Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 583/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, Andreja Kmeťa 28, Martin, pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 454,74 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a sedemdesiatštyri centov)

na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Gabriely Kľačanovej, advokátska kancelária, Andreja

Kmeťa 28, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 13. septembra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom okresným

súdom, v ktorom je sťažovateľka v procesnej pozícii žalobcu, „o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala

na to, že žaloba bola okresnému súdu doručená 7. októbra 2011, popísala priebeh

napadnutého konania a vytkla, že okresný súd vo veci nevykonáva úkony systematicky

a bez prieťahov, od posledného pojednávania konaného 30. septembra 2015 ostal úplne

nečinný, pričom celková dĺžka konania je takmer 5 rokov bez vydania meritórneho

rozhodnutia. Sťažovateľka tiež konštatovala, že aktívne spolupracuje v konaní, vec

podľa nej nie je skutkovo zložitá, existuje pre ňu relevantná platná právna úprava, pričom

spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavujú bežnú agendu

všeobecných súdov. Sťažovateľka vyslovila právny názor, že nadmerné množstvo vecí

nezbavuje okresný súd zodpovednosti za pomalé konanie a prejednávanie veci.

Sťažovateľka podala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní datovanú

na 16. február 2016. Predsedníčka okresného súdu uvedenú sťažnosť vyhodnotila

ako neopodstatnenú, konštatovala, že zákonná sudkyňa vo veci koná plynulo

a bez zbytočných prieťahov, pričom zároveň poukázala na zložitosť a časovú náročnosť

sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dlhodobú zaťaženosť

zákonnej sudkyne.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 1932/2016 z 18. novembra 2016

doručeným ústavnému súdu 29. novembra 2016 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka

okresného súdu, v ktorom uviedla:

„Na Okresnom súde Nitra prebieha konanie v právnej veci žalobkyne:

, bytom , proti žalovanému:

, bytom , o vyporiadanie BSM, ktoré nie je doposiaľ

ukončené. Spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú spory zložité

a časovo náročné, pretože sa vyžaduje pre meritórne rozhodnutie súčinnosť viacerých

subjektov (banky, kataster nehnuteľností, znalci, svedkovia a pod.), ktoré nie sú priamo

zainteresované na výsledku konania. Donucovacie inštitúty sú často kontraproduktívne

a tiež predlžujú konanie súdu (uznesenia o poriadkových pokutách, opravné prostriedky

proti rozhodnutiam súdu, konanie o opravných prostriedkoch na nadriadenom súde), preto

taktika a postup súdu pri zabezpečovaní súčinnosti tretích subjektov, prípadne účastníkov

konania vychádza zo skúseností zákonného sudcu v obdobných prípadoch. I v predmetnom

konaní prebieha rozsiahle dokazovanie, pričom priebeh konania je komplikovaný aj

vlastníckym sporom ohľadne garáže, ktorú mal odporca nadobudnúť počas trvania

manželstva...

Sťažovateľka nespôsobila svojim postupom prieťahy v konaní...

Súd konal vo veci plynule a v primeranom tempe. Dĺžku konania ovplyvňoval najmä

rozsah dokazovania vo veci, vrátane znaleckého dokazovania, potreba zabezpečovať

listinné dôkazy, ako aj potreba výsluchu svedkov, pričom súd za týmto účelom zisťoval

pobyt jedného zo svedkov, ktorému sa opakovane nepodarilo doručiť predvolanie a

pojednávania boli z toho dôvodu odročované...

Uvedené prieťahy nepovažujem za zbytočné, pretože súvisia s vykonávaním

potrebného dokazovania...

V predmetnej veci došlo k predĺženiu konania aj v dôsledku subjektívnych okolností

na strane zákonnej sudkyne a to najmä v roku 2016, kedy pojednávanie dňa 10. 2. 2016

bolo odročené pre práceneschopnosť sudkyne, ktorá sa pre pretrvávajúce zdravotné

problémy stala od 14. 3. 2016 dlhodobo práceneschopnou. V súlade s ustanovením § 51

ods. 4 písm. a/ museli byť všetky veci z jej oddelenia /

632 nevybavených vecí/ prerozdelených medzi ostatných civilných sudcov. V rámci

prerozdelenia agendy dostali sudcovia z oddelenia sudkyne

cca 64 nevybavených vecí. Predmetný spis bol v rámci prerozdelenia pridelený sudkyni

, ktorá k svojim 707 nevybaveným veciam dostala ďalších 64 vecí.

Vzhľadom na uvedené nebolo možné ihneď v predmetnej veci konať, keďže sa musela

s pridelenými vecami postupne oboznámiť, pričom uvedený spis má t. č. 380 strán. Skôr ako

si predmetný spis naštudovala, ukončila pôvodná zákonná sudkyňa práceneschopnosť

a nastúpila dňa 1. 11. 2016. V rámci vyrovnania zaťaženosti s ostatnými sudcami jej bolo

pridelených náhodným výberom cca 400 nevybavených vecí. Na základe tohto

prerozdelenia jej bol opätovne pridelený aj predmetný spis...“

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

K vyjadreniu okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

aj právna zástupkyňa sťažovateľky. Táto vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu

8. decembra 2016 uviedla:

„Sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Nitra, že

prieťahy v konaní sp. zn.: nie sú zbytočné a súvisia s vykonávaním

potrebného dokazovania, a že Okresný súd Nitra konal plynule a v primeranom tempe.

