Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 700/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti

, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25,

Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 303,08 € (slovom tristotri eur a osem centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu sp. zn. ústavný súd zistil, že

sťažovateľ v procesnom postavení poškodeného je účastníkom napadnutého konania v časti

o nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3

v znení neskorších prepisov v sume 575 000 Sk

vrátane úrokov z omeškania vo vzťahu k obžalovanému , ktorú si uplatnil

sťažovateľ 24. apríla 2002 pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Obžaloba bola podaná

Krajskou prokuratúrou v Bratislave 13. januára 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ má v extrémne dlhom trestnom konaní vedenom Okresnom súde

Bratislava III od 13. 01. 2010 pod č. k. postavenie poškodeného..., pričom

v dôsledku neefektívneho konania a ad hoc úkonov porušovateľa vec nie je doposiaľ

rozhodnutá ani len na prvom stupni za viac ako 6 rokov a 4 mesiace, pričom trestné

konanie má pre sťažovateľa mimoriadny význam, sťažovateľ k neefektívnemu a nesúrodému

konaniu porušovateľa neprispel.

Stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok konania trvá, sťažovateľ (poškodený)

nemá v prebiehajúcom trestnom konaní žiadnu možnosť ho urýchliť, dostavuje sa na

pojednávania, no pojednávania sa fakticky neuskutočňujú.

Sťažovateľ pociťuje stav beznádeje a bezmocnosti, psychicky stráda, navyše je

obeťou porušenia „primeranej lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keďže porušovateľ

nekoná s urýchlením a obžalovaný si „robí“ čo chce. Sťažovateľ sa musí iba bezmocne

prizerať na to, čo si obžalovaný „robí“ so súdom.

Ani sťažovateľom podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu

Bratislava III dňa 12. 01. 2016 neprispela k zjednaniu nápravy a urýchleniu odstránenia

jeho stavu právnej neistoty o výsledok trestného konania.»

Sťažovateľ na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti žiada, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

bolo porušené jeho základné právo podľa a právo podľa

dohovoru, prikáže okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov,

prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj úhradu trov právneho

zastupovania v konaní pred ústavným súdom v sume 303,08 €.

Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje takto:

„Požiadavka na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 6 000,- EURO v dôsledku

porušenia práva sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote je súladná

s rozhodovacou praxou a judikatúrou ESĽP (rozhodnutie ESĽP vo veci Apicella

p. Taliansku zo dňa 29. 03. 2006, sťažnosť č. 64890/01 a iné) dľa ktorých primeraná

a priemerná výška náhrady nemajetkovej ujmy v trestných veciach súdnych je 1.000,- € až

1500,- € za rok trvania konania.

Obdobne viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa

25. 04. 2012... týkajúce sa odškodnenia nemajetkovej ujmy za prieťahy v trestnej veci...

Sťažovateľ podáva túto sťažnosť aj v súlade s judikatúrou ESĽP vo veci Ištván

a Ištvánová p. Slovensku, 2012; Komanický (č. 6) p. Slovensku, 2012.“

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3470/2016 z 13. júla

2016, v ktorom sa uvádza:

„... po preskúmaní spisového materiálu vo veci zastávam názor, že postupom súdu

v uvedenej trestnej veci nedošlo ku prieťahom v konaní a právo sťažovateľa na prejednanie

veci v primeranej dobe porušené nebolo. Zákonná sudkyňa vo veci postupuje v súlade

s príslušnými ustanoveniami , ku opakovanému odročeniu hlavného

pojednávania došlo z dôvodov na strane obhajcu obžalovaného ako aj samotného

obžalovaného. V neposlednom rade je potrebné tiež poukázať na dlhodobo sudcami

vykonávajúcimi trestnú agendu kritizované ustanovenie /v zmysle

ktorého ak po odročení hlavného pojednávania došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo

zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova, čo neplatí, ak so zmenou

samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí/, v dôsledku aplikácie ktorého

dochádza pri zmene samosudcu alebo členov senátu v prípade jeho uplatnenia

obžalovanými ku objektívnym prieťahom v konaní z dôvodu nutnosti opakovania celého

dovtedy vykonaného dokazovania, ktoré nemožno pričítať súdu ani obžalovanému, keďže sa

jedná o legálnu obštrukciu uplatnením jeho zákonného práva.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 22. septembra 2016 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu označených

práv, ktorých porušenie namietal.

Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento procesný postup v napadnutom

konaní:

1. Krajská prokuratúra v Bratislave podala obžalobu na

13. januára 2010 na okresnom súde (okrem iných aj) pre trestný čin podvodu podľa § 250

ods. 1 a 3 v znení neskorších prepisov, v ktorej

sťažovateľ vystupuje ako poškodený.

2. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 1. marca 2010 bola vec z dôvodu

miestnej príslušnosti postúpená Okresnému súdu Bratislava IV.

3. Uznesením sp. zn. z 31. mája 2010 Okresný súd Bratislava IV

vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a predložil vec na rozhodnutie spoločne nadriadenému

Krajskému súdu v Bratislave.

4. Uznesením sp. zn. z 18. augusta 2010 Krajský súd v Bratislave

rozhodol o miestnej príslušnosti okresného súdu.

5. Spis bol okresnému súdu vrátený 30. augusta 2010 (sp. zn. ).

6. Okresný súd nariadil termín verejného zasadnutia na 3. november 2010; verejné

pojednávanie bolo odročené zo zdravotných dôvodov na strane obžalovaného a kolíziu

termínov jeho právneho zástupcu.

7. Verejné zasadnutie uskutočnené 17. januára 2011 bolo odročené na účely

predvedenia obžalovaného, keďže podľa znaleckého posudku mu zdravotný stav (napriek

predloženému potvrdeniu o práceneschopnosti) dovoľuje absolvovať pojednávanie.

8. Na verejnom zasadnutí 21. februára 2011 bola okresným súdom prijatá obžaloba

na ďalšie konanie a nariadené hlavné pojednávanie na 4. apríl 2011.

9. Pojednávanie bolo 4. apríla 2011 odročené na 23. máj 2011 pre „obštrukčnú“

zmenu právneho zastúpenia obžalovaného.

10. Uznesením zo 7. apríla 2011 a 13. apríla 2011 bol obžalovanému ustanovený

náhradný obhajca.

11. Na pojednávaní 23. mája 2011 obžalovaný nebol prítomný z dôvodu svojho

zdravotného stavu.

12. Pojednávanie 17. augusta 2011 bolo po vykonaní výsluchu obžalovaného

odročené na účely ďalších výsluchov svedkov.

13. Pojednávanie 12. októbra 2011 bolo odročené na účely doplnenia dokazovania.

14. Na pojednávaní 11. januára 2012 boli vykonané výsluchy svedkov

a pojednávanie bolo odročené na 5. marec 2012 po vypátraní pobytu ďalších svedkov.

15. Pojednávanie uskutočnené 5. marca 2012 bolo odročené na 25. apríl 2012 na

účely doplnenia dokazovania, ako aj z dôvodu kolízie termínov pojednávaní u obhajcu

obžalovaného.

16. Na pojednávaní 25. apríla 2012 boli vykonané výsluchy svedkov a obžalovaného,

pričom v zápisnici je uvedené: „Predseda senátu konštatuje, že meritórne nemôže byť

rozhodnuté, lebo na špecializovanom trestnom súde bol vynesený odsudzujúci rozsudok,

ktorý bol následne zrušený a OS BA III musí čakať na právoplatnosť tohto rozhodnutia.“

(zápisnica na l. č. 1836 súdneho spisu, pozn.). Pojednávanie bolo odročené na 4. september

2012.

17. Na pojednávaní 4. septembra 2012 boli uskutočnené výsluchy a následne bolo

pojednávanie odročené na 4. december 2012 na účely vypracovania znaleckého posudku

vypracovaného zo strany obžalovaného a potreby vyčkať na nadobudnutie právoplatnosti

rozhodnutia špecializovaného trestného súdu.

18. Pojednávanie uskutočnené 4. decembra 2012 bolo odročené na účely predvolania

znalkyne a pripojenia spisu sp. zn. Okresného súdu Bratislava II.

19. Pojednávanie konané 20. marca 2013 bolo po výsluchu znalkyne odročené na

4. jún 2012 na účely doplnenia dokazovania.

20. Dňa 15. apríla 2013 bola podaná sťažnosť na prieťahy poškodeným

21. Pojednávanie nariadené na 4. jún 2013 bolo odročené pre nesplnenie procesných

podmienok na strane okresného súdu na 3. september 2013.

