Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 895/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom

Lučivjanským, Advokátska kancelária, Murgašova 3, Košice, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného úradu Bardejov v konaní vedenom pod č. 2014/002174-1/SM, ako aj základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. januára 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2015

doručená a 22. mája 2015 a 5. októbra 2015 doplnená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

úradu Bardejov, pozemkového a lesného odboru (ďalej aj „okresný úrad“) v konaní

vedenom pod č. 2014/002174-1/SM, ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove

(ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 21. januára 2015, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na konanie proti nečinnosti

podľa proti okresnému úradu.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že je účastníkom konania vo veci

poskytnutia finančnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade

v kat. úz. v konaní vedenom pred okresným úradom. Sťažovateľ si 25. júla

2011 uplatnil právo na finančnú náhradu za pozemok v zmysle § 18 ods. 1 zákona

č. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní

vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Okresný úrad rozhodnutím z 22. augusta 2011 prerušil konanie do doby ukončenia

konania o predbežnej otázke, ktorou je doručenie znaleckého posudku Slovenským

pozemkovým fondom (ďalej aj „SPF“) v súlade s a

Ako podklad pre rozhodnutie vo veci samej použil okresný úrad znalecký posudok podaný

na žiadosť SPF , súdnym znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia

odhadu hodnoty nehnuteľností, pričom poverený znalec na základe metódy polohovej

diferenciácie určil všeobecnú hodnotu pozemku parc. č. KN-E kat. úz.

o výmere 4 263 m² na sumu 34 100 €.

4. Sťažovateľ nesúhlasil s uvedeným záverom znalca o všeobecnej hodnote pozemku,

keďže mal vedomosť, že ide o lukratívnu oblasť v meste s pozemkami oveľa

vyššej trhovej hodnoty, a preto nechal vypracovať znalecký posudok súdnym znalcom

, ktorý použil rovnakú metódu ako , pričom dospel

k záveru o trhovej hodnote predmetného pozemku vo výške 90 600 €, čo činí o 265 % viac

ako zistil znalec .

5. Rozhodnutím č. 2013/00031-1/SM bola 10. mája 2013 priznaná sťažovateľovi

finančná náhrada za parcelu v podiele 1/2 v kat. úz. vo výške

13 802,28 €, vychádzajúc z prvého znaleckého posudku. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia

je zrejmé, že správny orgán nebral do úvahy znalecký posudok , na ktorý

poukazoval sťažovateľ.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ 5. júna 2013 odvolanie, ktorým sa

domáhal náhrady podľa znaleckého posudku . Obvodný pozemkový úrad

v Prešove ako odvolací orgán rozhodnutím č. 2013/00185-MM z 26. júla 2013 napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie, pretože bol toho názoru,

že postupom, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu, ako i samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu § 32 a § 34 Správneho poriadku, pričom príslušný úrad zaviazal prešetriť

nezrovnalosti v znaleckom posudku , z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

7. Opätovné rozhodnutie okresného úradu č. OÚ-BJ-PLO-2013/00011-1/SM

zo 7. novembra 2013 vychádzalo opakovane zo stanoviska znalca , ktorý

uviedol, že koeficienty polohovej diferenciácie stanovené v prvom znaleckom posudku sú

v súlade so zásadami logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov a stanovísk,

a preto okresný úrad rozhodol rovnako, ako bolo rozhodnuté predtým.

8. Sťažovateľ podal opäť odvolanie, pretože bol toho názoru, že rozhodnutie trpí

zásadnými vadami, ktoré mali za následok nesprávnosť výroku o výške priznanej náhrady

za predmetný pozemok, poukázal na značné pochybenie odvolacieho orgánu, ktorý

nezaviazal odporcu, aby prešetril nezrovnalosti týkajúce sa času ohodnocovania pozemku,

a požiadal o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

9. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti akcentuje, že od počiatku konania nie je sporné, že

mu prislúcha finančná náhrada za pozemok. Táto náhrada za pozemok podľa stanoviska

okresného úradu je minimálne 13 802,28 € podľa záverov posudku , pričom

okresný úrad ostatných spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľností vyplatil. Sťažovateľ preto

žiadal, aby mu táto nesporná čiastka bola bezodkladne vyplatená a predmetom ďalšieho

konania bola len čiastka prevyšujúca už priznanú náhradu.

