Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 905/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti Walden, s. r. o., 1. čsl. brigády 1/5405, Vrútky, zastúpenej advokátkou

Mgr. Elenou Szabóovou, Advokátska kancelária, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

, základných práv podľa a 4 Listiny základných

práv a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 31. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Walden, s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. novembra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Walden, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4,

a (ďalej len „“), základných

práv podľa čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 31. mája 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil

rozsudok Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) č. k. -315

z 18. decembra 2015, ktorým tento zamietol návrh sťažovateľky, ktorým žiadala, aby

okresný súd rozhodol o povinnosti odporcu vypratať v návrhu určený nebytový priestor.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že k namietaným zásahom do jej práv

došlo tým, že v sťažnosťou napadnutom rozsudku krajský súd odňal sťažovateľke ako

strane sporu, účastníkovi konania a vlastníkovi nehnuteľností právo na spravodlivé

prerokovanie veci (odňal jednotlivé atribúty tohto práva, ktorých absencia či porušenie

v súhrne zakladá podľa sťažovateľky porušenie označeného základného práva; čo sa

týka sťažovateľka mieri na právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom, pozn.). Zároveň podľa sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom zasiahol

do jej práva na pokojné užívanie majetku, ochranu majetku proti neoprávneným zásahom

a vo vzťahu k sťažovateľke krajský súd toleruje a schvaľuje zásah žalovaného do jej práva

v rozpore s núteným obmedzením, ktoré malo podľa krajského súdu

vzniknúť priamo zákonom. Bezprávnym favorizovaním práv žalovaného k majetku žalobcu,

pričom práva žalovaného nemajú požívať zákonnú ochranu z dôvodu rozporu so zákonom,

sa cíti sťažovateľka ukrátená v práve pokojne a bez obmedzení užívať svoj legálne

nadobudnutý majetok, pričom argumentácia vznesená krajským súdom, že právo

žalovaného zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo priamo zákonom, je podľa

sťažovateľky v rozpore s ustáleným názorom ústavného súdu formulujúcim, že

nepripúšťa, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo

priamo zákonom, a tiež s právnym názorom, že nešetrné mocenské zásahy do práva na

pokojné užívanie majetku narúšajú nielen dané základné právo, ale sú aj v napätí s ústavnou

hodnotou personálnej autonómie jednotlivcov.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Krajský súd v Žiline v konaní sp. zn. a rozhodnutím 5Co/74/2016-

354, IČS: 5712201128 zo dňa 31.5.2016 porušil základné práva sťažovateľa

i.) na spravodlivé súdne konanie zaručené mu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v zmysle jeho dodatkových protokolov, a článkom 46

ods. 1 a č. 48 ods. 2 ,

ii.) na pokojné užívanie majetku, rovnaký obsah a ochranu všetkých foriem

vlastníctva a ochranu majetku pred neoprávnenými zásahmi zaručené mu v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v čl. 20

ods. 1, ods. 4 SR a v , ods. 4 Listiny základných práv a slobôd,

2. Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. -354

zo dňa 31.5.2016 a vracia mu vec späť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej

sťažnosti, ktoré je porušiteľ práv povinný vyplatiť advokátke Mgr. Elene Szábóovej, Hlavné

námestie 7, Nové Zámky, do dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

III.

6. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľky alebo citovania právnych záverov krajského súdu obsiahnutých v napadnutom

rozsudku je potrebné konštatovať, že sťažnosť nie je prípustná.

6.1 Z pramení, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

6.2 Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť (porov. , ).

6.3 Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

6.4 Vlastnou činnosťou ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala prostredníctvom

okresného súdu proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie, a to mailom bez

zaručeného elektronického podpisu dňa 22. novembra 2016, a riadne podanie dovolania

bolo doručené okresnému súdu 25. novembra 2016. O podanom dovolaní je oprávnený

rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

6.5 V zmysle už popísaných konklúzií možno uzavrieť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany jej

základných práv a slobôd, ktorý sťažovateľka využila (t. j. podala dovolanie). Inak

povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná,

keďže existuje iný orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám sťažovateľky.

6.6 Posudzujúc sťažnosť sťažovateľky, ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na

ďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade

o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný

súd (porov. mutatis mutandis , , ,

, ). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte

neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by

malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí

integrálnu súčasť princípov právneho štátu.

6.7 Reflektujúc takto pertraktované závery, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa

v spojení s pre neprípustnosť.

6.8 Ako addendum ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej

judikatúre vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,

najmä jeho body 51, 53, 54) a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na

súdnu ochranu zaručeného , v prípade procesného rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní je sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(t. j. napadnutému rozsudku) krajského súdu (porov. napr. ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2016