Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 700/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti BENC, s. r. o., Jesenná 8, Prešov, zastúpenej

advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti BENC, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Spoločnosti BENC, s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý

zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti BENC, s. r. o.,

trovy právneho zastúpenia v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur

a sedemdesiatdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Michala Feciľaka,

Jesenná 8, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. októbra 2016 doručená sťažnosť spoločnosti BENC, s. r. o., Jesenná 8, Prešov (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „namietané konanie“).

2. Sťažovateľka uviedla, že ako žalobkyňa sa žalobou z 31. augusta 2010 domáhala

proti žalovanému – Generali Slovensko poisťovňa, a. s. (ďalej len „žalovaný“), zaplatenia

sumy 17 863,80 € s príslušenstvom z titulu nezaplateného poistného plnenia v zmysle

uzavretej poistnej zmluvy. Súdne konanie bolo vedené Okresným súdom Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“), ktorý vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 24. mája 2012 tak, že žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podala sťažovateľka

13. júla 2012 odvolanie, a preto bol predmetný súdny spis doručený krajskému súdu

13. septembra 2012.

3. Sťažovateľka niekoľkokrát žiadala krajský súd o nariadenie termínu pojednávania,

a to podaniami z 29. mája 2014, 23. marca 2015 a 10. júna 2016, na ktoré krajský súd

nereagoval. Z dôvodu nečinnosti krajského súdu v namietanom konaní podala sťažovateľka

14. októbra 2016 sťažnosť na prieťahy v konaní, keďže odo dňa doručenia súdneho spisu

krajskému súdu už uplynula lehota viac ako štyri roky a krajský súd v predmetnej právnej

veci nevykonal žiaden úkon.

4.Sťažovateľka ku kritériám, ktoré ústavný súd hodnotí pri posudzovaní prieťahov

v konaní, uviedla, že v danom prípade ide o štandardnú obchodnoprávnu vec patriacu

do bežnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Aj zo skutkového stavu veci je

nesporné, že nejde o právne zložitú vec, ktorá by vykazovala črty mimoriadnej faktickej

zložitosti. Ani správanie sťažovateľky (a ani žalovaného) nemalo vplyv na prieťahy

v namietanom konaní. V danom prípade krajský súd viac ako štyri roky nevykonal žiaden

úkon bez existencie objektívneho dôvodu. Táto doba je podľa názoru sťažovateľky

neprimerane dlhá a neospravedlniteľná.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a následne rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že krajský súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v a listiny, ako aj právo

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže krajskému

súdu v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke prizná primerané

finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 363,79 €.

6. Na základe výzvy ústavného súdu krajský súd doručil ústavnému súdu

9. novembra 2016 list sp. zn. Spr. 2254/16 zo 7. novembra 2016 adresovaný sťažovateľke,

ktorým jej oznamuje, že prešetril jej sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní a dospel

k záveru, že jej sťažnosť je dôvodná.

7. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné

a zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ju

uznesením č. k. -13 z 23. novembra 2016 prijal na ďalšie konanie [§ 25

ods. 1 a 3 o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)].

8. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 29. novembra 2016

predsedu krajského súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

9. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3577/16 doručenom

ústavnému súdu 14. decembra 2016 faxom a následne 21. októbra 2016 poštou uviedol, že

súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci, a ďalej okrem

iného uviedol:

„Dňa 07.12.2016 som požiadal JUDr. Katarínu Javorčíkovú, predsedníčku senátu

14Co tunajšieho súdu, o vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti. Táto vo svojom vyjadrení

zo dňa 12.12.2016 uviedla, že sťažnosť sťažovateľky považuje za opodstatnenú

a skonštatovala, že vec bola Krajskému súdu v Bratislave predložená dňa 13.09.2012

na prejednanie odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III

č. k. -350 zo dňa 12.09.2012, pričom je pravdou, že žalobca opakovane žiadal

o nariadenie pojednávania vo veci. Prvýkrát žalobca požiadal o prejednanie veci vo svojom

vyjadrení zo dňa 29.05.2014. Na túto žiadosť tunajší súd nereagoval z dôvodu, že bola

súčasťou jeho vyjadrenia k veci a unikla pozornosti JUDr. Edity Szabovej, členky senátu,

ktorá mala vec v rámci senátu pridelenú. Žalobca druhýkrát žiadal o prejednanie veci

podaním zo dňa 23.3.2015. Ani na túto jeho žiadosť mu nebola informácia o stave konania

nedopatrením zaslaná. Tretia žiadosť bola tunajšiemu súdu doručená dňa 13.06.2016,

krátko pred nástupom JUDr. Edity Szabovej na päťtýždňovú dovolenku, kedy v dôsledku

plnenia iných pracovných povinností nestihla na ňu reagovať. Následne už na žiadosť

nereagovala, pretože dňa 26.10.2016 bolo vo veci na deň 22.11.2016 nariadené

pojednávanie. Na uvedenom pojednávaní bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdený ako vecne správny.