10. Odvolací orgán rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2014/04846-MIM zo 14. februára

2014 znova rozhodol o zrušení a vrátení veci na nové prerokovanie a rozhodnutie, pričom

uviedol, že v predmetnej veci je potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom

podľa § 36 Správneho poriadku. Sťažovateľ opätovnou žiadosťou z 22. apríla 2014 požiadal

okresný úrad o bezodkladné vydanie rozhodnutia vo veci, pretože jeho nečinnosťou, t. j.

nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 1 a 2 Správneho

poriadku dochádza znova k prieťahom v konaní.

11. Okresný úrad rozhodnutím č. 2014/002174-2/SM z 22. apríla 2014 rozhodol

o prerušení konania až do doručenia kontrolného znaleckého posudku, ktorý podľa jeho

názoru má zabezpečiť Slovenský pozemkový fond, pričom žiadosť o jeho zabezpečenie

bolo doručené SPF 30. apríla 2014.

12. Sťažovateľ namieta, že po uplynutí viac ako 4 mesiacov od doručenia žiadosti

o zabezpečenie kontrolného znaleckého posudku SPF požiadal okresný úrad o poskytnutie

informácie o stave konania, avšak bezúspešne. Listom datovaným na deň 8. september

2014, ktorý bol odovzdaný na poštovú prepravu 30. septembra 2014, zaslal okresný úrad na

vedomie výzvu adresovanú SPF so žiadosťou o zabezpečenie kontrolného znaleckého

posudku.

13. Vzhľadom na existujúce prieťahy a absolútne neefektívny postup v konaní

sťažovateľ podal 3. októbra 2014 návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej

správy na príslušnom Krajskom súde v Prešove, kde bola vec vedená pod sp. zn.

. Krajský súd uznesením č. k. -46 z 21. januára 2015 návrh

sťažovateľa zamietol. Svoje negatívne rozhodnutie odôvodnil stotožnením sa s názorom

okresného úradu, že do doby, kým nebude znaleckým posudkom ustálená celková suma

finančnej náhrady, nie je možné rozhodnúť ani len o vyplatení pôvodnej priznanej finančnej

čiastky 13 802,28 € v zmysle znaleckého posudku , ktorý tvoril základ

priznania finančnej náhrady ostatným spoluvlastníkom. Podľa krajského súdu nie je možné

považovať finančnú náhradu 13 802,28 € za nespornú, tak ako to tvrdí sťažovateľ, pretože

jej výška bola určená spôsobom a postupom určeným znaleckom posudku ,

ktorý sťažovateľ v konaní odmietol.

14. Sťažovateľ na záver uviedol, že po rozhodnutí krajského súdu dostal od

okresného úradu informáciu o „snahe“ zabezpečiť kontrolný znalecký posudok. Prílohami

boli stanoviská SPF z 30. apríla 2014, 2. mája 2014, 21. októbra 2014 a z 23. októbra 2014.

V liste z 2. mája 2014 SPF odkazuje na platné metodické pokyny, v zmysle ktorých ak si

znalecký posudok dajú vypracovať účastníci konania na vlastné náklady, takýto znalecký

posudok môže byť použitý v konaní len s písomným súhlasom SPF. Pri spochybňovaní

takéhoto znaleckého posudku iným účastníkom konania SPF zabezpečí vypracovanie

nového znaleckého posudku. Ak znalecké posudky súčasne predložia účastníci konania

a SPF, je rozhodujúci znalecký posudok vypracovaný na základe požiadavky SPF. Podľa

názoru SPF je znalecký posudok vypracovaný v súlade s platnou metodikou

oceňovania. Zároveň však SPF uznal možnosť stotožniť sa aj so znaleckým posudkom

, ktorý predložil sťažovateľ. Sťažovateľ poukázal na to, že táto komunikácia

potvrdila jeho domnienku o absolútne neodbornom prístupe porušovateľov práva, pričom

rozhodnutie krajského súdu o neexistencii prieťahov bez náležitého zistenia skutočne

vykonaných úkonov okresného úradu pre riadne pokračovanie a vyhodnotenie je podľa

sťažovateľa v rozpore s princípmi právneho štátu a práva na spravodlivý proces.

