odklad exekúcie.

O týchto jeho návrhoch nebolo podľa sťažovateľa do podania sťažnosti ústavnému súdu

rozhodnuté, čím malo dôjsť k porušeniu označených práv. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej

poukazuje na celkovú dĺžku exekučného konania vedeného proti jeho osobe (6 rokov), ako

aj vznik nepriaznivej finančnej situácie jeho rodiny zapríčinenej touto, podľa jeho názoru

neoprávnene vedenou exekúciou. Zároveň odmieta právnu alebo faktickú zložitosť veci,

alebo vplyv jeho správania na dĺžku rozhodovania okresného súdu o jeho návrhoch.

3. Sťažovateľ k svojmu návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia uvádza

okolnosti, pre ktoré sa dostal do „tzv. úverovej špirály, kedy splácal novým úverom úver

predchádzajúci. Pre vysoké úroky, rôzne poplatky, zmluvné pokuty a iné sankcie sa však

jeho dlh aj napriek veľkému množstvu už splatených finančných prostriedkov nezmenšoval,

ale naopak, stále narastal. Z tohto dôvodu bola voči Sťažovateľovi začatá aj predmetná

Exekúcia, ktorá je však podľa Sťažovateľa voči nemu vedená neoprávnene.“. Zároveň

poukazuje na zdravotný stav svojej manželky, ktorý jej neumožňuje trvalejšie zapojenie

do pracovného procesu, a tým aj na význam jeho príjmu zo zamestnania pre zabezpečenie

životných potrieb jeho rodiny. Nadväzne na to uvádza, že situácia vzniknutá exekúciou

je pre neho „neúnosná, stresujúca, každý deň musel a musí riešiť, ako uživiť svoju rodinu,

prepočítavať každý výdavok, báť sa o budúcnosť vlastných detí a manželky, a to aj napriek

neprípustnosti vedenia tejto Exekúcie a skutočnosti, že vykonal všetky potrebné kroky k jej

zastaveniu pred viac ako jedným rokom (!). Sťažovateľ je toho názoru, že takéto obdobie

neistoty, obáv a frustrácie je neprimerané druhu a predmetu Exekúcie.

Sťažovateľ má za to, že priznanie primeraného zadosťučinenia popri deklarovaniu

porušenia základného práva a slobody predstavuje v danom prípade účinnú a adekvátnu

nápravu porušenia základného práva.“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vydať rozhodnutie,

ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

«bolo porušené „iným zásahom“, t. j. zbytočnými prieťahmi Okresného súdu Žiar nad

Hronom v konaní o vymoženie peňažnej pohľadávky, ktoré je v súčasnosti vedené na

Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. », prikáže okresnému súdu, aby

„v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov“,

a sťažovateľovi prizná finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj úhradu trov konania

pred ústavným súdom v sume 364 €.

II.

5. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , , ,

).

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola...

v primeranej lehote prejednaná... súdom.

11. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

12. Ústavný súd zároveň poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , , ). V prípade, keď ústavný súd zistil,

že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , , , ).

13. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že podstatou sťažnostných námietok

sťažovateľa, ktorý v namietanom exekučnom konaní vystupuje v postavení povinného, je

podľa neho úplná nečinnosť okresného súdu v exekučnom konaní po doručení jeho návrhu

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to pri rozhodovaní okresného súdu o návrhu

povinného na povolenie odkladu exekúcie doručeného 12. októbra 2015 a na zastavenie

exekúcie doručeného 12. augusta 2015.

14. Ústavný súd dopytom na okresnom súde overujúc si stav exekučného konania

zistil, že v exekučnej veci sťažovateľa vydal okresný súd 21. novembra 2016 uznesenie,

ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju, do právoplatnosti zastavenia exekúcie

povolil odklad exekúcie a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekučného

konania proti oprávnenému v rozsahu 100 %. Uvedené uznesenie okresný súd v súčasnom

štádiu konania doručuje účastníkom predmetného konania.

15. Pokiaľ ide o možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu,

ústavný súd vychádzajúc z uvedených okolností prípadu konštatuje, že v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu bolo označené exekučné konanie neprávoplatne zastavené,

pričom o prípadnom odvolaní účastníkov konania proti označenému uzneseniu okresného

súdu bude mať podľa právomoc rozhodovať odvolací

súd. V danom prípade tak už sťažnosť vo svojej podstate nesmeruje proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu okresného súdu do označených práv sťažovateľa. Preto hoci

sťažovateľom opísané skutočnosti indikujú možnosť porušenia označených práv okresným

súdom v období od doručenia jeho návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. od 12. augusta 2015,

resp. od doručenia návrhu na odklad exekúcie, t. j. od 12. októbra 2015 do vydania

uznesenia o zastavení exekúcie uznesením z 21. novembra 2016 (spolu v trvaní jedného

roka a troch mesiacov), tieto prieťahy v okolnostiach danej veci ústavný súd nehodnotí ako

zbytočné prieťahy takej intenzity, ktoré by dosahovali ústavný rozmer. Podľa názoru

ústavného súdu ide len o ojedinelý prieťah, pre ktorý ústavný súd v zmysle svojej ustálenej

judikatúry nepovažuje za potrebné vyvodzovať záver o porušení označených práv.

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie

sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016