Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 895/2016
PDF · 274.72 KB
No categories available
II. ÚS 895/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, , zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom
Lučivjanským, Advokátska kancelária, Murgašova 3, Košice, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného úradu Bardejov v konaní vedenom pod č. 2014/002174-1/SM, ako aj základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 63/2014 a jeho uznesením z 21. januára 2015
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2015
doručená a 22. mája 2015 a 5. októbra 2015 doplnená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
úradu Bardejov, pozemkového a lesného odboru (ďalej aj „okresný úrad“) v konaní
vedenom pod č. 2014/002174-1/SM, ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove
(ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 63/2014 a jeho uznesením
z 21. januára 2015, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na konanie proti nečinnosti
podľa § 250t OSP proti okresnému úradu.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že je účastníkom konania vo veci
poskytnutia finančnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade
v kat. úz. v konaní vedenom pred okresným úradom. Sťažovateľ si 25. júla
2011 uplatnil právo na finančnú náhradu za pozemok v zmysle § 18 ods. 1 zákona
č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní
vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 64/1997 Z. z.“).
3. Okresný úrad rozhodnutím z 22. augusta 2011 prerušil konanie do doby ukončenia
konania o predbežnej otázke, ktorou je doručenie znaleckého posudku Slovenským
pozemkovým fondom (ďalej aj „SPF“) v súlade s § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 64/1997 Z. z.
Ako podklad pre rozhodnutie vo veci samej použil okresný úrad znalecký posudok podaný
na žiadosť SPF , súdnym znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia
odhadu hodnoty nehnuteľností, pričom poverený znalec na základe metódy polohovej
diferenciácie určil všeobecnú hodnotu pozemku parc. č. KN-E kat. úz.
o výmere 4 263 m² na sumu 34 100 €.
4. Sťažovateľ nesúhlasil s uvedeným záverom znalca o všeobecnej hodnote pozemku,
keďže mal vedomosť, že ide o lukratívnu oblasť v meste s pozemkami oveľa
vyššej trhovej hodnoty, a preto nechal vypracovať znalecký posudok súdnym znalcom
, ktorý použil rovnakú metódu ako , pričom dospel
k záveru o trhovej hodnote predmetného pozemku vo výške 90 600 €, čo činí o 265 % viac
ako zistil znalec .
5. Rozhodnutím č. 2013/00031-1/SM bola 10. mája 2013 priznaná sťažovateľovi
finančná náhrada za parcelu v podiele 1/2 v kat. úz. vo výške
13 802,28 €, vychádzajúc z prvého znaleckého posudku. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
je zrejmé, že správny orgán nebral do úvahy znalecký posudok , na ktorý
poukazoval sťažovateľ.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ 5. júna 2013 odvolanie, ktorým sa
domáhal náhrady podľa znaleckého posudku . Obvodný pozemkový úrad
v Prešove ako odvolací orgán rozhodnutím č. 2013/00185-MM z 26. júla 2013 napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie, pretože bol toho názoru,
že postupom, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu, ako i samotným rozhodnutím
došlo k porušeniu § 32 a § 34 Správneho poriadku, pričom príslušný úrad zaviazal prešetriť
nezrovnalosti v znaleckom posudku , z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
7. Opätovné rozhodnutie okresného úradu č. OÚ-BJ-PLO-2013/00011-1/SM
zo 7. novembra 2013 vychádzalo opakovane zo stanoviska znalca , ktorý
uviedol, že koeficienty polohovej diferenciácie stanovené v prvom znaleckom posudku sú
v súlade so zásadami logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov a stanovísk,
a preto okresný úrad rozhodol rovnako, ako bolo rozhodnuté predtým.
8. Sťažovateľ podal opäť odvolanie, pretože bol toho názoru, že rozhodnutie trpí
zásadnými vadami, ktoré mali za následok nesprávnosť výroku o výške priznanej náhrady
za predmetný pozemok, poukázal na značné pochybenie odvolacieho orgánu, ktorý
nezaviazal odporcu, aby prešetril nezrovnalosti týkajúce sa času ohodnocovania pozemku,
a požiadal o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.
9. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti akcentuje, že od počiatku konania nie je sporné, že
mu prislúcha finančná náhrada za pozemok. Táto náhrada za pozemok podľa stanoviska
okresného úradu je minimálne 13 802,28 € podľa záverov posudku , pričom
okresný úrad ostatných spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľností vyplatil. Sťažovateľ preto
žiadal, aby mu táto nesporná čiastka bola bezodkladne vyplatená a predmetom ďalšieho
konania bola len čiastka prevyšujúca už priznanú náhradu.
10. Odvolací orgán rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2014/04846-MIM zo 14. februára
2014 znova rozhodol o zrušení a vrátení veci na nové prerokovanie a rozhodnutie, pričom
uviedol, že v predmetnej veci je potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom
podľa § 36 Správneho poriadku. Sťažovateľ opätovnou žiadosťou z 22. apríla 2014 požiadal
okresný úrad o bezodkladné vydanie rozhodnutia vo veci, pretože jeho nečinnosťou, t. j.
nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 1 a 2 Správneho
poriadku dochádza znova k prieťahom v konaní.
11. Okresný úrad rozhodnutím č. 2014/002174-2/SM z 22. apríla 2014 rozhodol
o prerušení konania až do doručenia kontrolného znaleckého posudku, ktorý podľa jeho
názoru má zabezpečiť Slovenský pozemkový fond, pričom žiadosť o jeho zabezpečenie
bolo doručené SPF 30. apríla 2014.
12. Sťažovateľ namieta, že po uplynutí viac ako 4 mesiacov od doručenia žiadosti
o zabezpečenie kontrolného znaleckého posudku SPF požiadal okresný úrad o poskytnutie
informácie o stave konania, avšak bezúspešne. Listom datovaným na deň 8. september
2014, ktorý bol odovzdaný na poštovú prepravu 30. septembra 2014, zaslal okresný úrad na
vedomie výzvu adresovanú SPF so žiadosťou o zabezpečenie kontrolného znaleckého
posudku.
13. Vzhľadom na existujúce prieťahy a absolútne neefektívny postup v konaní
sťažovateľ podal 3. októbra 2014 návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej
správy na príslušnom Krajskom súde v Prešove, kde bola vec vedená pod sp. zn.
5 S 63/2014. Krajský súd uznesením č. k. 5 S 63/2014-46 z 21. januára 2015 návrh
sťažovateľa zamietol. Svoje negatívne rozhodnutie odôvodnil stotožnením sa s názorom
okresného úradu, že do doby, kým nebude znaleckým posudkom ustálená celková suma
finančnej náhrady, nie je možné rozhodnúť ani len o vyplatení pôvodnej priznanej finančnej
čiastky 13 802,28 € v zmysle znaleckého posudku , ktorý tvoril základ
priznania finančnej náhrady ostatným spoluvlastníkom. Podľa krajského súdu nie je možné
považovať finančnú náhradu 13 802,28 € za nespornú, tak ako to tvrdí sťažovateľ, pretože
jej výška bola určená spôsobom a postupom určeným znaleckom posudku ,
ktorý sťažovateľ v konaní odmietol.
14. Sťažovateľ na záver uviedol, že po rozhodnutí krajského súdu dostal od
okresného úradu informáciu o „snahe“ zabezpečiť kontrolný znalecký posudok. Prílohami
boli stanoviská SPF z 30. apríla 2014, 2. mája 2014, 21. októbra 2014 a z 23. októbra 2014.
V liste z 2. mája 2014 SPF odkazuje na platné metodické pokyny, v zmysle ktorých ak si
znalecký posudok dajú vypracovať účastníci konania na vlastné náklady, takýto znalecký
posudok môže byť použitý v konaní len s písomným súhlasom SPF. Pri spochybňovaní
takéhoto znaleckého posudku iným účastníkom konania SPF zabezpečí vypracovanie
nového znaleckého posudku. Ak znalecké posudky súčasne predložia účastníci konania
a SPF, je rozhodujúci znalecký posudok vypracovaný na základe požiadavky SPF. Podľa
názoru SPF je znalecký posudok vypracovaný v súlade s platnou metodikou
oceňovania. Zároveň však SPF uznal možnosť stotožniť sa aj so znaleckým posudkom
, ktorý predložil sťažovateľ. Sťažovateľ poukázal na to, že táto komunikácia
potvrdila jeho domnienku o absolútne neodbornom prístupe porušovateľov práva, pričom
rozhodnutie krajského súdu o neexistencii prieťahov bez náležitého zistenia skutočne
vykonaných úkonov okresného úradu pre riadne pokračovanie a vyhodnotenie je podľa
sťažovateľa v rozpore s princípmi právneho štátu a práva na spravodlivý proces.