15. Podľa názoru sťažovateľa pokiaľ by sa krajský súd riadne zapodieval

(ne)činnosťou okresného úradu a náležite preveril, aká okolnosť bráni pokračovaniu

v konaní, zistil by rovnako ako on, že do dnešného dňa nedošlo ani len k zadaniu

objednávky na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, a preto konanie, ktoré

predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpelo takými vadami, že ho robia

zmätočným, a došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces. Sťažovateľ

poukazuje tiež na skutočnosť, že po uplynutí viac ako 14 mesiacov od doručenia

rozhodnutia č. OÚ-BJ-PLO-2013/00011-1/SM zo 7. novembra 2013, nedošlo k novému

rozhodnutiu vo veci samej a ani sa neurobili potrebné úkony na náležité rozhodnutie.

16. Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný

súd jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný úrad Bardejov, v konaní vedenom pod č. 2014/002174-1/SM porušil právo

(...), aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

zaručených v a jeho právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

Okresnému úradu Bardejov, v konaní vedenom pod č. 2014/002174-1/SM sa

prikazuje konať bez prieťahov.

Krajský súd Prešov, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, vedenom pod

sp. zn. porušil právo (...) na súdnu ochranu v čl. 46

ods. 1 a porušil právo na spravodlivé súdne konanie zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Zrušuje sa rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -46, zo dňa

21.01.2015, právoplatné dňa 02.03.2015, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý

a vracia sa vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000 €, ktoré je Okresný úrad Bardejov, povinné mu vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000 €, ktoré je Krajský súd v Prešove povinný mu vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je

Okresný úrad Bardejov a Krajský súd v Prešove povinní vyplatiť jeho právnemu zástupcovi

do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

17. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

18. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva (i) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

Okresného úradu Bardejov v konaní vedenom pod č. 2014/002174-1/SM a (ii) základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa dohovoru

postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením č. k. -46 z 21. januára 2015.

19. Sťažovateľ sa na okresnom úrade domáha poskytnutia finančnej náhrady za

pozemok v záhradkárskej oblasti, pričom podľa jeho presvedčenia príčinou zdĺhavého

konania okresného úradu je spor o výšku náhrady vzhľadom na rozdielne znalecké posudky

vypracované na objednávku SPF na jednej strane a sťažovateľa na strane druhej. Sťažovateľ

namieta, že právo na prerokovanie bez zbytočných prieťahov bolo porušené okresným

úradom, ktorý jednak neefektívne koná a nechce tiež vyplatiť sumu vo výške, ktorá nie je

sporná. Krajský súd podľa sťažovateľa pochybil, keď žalobu o nečinnosť zamietol s tým, že

odobril prerušenie konania na okresnom úrade a nevyplatenie nespornej výšky náhrady,

a tým porušil jeho právo na súdnu ochranu.

20. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného úradu v konaní vedenom pod

č. 2014/002174-1/SM

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (porov. , ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(porov. , ).

Podľa aplikovaného ustanovenia (ďalej

aj „OSP“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy

nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým,

že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej

správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal

prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vo veci

sťažovateľa bola daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať

o nečinnosti orgánu verejnej správy, akým je aj okresný úrad. Túto právomoc správneho

súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom (napr. ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ aj využil svoje právo podať proti napadnutému

postupu okresného úradu žalobu o nečinnosť podľa § , o ktorom bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, pričom tak aj učinil, právomoc krajského

súdu rozhodnúť o žalobe sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto

časti odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

21. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením č. k. -46

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

().

Článok 46 ods. 1 je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,

a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu

ochranu zakotvených v až ().

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1 ), ako aj práva na spravodlivý proces ( dohovoru) zaručiť každému

prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,

vo veci konať a rozhodnúť ().

Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka

konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade

s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , ,

, ). Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného

postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu

skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým

spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1

, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou

účastníkov konania pred svojvôľou súdu.

Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií

procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa

odvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne

nižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na

ním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov

(pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok ESĽP z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič

v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie z 3. 5. 2001, bod 2). Rozhodnutie všeobecného

súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú

byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.

23. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či

odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť

v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem na vec sťažovateľa a s tým spojené

možné porušenie označených ústavných práv sťažovateľa, alebo naopak, či vzhľadom na

odôvodnenie a právne závery krajského súdu v ňom uvedené je sťažnosť zjavne

neopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo možné konštatovať

porušenie označených ústavných práv napadnutým postupom a uznesením krajského súdu.

24. Vychádzajúc z uvedených princípov a právnych názorov, ústavný súd na účely

posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný postup a uznesenie krajského

súdu, ktorým bol potvrdený napadnutý postup a rozhodnutie okresného úradu.

Posudzujúc procesný postup krajského súdu v konaní proti nečinnosti orgánu

verejnej správy, ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci sťažovateľovej žaloby konal

zákonom predpísaným procesným postupom (podľa v tom čase platného a účinného § 250t

a nasl. ). Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia relevantnými dôvodmi

reagoval na prerušenie konania pred okresným úradom, pričom z napadnutého rozhodnutia

tiež vyplýva, že nemožno okresnému úradu určiť lehotu, ak je potrebné vypracovanie

kontrolného znaleckého posudku, čo nie je úplne v dispozícii okresného úradu.

Postup krajského súdu plne korešpondoval so zákonnými požiadavkami kladenými

na postup krajského súdu a požiadavkami kladenými a dohovorom na procesný

postup všeobecného súdu. Z hľadiska postupu teda nemožno napadnutému uzneseniu

krajského súdu pre účely posudzovania dodržania dikcie a

dohovoru nič vytknúť.

25. Pokiaľ ide o posúdenie skutkových a právnych záverov, a teda v danom prípade

interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení ,

predovšetkým treba poukázať na relevantnú časť napadnutého uznesenia krajského súdu,

z ktorého vyplýva najmä, že:

„(...) Z obsahu administratívneho spisu(...) je tiež nesporné, že odporca od podania

žiadosti navrhovateľa v primeraných lehotách konal vo veci a vo veci aj rozhodoval.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v súčasnosti je konanie vo veci prejednania

finančnej náhrady navrhovateľa prerušené podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku

rozhodnutím odporcu č. 2014/002174-2/SM zo dňa 22.04.2014 do doby ukončenia konania

o predbežnej otázke, ktorou je doručenie kontrolného znaleckého posudku Slovenským

pozemkovým fondom.

Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo

konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote

odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo

ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 29 ods. 4 Správneho poriadku, správny orgán v konaní pokračuje

z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré

sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v ods. 2.

Podľa § 29 ods. 5 Správneho poriadku, pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa

tohto zákona neplynú.

Predbežnou otázkou sa rozumie taká otázka, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie

vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Takouto predbežnou otázkou je v danom

prípade vypracovanie kontrolného znaleckého posudku z dôvodu odstránenia rozporov

medzi znaleckým posudkom č. 42/2012 vypracovaného na základe

požiadavky Slovenského pozemkového fondu a znaleckým posudkom

č. 3/2013, ktorý predložil v konaní navrhovateľ, a to na základe rozhodnutia odvolacieho

orgánu Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov zo dňa 14.02.2014.

Zo znenia ust. § 29 je nesporné, že lehotu, na ktorú sa konanie pri predbežnej otázke

prerušuje, Správny poriadok neustanovuje. Túto lehotu neustanovuje ani osobitný predpis,

a to Z posledného podania doručené odporcovi Slovenským

pozemkovým fondom zo dňa 23.10.2014 je zrejmé, že kontrolný znalecký posudok do

dnešného dňa nebol vypracovaný. Keďže do dnešného dňa nebola vyriešená predbežná

otázka, pre ktorú odporca konanie prerušil, nemôže v tomto prípade ani vo veci rozhodnúť,

tak ako to požaduje navrhovateľ.

