Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 21 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)III. ÚS 583/2016
PDF · 214.7 KB
No categories available
III. ÚS 583/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2017 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, Andreja Kmeťa 28, Martin, pre namietané
porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 186/2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 186/2011
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
19 C 186/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 454,74 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a sedemdesiatštyri centov)
na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Gabriely Kľačanovej, advokátska kancelária, Andreja
Kmeťa 28, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 583/2016-9 z 13. septembra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 186/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom okresným
súdom, v ktorom je sťažovateľka v procesnej pozícii žalobcu, „o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala
na to, že žaloba bola okresnému súdu doručená 7. októbra 2011, popísala priebeh
napadnutého konania a vytkla, že okresný súd vo veci nevykonáva úkony systematicky
a bez prieťahov, od posledného pojednávania konaného 30. septembra 2015 ostal úplne
nečinný, pričom celková dĺžka konania je takmer 5 rokov bez vydania meritórneho
rozhodnutia. Sťažovateľka tiež konštatovala, že aktívne spolupracuje v konaní, vec
podľa nej nie je skutkovo zložitá, existuje pre ňu relevantná platná právna úprava, pričom
spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavujú bežnú agendu
všeobecných súdov. Sťažovateľka vyslovila právny názor, že nadmerné množstvo vecí
nezbavuje okresný súd zodpovednosti za pomalé konanie a prejednávanie veci.
Sťažovateľka podala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní datovanú
na 16. február 2016. Predsedníčka okresného súdu uvedenú sťažnosť vyhodnotila
ako neopodstatnenú, konštatovala, že zákonná sudkyňa vo veci koná plynulo
a bez zbytočných prieťahov, pričom zároveň poukázala na zložitosť a časovú náročnosť
sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dlhodobú zaťaženosť
zákonnej sudkyne.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci
bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €,
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 1932/2016 z 18. novembra 2016
doručeným ústavnému súdu 29. novembra 2016 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka
okresného súdu, v ktorom uviedla:
„Na Okresnom súde Nitra prebieha konanie v právnej veci žalobkyne:
, bytom , proti žalovanému:
, bytom , o vyporiadanie BSM, ktoré nie je doposiaľ
ukončené. Spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú spory zložité
a časovo náročné, pretože sa vyžaduje pre meritórne rozhodnutie súčinnosť viacerých
subjektov (banky, kataster nehnuteľností, znalci, svedkovia a pod.), ktoré nie sú priamo
zainteresované na výsledku konania. Donucovacie inštitúty sú často kontraproduktívne
a tiež predlžujú konanie súdu (uznesenia o poriadkových pokutách, opravné prostriedky
proti rozhodnutiam súdu, konanie o opravných prostriedkoch na nadriadenom súde), preto
taktika a postup súdu pri zabezpečovaní súčinnosti tretích subjektov, prípadne účastníkov
konania vychádza zo skúseností zákonného sudcu v obdobných prípadoch. I v predmetnom
konaní prebieha rozsiahle dokazovanie, pričom priebeh konania je komplikovaný aj
vlastníckym sporom ohľadne garáže, ktorú mal odporca nadobudnúť počas trvania
manželstva...
Sťažovateľka nespôsobila svojim postupom prieťahy v konaní...
Súd konal vo veci plynule a v primeranom tempe. Dĺžku konania ovplyvňoval najmä
rozsah dokazovania vo veci, vrátane znaleckého dokazovania, potreba zabezpečovať
listinné dôkazy, ako aj potreba výsluchu svedkov, pričom súd za týmto účelom zisťoval
pobyt jedného zo svedkov, ktorému sa opakovane nepodarilo doručiť predvolanie a
pojednávania boli z toho dôvodu odročované...
Uvedené prieťahy nepovažujem za zbytočné, pretože súvisia s vykonávaním
potrebného dokazovania...
V predmetnej veci došlo k predĺženiu konania aj v dôsledku subjektívnych okolností
na strane zákonnej sudkyne a to najmä v roku 2016, kedy pojednávanie dňa 10. 2. 2016
bolo odročené pre práceneschopnosť sudkyne, ktorá sa pre pretrvávajúce zdravotné
problémy stala od 14. 3. 2016 dlhodobo práceneschopnou. V súlade s ustanovením § 51
ods. 4 písm. a/ zák. č. 757/2004 Z. z. museli byť všetky veci z jej oddelenia /
632 nevybavených vecí/ prerozdelených medzi ostatných civilných sudcov. V rámci
prerozdelenia agendy dostali sudcovia z oddelenia sudkyne
cca 64 nevybavených vecí. Predmetný spis bol v rámci prerozdelenia pridelený sudkyni
, ktorá k svojim 707 nevybaveným veciam dostala ďalších 64 vecí.
Vzhľadom na uvedené nebolo možné ihneď v predmetnej veci konať, keďže sa musela
s pridelenými vecami postupne oboznámiť, pričom uvedený spis má t. č. 380 strán. Skôr ako
si predmetný spis naštudovala, ukončila pôvodná zákonná sudkyňa práceneschopnosť
a nastúpila dňa 1. 11. 2016. V rámci vyrovnania zaťaženosti s ostatnými sudcami jej bolo
pridelených náhodným výberom cca 400 nevybavených vecí. Na základe tohto
prerozdelenia jej bol opätovne pridelený aj predmetný spis...“
Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
K vyjadreniu okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu stanovisko
aj právna zástupkyňa sťažovateľky. Táto vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu
8. decembra 2016 uviedla:
„Sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Nitra, že
prieťahy v konaní sp. zn.: 19C 186/2011 nie sú zbytočné a súvisia s vykonávaním
potrebného dokazovania, a že Okresný súd Nitra konal plynule a v primeranom tempe.