15. Podľa názoru sťažovateľa pokiaľ by sa krajský súd riadne zapodieval
(ne)činnosťou okresného úradu a náležite preveril, aká okolnosť bráni pokračovaniu
v konaní, zistil by rovnako ako on, že do dnešného dňa nedošlo ani len k zadaniu
objednávky na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, a preto konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpelo takými vadami, že ho robia
zmätočným, a došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces. Sťažovateľ
poukazuje tiež na skutočnosť, že po uplynutí viac ako 14 mesiacov od doručenia
rozhodnutia č. OÚ-BJ-PLO-2013/00011-1/SM zo 7. novembra 2013, nedošlo k novému
rozhodnutiu vo veci samej a ani sa neurobili potrebné úkony na náležité rozhodnutie.
16. Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný
súd jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Okresný úrad Bardejov, v konaní vedenom pod č. 2014/002174-1/SM porušil právo
(...), aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov
zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
Okresnému úradu Bardejov, v konaní vedenom pod č. 2014/002174-1/SM sa
prikazuje konať bez prieťahov.
Krajský súd Prešov, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, vedenom pod
sp. zn. 5S/63/2014 porušil právo (...) na súdnu ochranu v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušil právo na spravodlivé súdne konanie zaručené
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Zrušuje sa rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5S/63/2014-46, zo dňa
21.01.2015, právoplatné dňa 02.03.2015, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý
a vracia sa vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10.000 €, ktoré je Okresný úrad Bardejov, povinné mu vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti
tohto nálezu.
sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
5.000 €, ktoré je Krajský súd v Prešove povinný mu vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti
tohto nálezu.
sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je
Okresný úrad Bardejov a Krajský súd v Prešove povinní vyplatiť jeho právnemu zástupcovi
do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
18. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného
práva (i) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
Okresného úradu Bardejov v konaní vedenom pod č. 2014/002174-1/SM a (ii) základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 63/2014 a jeho
uznesením č. k. 5 S 63/2014-46 z 21. januára 2015.
19. Sťažovateľ sa na okresnom úrade domáha poskytnutia finančnej náhrady za
pozemok v záhradkárskej oblasti, pričom podľa jeho presvedčenia príčinou zdĺhavého
konania okresného úradu je spor o výšku náhrady vzhľadom na rozdielne znalecké posudky
vypracované na objednávku SPF na jednej strane a sťažovateľa na strane druhej. Sťažovateľ
namieta, že právo na prerokovanie bez zbytočných prieťahov bolo porušené okresným
úradom, ktorý jednak neefektívne koná a nechce tiež vyplatiť sumu vo výške, ktorá nie je
sporná. Krajský súd podľa sťažovateľa pochybil, keď žalobu o nečinnosť zamietol s tým, že
odobril prerušenie konania na okresnom úrade a nevyplatenie nespornej výšky náhrady,
a tým porušil jeho právo na súdnu ochranu.
20. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného úradu v konaní vedenom pod
č. 2014/002174-1/SM
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je
právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže
domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,
musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie
(porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).
Podľa aplikovaného ustanovenia § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „OSP“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým,
že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej
správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.
Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vo veci
sťažovateľa bola daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať
o nečinnosti orgánu verejnej správy, akým je aj okresný úrad. Túto právomoc správneho
súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 189/07).
Vzhľadom na to, že sťažovateľ aj využil svoje právo podať proti napadnutému
postupu okresného úradu žalobu o nečinnosť podľa § § 250t ods. 1 OSP, o ktorom bol
oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, pričom tak aj učinil, právomoc krajského
súdu rozhodnúť o žalobe sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto
časti odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
21. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 S 63/2014 a jeho uznesením č. k. 5 S 63/2014-46
22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na
spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,
a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu
ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46
ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému
prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi
a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,
vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).
Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka
konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,
IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07). Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného
postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu
skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým
spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1
ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou
účastníkov konania pred svojvôľou súdu.
Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií
procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa
odvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne
nižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na
ním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov
(pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok ESĽP z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič
v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie z 3. 5. 2001, bod 2). Rozhodnutie všeobecného
súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú
byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.
23. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či
odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť
v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem na vec sťažovateľa a s tým spojené
možné porušenie označených ústavných práv sťažovateľa, alebo naopak, či vzhľadom na
odôvodnenie a právne závery krajského súdu v ňom uvedené je sťažnosť zjavne
neopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo možné konštatovať
porušenie označených ústavných práv napadnutým postupom a uznesením krajského súdu.
24. Vychádzajúc z uvedených princípov a právnych názorov, ústavný súd na účely
posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný postup a uznesenie krajského
súdu, ktorým bol potvrdený napadnutý postup a rozhodnutie okresného úradu.
Posudzujúc procesný postup krajského súdu v konaní proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci sťažovateľovej žaloby konal
zákonom predpísaným procesným postupom (podľa v tom čase platného a účinného § 250t
a nasl. OSP). Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia relevantnými dôvodmi
reagoval na prerušenie konania pred okresným úradom, pričom z napadnutého rozhodnutia
tiež vyplýva, že nemožno okresnému úradu určiť lehotu, ak je potrebné vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku, čo nie je úplne v dispozícii okresného úradu.
Postup krajského súdu plne korešpondoval so zákonnými požiadavkami kladenými
na postup krajského súdu a požiadavkami kladenými ústavou a dohovorom na procesný
postup všeobecného súdu. Z hľadiska postupu teda nemožno napadnutému uzneseniu
krajského súdu pre účely posudzovania dodržania dikcie čl. 46 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru nič vytknúť.
25. Pokiaľ ide o posúdenie skutkových a právnych záverov, a teda v danom prípade
interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
predovšetkým treba poukázať na relevantnú časť napadnutého uznesenia krajského súdu,
z ktorého vyplýva najmä, že:
„(...) Z obsahu administratívneho spisu(...) je tiež nesporné, že odporca od podania
žiadosti navrhovateľa v primeraných lehotách konal vo veci a vo veci aj rozhodoval.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v súčasnosti je konanie vo veci prejednania
finančnej náhrady navrhovateľa prerušené podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku
rozhodnutím odporcu č. 2014/002174-2/SM zo dňa 22.04.2014 do doby ukončenia konania
o predbežnej otázke, ktorou je doručenie kontrolného znaleckého posudku Slovenským
pozemkovým fondom.
Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo
konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote
odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo
ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 29 ods. 4 Správneho poriadku, správny orgán v konaní pokračuje
z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré
sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v ods. 2.
Podľa § 29 ods. 5 Správneho poriadku, pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa
tohto zákona neplynú.
Predbežnou otázkou sa rozumie taká otázka, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie
vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Takouto predbežnou otázkou je v danom
prípade vypracovanie kontrolného znaleckého posudku z dôvodu odstránenia rozporov
medzi znaleckým posudkom č. 42/2012 vypracovaného na základe
požiadavky Slovenského pozemkového fondu a znaleckým posudkom
č. 3/2013, ktorý predložil v konaní navrhovateľ, a to na základe rozhodnutia odvolacieho
orgánu Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov zo dňa 14.02.2014.
Zo znenia ust. § 29 je nesporné, že lehotu, na ktorú sa konanie pri predbežnej otázke
prerušuje, Správny poriadok neustanovuje. Túto lehotu neustanovuje ani osobitný predpis,
a to zákon č. 64/1997 Z. z. Z posledného podania doručené odporcovi Slovenským
pozemkovým fondom zo dňa 23.10.2014 je zrejmé, že kontrolný znalecký posudok do
dnešného dňa nebol vypracovaný. Keďže do dnešného dňa nebola vyriešená predbežná
otázka, pre ktorú odporca konanie prerušil, nemôže v tomto prípade ani vo veci rozhodnúť,
tak ako to požaduje navrhovateľ.
