Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 914/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti

obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej

advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Boženy Němcovej 22, Košice, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 3, čl. 144 a čl. 152

ods. 4 , práv podľa , a

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. februára 2014 a postupom Krajského

súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 26. februára 2015 () a vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , , , , a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 9. júna 2011, postupom Krajského súdu v Banskej

Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. decembra

2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 30. marca 2015 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedené pod

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. júna 2015

() a 23. júla 2015 () doručené sťažnosti obchodnej

spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod

sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa , a 2, , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 1 a čl. 4

ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 28. februára 2014 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. februára 2015 ()

a vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48

ods. 2, , a , práv podľa ,

a čl. 37 ods. 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu

Lučenec (spolu ďalej len „okresné súdy“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 9. júna 2011, postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (spolu ďalej

len „krajské súdy“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 21. decembra 2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 30. marca 2015 ().

Sťažovateľka doručila ústavnému súdu 3. augusta 2015 () podanie

označené ako „Doplnenie odôvodnenia podanej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127“

a 7. septembra 2015 () podanie označené ako „Doplnenie odôvodnenia

podanej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127“.

Sťažovateľka je právnickou osobou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva.

S povinnými uzavrela poistné zmluvy, na základe ktorých sa povinní zaviazali platiť

dohodnuté poistné. Sťažovateľka sa z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich

z poistných zmlúv povinnými obrátila na základe uzavretej rozhodcovskej doložky

na Arbitrážny súd Košice, ktorý povinných zaviazal na zaplatenie dlžného poistného a trov

konania. Následne z dôvodu neplnenia povinností uvedených v rozhodcovských rozsudkoch

podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Žiadosti súdnych exekútorov

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie však boli okresnými súdmi zamietnuté

v nadväznosti na konštatáciu neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Sťažovateľka namieta, že okresné súdy takto rozhodli bez jej účasti, bez nariadenia

pojednávania a bez toho, aby preskúmali rozhodcovský spis o rozhodcovskom konaní, aby

sťažovateľke dali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, aby vykonanie exekúcie

namietal povinný v základnom, resp. vykonávacom konaní, a taktiež bez toho, aby umožnili

oprávnenému dokázať individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky.

Sťažovateľka ďalej namieta, že okresné súdy, krajské súdy ako odvolacie súdy a ani

najvyšší súd ako dovolací súd nevykonali vo veci pojednávanie a neinformovali ju o tom, že

mienia niektorú podmienku v zmluve posudzovať ako neprijateľnú, a ani ju nevyzvali, aby

sa k tejto skutočnosti vyjadrila, pričom svoje rozhodnutia riadne nezdôvodnili.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

III.1 K spojeniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej aj „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,

z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť

v osobe sťažovateľky, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.2 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv uznesením

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. z 28. februára 2014

a uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. z 9. júna 2011 (ďalej len

„uznesenia okresných súdov“) a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich práv napadnutými uzneseniami

okresných súdov a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu; okresné súdy napadnutými

uzneseniami zamietli žiadosti sťažovateľky o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti

namietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorých boli

oprávnené a aj povinné rozhodnúť krajské súdy. Právomoc krajských súdov rozhodnúť

o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

v tejto časti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

III.3 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 26. februára 2015

(), Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 21. decembra 2012 a uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 30. marca 2015 () a postupom, ktorý

predchádzal ich vydaniu

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť

podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok

ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , , ,

).

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v .

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanom

v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa citovaného

ustanovenia rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi, ktorým

je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa, alebo doručenie rovnopisu

rozhodnutia (napr. , ).

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa do 30. júna 2016 na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia Občianskeho súdne poriadku (ďalej aj „OSP“) a od 1. júla 2016

ustanovenia .

Podľa v znení účinnom v čase doručenia sťažnosti (11. jún 2015)

lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa

svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak

ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu

alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Ústavný súd zistil, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 26. februára 2015 () nadobudlo právoplatnosť

8. apríla 2015. Posledný deň lehoty na podanie sťažnosti pripadol na 8. jún 2015

(pondelok). Sťažovateľka odovzdala poštovú zásielku adresovanú ústavnému súdu, ktorej

obsahom bola sťažnosť (tzv. „blanketná sťažnosť“, ktorej odôvodnenie sťažovateľka

doplnila podaním z 28. júla 2015, doručeným ústavnému súdu 3. augusta 2015), na poštovú

prepravu až 9. júna 2015, teda po uplynutí lehoty dvoch mesiacov.

Ústavný súd zistil, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. marca 2015 () nadobudlo právoplatnosť 18. mája 2015. Posledný deň

lehoty na podanie sťažnosti pripadol na 18. júl 2015 (sobota). Najbližší pracovný deň

pripadol na 20. júl 2015 (pondelok), avšak sťažovateľka odovzdala poštovú zásielku

adresovanú ústavnému súdu, ktorej obsahom bola sťažnosť (tzv. „blanketná sťažnosť“,

ktorej odôvodnenie sťažovateľka doplnila podaním z 28. augusta 2015, doručeným

ústavnému súdu 7. septembra 2015), na poštovú prepravu až 21. júla 2015, teda po uplynutí

lehoty dvoch mesiacov.

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako oneskorene podanej ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť

(napr. , , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2016