Sťažovateľka vec... nepovažuje za právne zložitú alebo časovo náročnú...
Sťažovateľka sa domnieva, že Okresný súd Nitra neorganizuje svoj procesný postup
v predmetnej právnej veci dostatočne efektívne a nepostupuje vo veci s náležitou
rýchlosťou. Ani právna zložitosť sporu by nezbavila podľa mienky sťažovateľky sudcu
ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní, ktoré boli zapríčinené nesprávnou
organizáciou práce konajúceho súdu. Sťažovateľka je súčasne presvedčená o tom, že od
štátu je možné spravodlivo vyžadovať, aby jeho orgány s právomocou a príslušnosťou o
veci rozhodnúť postupovali s náležitou usilovnosťou a aby vec rýchlo vybavili. Len samotný
počet úkonov, ktoré Okresný súd Nitra vo veci vykonal, nie je podľa názoru sťažovateľky
právne významný, pretože niektoré trvali príliš dlhý čas a niektoré boli len jednoduchými
procesnými úkonmi, ktoré bolo možné vykonať bez náročnej prípravy. Napr. za čakanie
na stanovisko súdneho znalca v rozsahu 17 mesiacov (ustanovený uznesením zo dňa
15. 04. 2014), písomné rozčlenenie hodnoty na pozemok a garáž dňa 01. 10. 2015, ktoré
bolo sťažovateľke doručené až dňa 30. 12. 2015) v plnom rozsahu zodpovedá konajúci súd,
pričom sťažovateľka ho považuje za zjavne neprimerané.
Formuláciu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48
ods. (2) Ústavy SR sťažovateľka chápe ako bezpodmienečnú, z ktorej nie je možná nijaká
výnimka, pričom sa podľa jej presvedčenia priznáva vo všetkých fázach súdneho konania.
Množstvo právnych vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho podľa názoru
sťažovateľky nijakým spôsobom nezbavuje zodpovednosti za pomalé konanie. Z vyjadrenia,
ktoré do konania predložil Okresný súd Nitra, nie je zrejmé, či počet nevybavených
(nerozhodnutých) vecí je výsledkom objektívneho stavu nadmerného množstva napadnutých
vecí alebo je následkom pretrvávajúcich nedostatkov v organizácii práce konajúceho súdu
alebo pomalého postupu osôb, konajúcich v jeho mene. Preto podľa presvedčenia
sťažovateľky námietky uvedené pod bodom 6./ vyjadrenia konajúceho súdu nemajú povahu
okolností, vylučujúcich zodpovednosť za porušenie práva fyzickej osoby na súdne konanie
bez zbytočných prieťahov.
Je faktom, že posledné pojednávanie vo veci bolo zo strany Okresného súdu Nitra
vykonané dňa 30. 09. 2015 v čase od 10.45 hod. do 11.45 hod. a od tohoto dátumu sa
žiadne pojednávanie neuskutočnilo. Sťažovateľka podala podaním zo dňa 16. 02. 2016
sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke Okresného súdu Nitra, no ani napriek tomu k
žiadnemu posunu v prejednávaní právnej veci nedošlo. Osobné prekážky osôb konajúcich v
mene súdu nemôžu konajúci súd zbaviť zodpovednosti za porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Pritom nevydanie rozhodnutia o majetkových právach
sťažovateľky v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany
konajúceho súdu má priamy a podstatný vplyv na životnú úroveň nielen sťažovateľky, ale aj
osôb, ktoré sú výživou odkázané na jej starostlivosť a zaopatrenie...“
Právna zástupkyňa sťažovateľky zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K namietanému
porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu
v napadnutom konaní.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej
z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť
rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30. júna 2016).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka žalobkyňou
v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ústavný súd konštatuje,
že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto
dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci, hoci
pripúšťa istú mieru skutkovej zložitosti vyplývajúcu z pomerne rozsiahleho vykonaného
dokazovania zahrňujúceho aj znalecké dokazovanie.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré
by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že 10. novembra 2015
bol z dôvodu na strane súdu (rehabilitácia zákonnej sudkyne) zrušený termín pojednávania
nariadeného na 16. december 2015 a stanovený nový termín pojednávania
na 10. február 2016. Aj tento termín pojednávania bol zrušený, a to z dôvodu
práceneschopnosti konajúcej sudkyne. Okresný súd následne až do predloženia súdneho
spisu ústavnému súdu (november 2016) nevykonal vo veci žiaden úkon.
Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti okresného
súdu približne 12 mesiacov.
Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o subjektívnych
okolnostiach na strane zákonnej sudkyne (jej dlhodobá práceneschopnosť), o zaťaženosti
sudcov a množstve nevybavených vecí, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,
podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj
skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).
Vychádzajúc z týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 186/2011 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 C 186/2011 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 9 000 €, čo odôvodnila spôsobenou majetkovou, ale aj nemajetkovou ujmou
vyplývajúcou z neistoty, duševného utrpenia a stresu, dĺžkou celého konania
a nemožnosťou účinne brániť svoje základné práva pred vnútroštátnymi súdmi.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 12 mesiacov, berúc do úvahy predmet konania
na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ale aj istú mieru skutkovej zložitosti veci, ako aj
všetky okolnosti daného prípadu, považoval ústavný súd priznanie sumy 1 000 €
pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa
sťažovateľky si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 454,74 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Sťažovateľkou uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú ústavným
súdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v požadovanej sume.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. januára 2017