22. Na pojednávaní konanom 3. septembra 2013 boli vykonané listinné dôkazy

a následne bolo odročené na 15. október 2013.

23. Na pojednávaní uskutočnenom 15. októbra 2013 boli vykonané listinné dôkazy

a následne bolo odročené na 10. december 2013.

24. Pojednávanie nariadené na 10. december 2013 bolo odročené na 26. marec 2014

pre neprítomnosť svedkyne, na osobnej účasti ktorej obžalovaný trvá.

25. Pojednávanie nariadené na 26. marec 2014 bolo odročené pre nesplnenie

procesných podmienok na strane okresného súdu na 10. jún 2014.

26. Uznesením z 13. mája 2014 bol zamietnutý návrh na zaistenie majetku

obžalovaného ako nedôvodný.

27. Dňa 28. mája 2014 poškodená spoločnosť ,

podala sťažnosti proti uzneseniu z 13. mája 2014.

28. Spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o sťažnosti

poškodenej z 12. júna 2014.

29. Uznesením odvolacieho súdu sp. zn. zo 16. júla 2014 bola

sťažnosť poškodenej zamietnutá.

30. Po vrátení veci bola 7. augusta 2014 vec pridelená novému zákonnému sudcovi,

ktorý bol zo zákonných dôvodov vylúčený (vystupoval ako prokurátor v prípravnom

konaní, pozn.).

31. Novej zákonnej sudkyni bola vec pridelená 26. augusta 2014.

32. Listom z 22. augusta 2014 obžalovaný vyslovil nesúhlas so zmenou zákonnej

sudkyne z dôvodu bezprostrednosti konania.

Ďalší priebeh napadnutého konania je popísaný vo vyjadrení zákonnej sudkyne, ktoré

tvorí prílohu prípisu predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 3470/2016 z 13. júla 2016

doručeného ústavnému súdu v súvislosti s konaním o sťažnosti sťažovateľa. V tomto

vyjadrení sa uvádza:

«Vec mi bola pridelená 26. 08. 2014

- dňa 26. 08. 2014 bol zároveň zrušení termín hlavného pojednávania z dôvodov

zmeny zákonného sudcu a vyhlásenia obžalovaného , že nesúhlasí so zmenou

senátu

- následne bol zisťovaný stav konania obž. na Špecializovanom trestnom

súde, kedy v decembri 2014 asistentka Špecializovaného trestného súdu oznámila, že vec

nie je právoplatne ukončená

- dňa 20. 03. 2015 bol vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 06. 08. 2015,

ktorý bol z dôvodov neprítomnosti obhajcu, ktorý sa ospravedlnil odročený na 10. 12. 2015.

- Dňa 10. 12. 2015 z dôvodu neprítomnosti obžalovaného bol termín hlavného

pojednávania odročený na neurčito s tým, že na obžalovaného bol vydaný

príkaz na zatknutie.

- následne bol termín hlavného pojednávania vytýčený na 31. 03. 2016, na ktorý sa

ospravedlnil obhajca obžalovaného ako i poškodený Daňový úrad.

- Následný termín 30. 6. 2016 bol zrušený z dôvodov ochorenia členky senátu.

- v súčasnej dobe sa zisťuje stav konania v trestnej veci obž. na

Špecializovanom trestnom súde a následne bude vytýčený termín hlavného pojednávania na

10. november 2016.»

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn.

Spr 3470/2016 z 20. októbra 2016 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od

ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti nedoplnil.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu

sp. zn. Spr 3470/2016 z 13. júla 2016 a z 20. októbra 2016 na vedomie a prípadné zaujatie

stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 14. novembra

2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť aj v trestnom konaní taký procesný

postup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty strán v konaní. Táto povinnosť súdu

je implicitne obsiahnutá aj v a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa Trestného

poriadku pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu všetky potrebné

opatrenia na zabezpečenie jeho riadneho priebehu a na to, aby vec bolo možné prejednať

a rozhodnúť bez jeho odročenia.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o vine a treste obžalovaného, ako aj o nároku na náhradu škody

uplatnenom v trestnom konaní tvorí bežnú a početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov,

a preto takého konanie v zásade nemožno považovať za právne zložité, pričom ani

konkrétne okolnosti posudzovanej veci neodôvodňujú záver o jej právnej zložitosti.

Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o obžalobe pozostávajúcej

z piatich skutkov napĺňajúcich rôzne skutkové podstaty viacerých trestných činov, v konaní

bolo vypočutých zatiaľ 25 svedkov a 3 osoby v ňom majú postavenie poškodených.

Z uvedeného vyplýva potreba vykonať rozsiahle a časovo náročné dokazovanie, čo

objektívne svedčí v prospech záveru o skutkovej zložitosti napadnutého konania, ktorá

nepochybne prispela k predĺženiu napadnutého konania. Faktickú zložitosť veci ale ústavný

súd napriek uvedenému nepovažuje za skutočnosť, ktorá by výraznou mierou prispela

k prieťahom v napadnutom konaní.

Ústavný súd prihliadol aj na predmet konania a jeho význam pre sťažovateľa, pretože

majetková škoda uplatnená v príčinnej súvislosti s trestným činom podvodu sťažovateľom

predstavuje významnú sumu (19 086,50 €).

2. Správanie sťažovateľa ako strany napadnutého konania je druhým kritériom, ktoré

sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ neprispel

významnejšou mierou k prieťahom v predmetnom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z popísaného priebehu napadnutého súdneho konania vyplýva, že k jeho

čiastočnému predĺženiu dochádzalo v dôsledku odročovania pojednávaní pre obštrukčné

správanie obžalovaného, ako aj v dôsledku nedodržania procesných lehôt pre prípravu

pojednávania zo strany súdu. Taktiež postup okresného súdu, ktorý vykonal dosiaľ 14

pojednávaní bez meritórneho rozhodnutia vo veci, sa nejaví ako dostatočne efektívny

a sústredený.

Ústavný súd ale považuje za rozhodujúce pre posúdenie zlučiteľnosti postupu súdu

v napadnutom konaní so sťažovateľom označenými právami skutočnosť, že okresný súd už

na pojednávaní konanom 25. apríla 2012 (a potom následne na ďalších pojednávaniach,

pozn.) uviedol ako zásadný dôvod, ktorý bráni meritórnemu rozhodnutiu vo veci, to, že

Špecializovaný trestný súd v konaní sp. zn. vydal 27. apríla 2007 v inej trestnej

veci obžalovaného odsudzujúci rozsudok, ktorý bol následne Najvyšším súdom Slovenskej

republiky ako odvolacím súdom 11. októbra 2007 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie; pričom zákonný sudca v napadnutom konaní vyslovil

presvedčenie o nutnosti vyčkať na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia

Špecializovaného trestného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. v súvislosti

so zamýšľanou aplikáciou

v znení neskorších predpisov o ukladaní súhrnného trestu. Tento dôvod však ústavný súd

nemôže z ústavného hľadiska akceptovať, a to aj s poukazom na ustálenú judikatúru

všeobecných súdov vzťahujúcu sa na totožné prípady, podľa ktorej čakať na právoplatné

skončenie skôr začatého trestného stíhania nebude namieste, ak vec zrušil nadriadený súd,

pretože by to bolo v rozpore s požiadavkou rýchlosti konania. V takom prípade o uložení

súhrnného trestu rozhodne súd, ktorého skorší odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine

totožného páchateľa bol v opravnom konaní zrušený (pozri napr. R 27/71, R 33/1998).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd zastáva názor, že okresnému súdu

v napadnutom konaní nebránila žiadna zákonná prekážka v tom, aby o obžalobe rozhodol už

na pojednávaní konanom 25. apríla 2012, čo zakladá jeho zodpovednosť za ďalšie trvanie

napadnutého konania, ktoré už v tejto fáze nemožno považovať za také, ktoré efektívne

smeruje k čo najrýchlejšiemu odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, t. j. ide

o konanie poznačené zbytočnými prieťahmi.

Ústavný súd preto aj s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania

dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe

ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené

základné právo sťažovateľa podľa a jeho právo podľa

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu zjavne

neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ako aj zistený neefektívny postup okresného súdu,

dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 1 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil nárok na úhradu trov konania v sume 303,08 € za

dva úkony právnej služby.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním. Ústavný

súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 € (za dva

úkony v roku 2016).

Úhradu priznal za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1

písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľovi prináleží ako tarifná odmena za každý úkon v roku 2016 suma 143 €,

čo spolu predstavuje sumu 286 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za dva úkony

v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Ústavný súd preto priznal

sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania v požadovanej sume, t. j. 303,08 € (bod 3

výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2016