V závere svojho vyjadrenia JUDr. Katarína Javorčíková uviedla, že predmetná vec

nebola prejednaná v optimálnej lehote z dôvodu, že senát 14Co dlhodobo pracuje s

vysokým počtom vecí.

K uvedenému stanovisku predsedníčky senátu 14 Co tunajšieho súdu nemám čo

dodať.“

10. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu

krajského súdu doručenom ústavnému súdu 28. decembra 2016 uviedol:

„K veci uvádzam, že aj zo samotného vyjadrenia Krajského súdu v Bratislave

z 13.12.2016, ktoré obsahuje aj vyjadrenie predsedníčky senátu 14 Co Krajského súdu

v Bratislave JUDr. Kataríny Javorčíkovej vyplýva, že ústavná sťažnosť spoločnosti

BENC, s.r.o., zo dňa 28.10.2016 je v celom rozsahu dôvodná.

Zároveň Vám z povereniu môjho klienta – sťažovateľa oznamujem, že sťažovateľ

súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.“

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

13. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a listiny, podľa ktorého každý má

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

14. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. , ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú

vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a (ďalej

aj „SSP“).

19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa

bude konať nové pojednávanie.

20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od

1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa ), resp. účastníkov

konania (podľa ) a iných osôb. V zmysle sa okrem iných týmto základným

princípom civilného sporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento

základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového

poriadku, a

so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto

poriadkov.

21. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení −

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa

ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1

prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

23. Predmetom konania pred krajským súdom je odvolanie sťažovateľky proti

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 24. mája 2012, ktorým zamietol jej návrh

proti žalovanému o zaplatenie sumy 17 863,80 € s príslušenstvom z titulu poskytovania

poistného plnenia v dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo 8. mája 2007 na motorovom

vozidle. Ústavný súd konštatuje, že ide o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy

všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených sťažovateľkou a krajským súdom, ani

so zreteľom na povahu veci ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by

odôvodňovala záver o jej právnej či faktickej zložitosti.

24. Správanie sťažovateľky ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorú by bolo

potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky, ktorá opakovane žiadala krajský súd o nariadenie

pojednávania vo veci.

25. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného krajského súdu v napadnutom

konaní.

26. Zo sťažnosti, spisového materiálu, ako aj vyjadrenia predsedu krajského súdu

vyplýva, že spis okresného súdu bol spolu s odvolaním sťažovateľky predložený krajskému

súdu 13. septembra 2012. Po uplynutí viac ako štyroch rokov krajský súd nariadil

pojednávanie na 22. november 2016, na ktorom vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok

okresného súdu potvrdil v celom rozsahu.

27. Krajský súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti poukázal na skutočnosť, že senát

„14Co dlhodobo pracuje s vysokým počtom vecí“. Podpredseda krajského súdu v odpovedi

sp. zn. Spr 2254/16 zo 7. novembra 2016 na sťažnosť na prieťahy v konaní podanú

sťažovateľkou posúdil sťažnosť ako dôvodnú a uviedol, že „v predmetnom konaní zistil

prieťahy, ktorých príčiny sú však dané okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom

na množstvo vecí pridelených na vybavenie do senátu 14Co, spôsob ich vybavovania podľa

poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako sú podané

na Krajský súd v Bratislave... ako aj personálnu vyťaženosť sudcov...“.

28. Tieto argumenty ospravedlňujúce nečinnosť krajského súdu nemohol ústavný súd

akceptovať a v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnú

judikatúru (napr. , ), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

29. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu

(z hľadiska skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu krajského

súdu poznamenaného jeho dlhodobou nečinnosťou, zohľadňujúc pritom charakter a význam

predmetu napadnutého konania a jeho celkovú dĺžku) dospel k záveru, že v postupe

krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že

bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

30. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

31. Keďže krajský súd 22. novembra 2016 vo veci rozhodol a rozsudok bol

v zákonom ustanovenej lehote aj vyhotovený, stratil odôvodnenosť návrh sťažovateľky, aby

ústavný súd prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

34. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie v sume

30 000 €, ktoré odôvodňovala neprimerane dlhým a ničím neospravedlniteľným obdobím

nečinnosti krajského súdu.

35. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä

charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky, jej správanie počas

predmetného konania, a aj tú skutočnosť, že vo veci zistil porušenie základného práva.

Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

nie je prípadná náhrada škody (napr. , a pod.). So zreteľom

na dĺžku namietaného konania krajského súdu, berúc do úvahy aj skutočnosť, že krajský súd

v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci rozhodol, ústavný súd považoval

za odôvodnené priznať mu sumu 2 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

37. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v celkovej sume 363,79 €.

38. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

39. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 303,16 € vrátane režijného paušálu (2 x 143 €

+ 2 x 8,58 €). Keďže právny zástupca predložil ústavnému osvedčenie o tom, že je

platiteľom DPH, odmena za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola

zvýšená o 20 %, čo predstavuje celkovú sumu 363,79 €.

40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení

s ).

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2017