Ako to vyplýva z ust. § 29 ods. 5 Správneho poriadku, ak je konanie prerušené, lehoty
podľa tohto zákona neplynú. Preto nie je možné počas prerušenia konania konštatovať
nečinnosť správneho orgánu, ak nemá k dispozícii podklady, na základe ktorých by bola
prejudiciálna otázka vyriešená.
Navrhovateľ v podanom návrhu požadoval, aby odporca vo veci rozhodol a určil, že
navrhovateľovi priznáva finančnú náhradu vo výške 13 802,28 €, ktorú považuje za
nespornú s tým, že o zvyšnej spornej časti finančnej náhrady za predmetný pozemok bude
odporca rozhodovať v samostatnom konaní po skončení konania o prejudiciálnej, t. j.
predbežnej otázke, t. j. po doručení kontrolného znaleckého posudku.
Takto formulovanému návrhu súd nemôže vyhovieť. Ustanovenie § 250t od. 4 O.s.p.
upravuje, že ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému povinnosť
ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri
mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Toto ustanovenie nesporne
upravuje, že súd je oprávnený uložiť orgánu verejnej správy povinnosť vo veci rozhodnúť
(ak je návrh opodstatnený). Nie je oprávnený určiť ako má orgán verejnej správy
rozhodnúť.
Súd sa stotožňuje pritom s názorom odporcu, že do doby kým nebude znaleckým
posudkom ustálená celková suma finančnej náhrady, nie je možné rozhodnúť o vyplatení
pôvodnej finančnej čiastky 13 802,28 €, ktorá bola priznaná navrhovateľovi už zrušenými
rozhodnutiami. Základom pre rozhodnutie o vyplatení finančnej náhrady za pozemok je
určenie jej ceny na základe vyhotoveného znaleckého posudku. Ak teda tento základ nie je
v konaní vyriešený ako prejudiciálna otázka, nie je možné rozhodnúť o vyplatení časti tejto
finančnej náhrady. Nie je možné považovať finančnú náhradu 13 802,28 € za nespornú, tak
ako to tvrdí navrhovateľ, pretože jej výška bola určená spôsobom a postupom určeným
v znaleckom posudku č. 42/2012, ktorý navrhovateľ v konaní namietal.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietol.“
26. Čo sa týka skutkových a právnych záverov, a teda aj interpretácie a aplikácie
ustanovení a princípov Občianskeho súdneho poriadku (právnych noriem týkajúcich sa
posúdenia ne/činnosti orgánu verejnej správy, prerušenia konania) krajským súdom (ale aj
okresným úradom) a aj odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, ústavný súd
uzatvára, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych
záveroch napadnutého uznesenia krajského súdu nič ústavne nekonformné, čo by
nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Krajský súd nijako
nevybočil z medzí určených čl. 46 a nasl. ústavy, ústavne akceptovateľným spôsobom
odôvodnil skutkové zistenia, prerušenie konania a svoj právny názor, aplikoval
a interpretoval príslušné právne normy Občianskeho súdneho poriadku v súlade s ich
znením a obsahom.
27. Vo vzťahu k nevyplateniu takzvanej nespornej sumy (náhrady) sa ústavný súd
stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, pretože sťažovateľ v tejto záležitosti
vychádza z laického, pragmatického a neformálneho pohľadu, ktorý nemá oporu v právnom
poriadku, v úprave a koncepcii verejnoprávnych vrchnostenských rozhodnutí týkajúcich sa
finančných náhrad. O sume rozhoduje autoritatívne okresný úrad vcelku, a nie znalec
svojím posudkom. Krajský súd sa vecou zaoberal podrobne, venoval sa nielen vykonaným
úkonom, ale tiež interpretácii procesných predpisov okresným úradom a právny názor
vyjadril a podoprel nesvojvoľnou argumentáciou.
28. Ústavný súd teda uzatvára, že krajský súd postupoval a rozhodoval v danej veci
ústavne akceptovateľným spôsobom, jeho závery treba považovať za výraz autonómneho
súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.
Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.
29. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
30. Nad rámec uvedeného ústavný súd ešte poznamenáva, že ak ústavný súd sám
rozhoduje o zbytočných prieťahoch v konaniach všeobecných súdov, nečinnosť súdu
v dôsledku prerušenia konania neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. decembra 2016