Ako to vyplýva z ust. § 29 ods. 5 Správneho poriadku, ak je konanie prerušené, lehoty

podľa tohto zákona neplynú. Preto nie je možné počas prerušenia konania konštatovať

nečinnosť správneho orgánu, ak nemá k dispozícii podklady, na základe ktorých by bola

prejudiciálna otázka vyriešená.

Navrhovateľ v podanom návrhu požadoval, aby odporca vo veci rozhodol a určil, že

navrhovateľovi priznáva finančnú náhradu vo výške 13 802,28 €, ktorú považuje za

nespornú s tým, že o zvyšnej spornej časti finančnej náhrady za predmetný pozemok bude

odporca rozhodovať v samostatnom konaní po skončení konania o prejudiciálnej, t. j.

predbežnej otázke, t. j. po doručení kontrolného znaleckého posudku.

Takto formulovanému návrhu súd nemôže vyhovieť. Ustanovenie od. 4

upravuje, že ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému povinnosť

ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri

mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Toto ustanovenie nesporne

upravuje, že súd je oprávnený uložiť orgánu verejnej správy povinnosť vo veci rozhodnúť

(ak je návrh opodstatnený). Nie je oprávnený určiť ako má orgán verejnej správy

rozhodnúť.

Súd sa stotožňuje pritom s názorom odporcu, že do doby kým nebude znaleckým

posudkom ustálená celková suma finančnej náhrady, nie je možné rozhodnúť o vyplatení

pôvodnej finančnej čiastky 13 802,28 €, ktorá bola priznaná navrhovateľovi už zrušenými

rozhodnutiami. Základom pre rozhodnutie o vyplatení finančnej náhrady za pozemok je

určenie jej ceny na základe vyhotoveného znaleckého posudku. Ak teda tento základ nie je

v konaní vyriešený ako prejudiciálna otázka, nie je možné rozhodnúť o vyplatení časti tejto

finančnej náhrady. Nie je možné považovať finančnú náhradu 13 802,28 € za nespornú, tak

ako to tvrdí navrhovateľ, pretože jej výška bola určená spôsobom a postupom určeným

v znaleckom posudku č. 42/2012, ktorý navrhovateľ v konaní namietal.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný

podľa zamietol.“

26. Čo sa týka skutkových a právnych záverov, a teda aj interpretácie a aplikácie

ustanovení a princípov (právnych noriem týkajúcich sa

posúdenia ne/činnosti orgánu verejnej správy, prerušenia konania) krajským súdom (ale aj

okresným úradom) a aj odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, ústavný súd

uzatvára, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych

záveroch napadnutého uznesenia krajského súdu nič ústavne nekonformné, čo by

nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Krajský súd nijako

nevybočil z medzí určených a nasl. , ústavne akceptovateľným spôsobom

odôvodnil skutkové zistenia, prerušenie konania a svoj právny názor, aplikoval

a interpretoval príslušné právne normy v súlade s ich

znením a obsahom.

27. Vo vzťahu k nevyplateniu takzvanej nespornej sumy (náhrady) sa ústavný súd

stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, pretože sťažovateľ v tejto záležitosti

vychádza z laického, pragmatického a neformálneho pohľadu, ktorý nemá oporu v právnom

poriadku, v úprave a koncepcii verejnoprávnych vrchnostenských rozhodnutí týkajúcich sa

finančných náhrad. O sume rozhoduje autoritatívne okresný úrad vcelku, a nie znalec

svojím posudkom. Krajský súd sa vecou zaoberal podrobne, venoval sa nielen vykonaným

úkonom, ale tiež interpretácii procesných predpisov okresným úradom a právny názor

vyjadril a podoprel nesvojvoľnou argumentáciou.

28. Ústavný súd teda uzatvára, že krajský súd postupoval a rozhodoval v danej veci

ústavne akceptovateľným spôsobom, jeho závery treba považovať za výraz autonómneho

súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

29. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

30. Nad rámec uvedeného ústavný súd ešte poznamenáva, že ak ústavný súd sám

rozhoduje o zbytočných prieťahoch v konaniach všeobecných súdov, nečinnosť súdu

v dôsledku prerušenia konania neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr.

, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2016