Sťažovateľka vec... nepovažuje za právne zložitú alebo časovo náročnú...

Sťažovateľka sa domnieva, že Okresný súd Nitra neorganizuje svoj procesný postup

v predmetnej právnej veci dostatočne efektívne a nepostupuje vo veci s náležitou

rýchlosťou. Ani právna zložitosť sporu by nezbavila podľa mienky sťažovateľky sudcu

ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní, ktoré boli zapríčinené nesprávnou

organizáciou práce konajúceho súdu. Sťažovateľka je súčasne presvedčená o tom, že od

štátu je možné spravodlivo vyžadovať, aby jeho orgány s právomocou a príslušnosťou o

veci rozhodnúť postupovali s náležitou usilovnosťou a aby vec rýchlo vybavili. Len samotný

počet úkonov, ktoré Okresný súd Nitra vo veci vykonal, nie je podľa názoru sťažovateľky

právne významný, pretože niektoré trvali príliš dlhý čas a niektoré boli len jednoduchými

procesnými úkonmi, ktoré bolo možné vykonať bez náročnej prípravy. Napr. za čakanie

na stanovisko súdneho znalca v rozsahu 17 mesiacov (ustanovený uznesením zo dňa

15. 04. 2014), písomné rozčlenenie hodnoty na pozemok a garáž dňa 01. 10. 2015, ktoré

bolo sťažovateľke doručené až dňa 30. 12. 2015) v plnom rozsahu zodpovedá konajúci súd,

pričom sťažovateľka ho považuje za zjavne neprimerané.

Formuláciu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48

ods. (2) SR sťažovateľka chápe ako bezpodmienečnú, z ktorej nie je možná nijaká

výnimka, pričom sa podľa jej presvedčenia priznáva vo všetkých fázach súdneho konania.

Množstvo právnych vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho podľa názoru

sťažovateľky nijakým spôsobom nezbavuje zodpovednosti za pomalé konanie. Z vyjadrenia,

ktoré do konania predložil Okresný súd Nitra, nie je zrejmé, či počet nevybavených

(nerozhodnutých) vecí je výsledkom objektívneho stavu nadmerného množstva napadnutých

vecí alebo je následkom pretrvávajúcich nedostatkov v organizácii práce konajúceho súdu

alebo pomalého postupu osôb, konajúcich v jeho mene. Preto podľa presvedčenia

sťažovateľky námietky uvedené pod bodom 6./ vyjadrenia konajúceho súdu nemajú povahu

okolností, vylučujúcich zodpovednosť za porušenie práva fyzickej osoby na súdne konanie

bez zbytočných prieťahov.

Je faktom, že posledné pojednávanie vo veci bolo zo strany Okresného súdu Nitra

vykonané dňa 30. 09. 2015 v čase od 10.45 hod. do 11.45 hod. a od tohoto dátumu sa

žiadne pojednávanie neuskutočnilo. Sťažovateľka podala podaním zo dňa 16. 02. 2016

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke Okresného súdu Nitra, no ani napriek tomu k

žiadnemu posunu v prejednávaní právnej veci nedošlo. Osobné prekážky osôb konajúcich v

mene súdu nemôžu konajúci súd zbaviť zodpovednosti za porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Pritom nevydanie rozhodnutia o majetkových právach

sťažovateľky v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany

konajúceho súdu má priamy a podstatný vplyv na životnú úroveň nielen sťažovateľky, ale aj

osôb, ktoré sú výživou odkázané na jej starostlivosť a zaopatrenie...“

Právna zástupkyňa sťažovateľky zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K namietanému

porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej

z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného

do 30. júna 2016).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka žalobkyňou

v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ústavný súd konštatuje,

že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto

dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci, hoci

pripúšťa istú mieru skutkovej zložitosti vyplývajúcu z pomerne rozsiahleho vykonaného

dokazovania zahrňujúceho aj znalecké dokazovanie.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré

by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že 10. novembra 2015

bol z dôvodu na strane súdu (rehabilitácia zákonnej sudkyne) zrušený termín pojednávania

nariadeného na 16. december 2015 a stanovený nový termín pojednávania

na 10. február 2016. Aj tento termín pojednávania bol zrušený, a to z dôvodu

práceneschopnosti konajúcej sudkyne. Okresný súd následne až do predloženia súdneho

spisu ústavnému súdu (november 2016) nevykonal vo veci žiaden úkon.

Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti okresného

súdu približne 12 mesiacov.

Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o subjektívnych

okolnostiach na strane zákonnej sudkyne (jej dlhodobá práceneschopnosť), o zaťaženosti

sudcov a množstve nevybavených vecí, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (, ).

Vychádzajúc z týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 9 000 €, čo odôvodnila spôsobenou majetkovou, ale aj nemajetkovou ujmou

vyplývajúcou z neistoty, duševného utrpenia a stresu, dĺžkou celého konania

a nemožnosťou účinne brániť svoje základné práva pred vnútroštátnymi súdmi.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 12 mesiacov, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ale aj istú mieru skutkovej zložitosti veci, ako aj

všetky okolnosti daného prípadu, považoval ústavný súd priznanie sumy 1 000 €

pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľky si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 454,74 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Sťažovateľkou uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú ústavným

súdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v požadovanej sume.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2017