Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 914/2016
PDF · 275.97 KB
No categories available
II. ÚS 914/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti
obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej
advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Boženy Němcovej 22, Košice, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 3, čl. 144 a čl. 152
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 1 a čl. 4 ods. 4
Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 Er 1138/2013 a jeho uznesením z 28. februára 2014 a postupom Krajského
súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CoE 139/2014 a jeho uznesením
z 26. februára 2015 (Rvp 8535/2015) a vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Er 291/2011 a jeho uznesením z 9. júna 2011, postupom Krajského súdu v Banskej
Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoE 46/2012 a jeho uznesením z 21. decembra
2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Oboer 340/2013 a jeho uznesením z 30. marca 2015 (Rvp 10961/2015) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedené pod
sp. zn. Rvp 8535/2015 a sp. zn. Rvp 10961/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 8535/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. júna 2015
(Rvp 8535/2015) a 23. júla 2015 (Rvp 10961/2015) doručené sťažnosti obchodnej
spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod
sp. zn. Rvp 8535/2015 a sp. zn. Rvp 10961/2015 vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 3, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 1 a čl. 4
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 1138/2013 a jeho
uznesením z 28. februára 2014 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 CoE 139/2014 a jeho uznesením z 26. februára 2015 (Rvp 8535/2015)
a vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48
ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 ústavy, práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2
a čl. 37 ods. 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu
Lučenec (spolu ďalej len „okresné súdy“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 291/2011
a jeho uznesením z 9. júna 2011, postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (spolu ďalej
len „krajské súdy“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoE 46/2012 a jeho uznesením
z 21. decembra 2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Oboer 340/2013 a jeho uznesením
z 30. marca 2015 (Rvp 10961/2015).
Sťažovateľka doručila ústavnému súdu 3. augusta 2015 (Rvp 8535/2015) podanie
označené ako „Doplnenie odôvodnenia podanej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127“
a 7. septembra 2015 (Rvp 10961/2015) podanie označené ako „Doplnenie odôvodnenia
podanej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127“.
Sťažovateľka je právnickou osobou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva.
S povinnými uzavrela poistné zmluvy, na základe ktorých sa povinní zaviazali platiť
dohodnuté poistné. Sťažovateľka sa z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich
z poistných zmlúv povinnými obrátila na základe uzavretej rozhodcovskej doložky
na Arbitrážny súd Košice, ktorý povinných zaviazal na zaplatenie dlžného poistného a trov
konania. Následne z dôvodu neplnenia povinností uvedených v rozhodcovských rozsudkoch
podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Žiadosti súdnych exekútorov
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie však boli okresnými súdmi zamietnuté
v nadväznosti na konštatáciu neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Sťažovateľka namieta, že okresné súdy takto rozhodli bez jej účasti, bez nariadenia
pojednávania a bez toho, aby preskúmali rozhodcovský spis o rozhodcovskom konaní, aby
sťažovateľke dali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, aby vykonanie exekúcie
namietal povinný v základnom, resp. vykonávacom konaní, a taktiež bez toho, aby umožnili
oprávnenému dokázať individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky.
Sťažovateľka ďalej namieta, že okresné súdy, krajské súdy ako odvolacie súdy a ani
najvyšší súd ako dovolací súd nevykonali vo veci pojednávanie a neinformovali ju o tom, že
mienia niektorú podmienku v zmluve posudzovať ako neprijateľnú, a ani ju nevyzvali, aby
sa k tejto skutočnosti vyjadrila, pričom svoje rozhodnutia riadne nezdôvodnili.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
III.
III.1 K spojeniu vecí
Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
V zmysle § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné
konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých strán. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,
z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť
v osobe sťažovateľky, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.2 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv uznesením
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16 Er 1138/2013 z 28. februára 2014
a uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5 Er 291/2011 z 9. júna 2011 (ďalej len
„uznesenia okresných súdov“) a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže
domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,
musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie
(m. m. IV. ÚS 115/07).
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich práv napadnutými uzneseniami
okresných súdov a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu; okresné súdy napadnutými
uzneseniami zamietli žiadosti sťažovateľky o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti
namietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorých boli
oprávnené a aj povinné rozhodnúť krajské súdy. Právomoc krajských súdov rozhodnúť
o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej
právomoci.
III.3 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 16 CoE 139/2014 z 26. februára 2015
(Rvp 8535/2015), Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.
2 CoE 46/2012 a jeho uznesením z 21. decembra 2012 a uznesením najvyššieho súdu
sp. zn. 5 Oboer 340/2013 z 30. marca 2015 (Rvp 10961/2015) a postupom, ktorý
predchádzal ich vydaniu
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť
podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok
ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,
Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanom
v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa citovaného
ustanovenia rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi, ktorým
je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa, alebo doručenie rovnopisu
rozhodnutia (napr. III. ÚS 186/02, III. ÚS 90/03).
Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa do 30. júna 2016 na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Občianskeho súdne poriadku (ďalej aj „OSP“) a od 1. júla 2016
ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 57 ods. 2 OSP v znení účinnom v čase doručenia sťažnosti (11. jún 2015)
lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa
svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak
ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Ústavný súd zistil, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
16 CoE 139/2014 z 26. februára 2015 (Rvp 8535/2015) nadobudlo právoplatnosť
8. apríla 2015. Posledný deň lehoty na podanie sťažnosti pripadol na 8. jún 2015
(pondelok). Sťažovateľka odovzdala poštovú zásielku adresovanú ústavnému súdu, ktorej
obsahom bola sťažnosť (tzv. „blanketná sťažnosť“, ktorej odôvodnenie sťažovateľka
doplnila podaním z 28. júla 2015, doručeným ústavnému súdu 3. augusta 2015), na poštovú
prepravu až 9. júna 2015, teda po uplynutí lehoty dvoch mesiacov.
Ústavný súd zistil, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Oboer 340/2013
z 30. marca 2015 (Rvp 10961/2015) nadobudlo právoplatnosť 18. mája 2015. Posledný deň
lehoty na podanie sťažnosti pripadol na 18. júl 2015 (sobota). Najbližší pracovný deň
pripadol na 20. júl 2015 (pondelok), avšak sťažovateľka odovzdala poštovú zásielku
adresovanú ústavnému súdu, ktorej obsahom bola sťažnosť (tzv. „blanketná sťažnosť“,
ktorej odôvodnenie sťažovateľka doplnila podaním z 28. augusta 2015, doručeným
ústavnému súdu 7. septembra 2015), na poštovú prepravu až 21. júla 2015, teda po uplynutí
lehoty dvoch mesiacov.
Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty
zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť
(napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2016