Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 22/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. decembra 2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“), základného práva

na zákonného sudcu podľa , základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové

Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom súdneho konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení žalovaného.

Okresný súd v tomto konaní rozsudkom z 8. apríla 2015 vyhovel žalobe žalobcu a uložil

sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 000 €. Proti rozsudku okresného súdu

podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom

sp. zn. z 28. októbra 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu

z 28. októbra 2015“) odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

3. Ústavný súd uznesením č. k. -15 z 9. marca 2016 odmietol ako

neprípustnú sťažnosť sťažovateľa doručenú ústavnému súdu 8. februára 2016, ktorou

namietal porušenie svojich práv rozsudkom krajského súdu z 28. októbra 2015,

a to z dôvodu, že sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie

a dovolacie konanie v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo ukončené.

4. Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. v čase po podaní jeho dovolania proti rozsudku

krajského súdu z 28. októbra 2015, ktoré bolo doručené okresnému súdu 11. januára 2016

spolu so žiadosťou o odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Konkrétne tým, že okresný súd nepredložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) dovolanie na dovolacie konanie. Sťažovateľ okresnému súdu vytýka,

že namiesto predloženia dovolania najvyššiemu súdu predložil spis krajskému súdu

na rozhodnutie o jeho odvolaní podanom 28. decembra 2015 proti uzneseniu okresného

súdu o trovách konania zo 4. decembra 2015, ktorým okresný súd rozhodol o trovách

konania po právoplatnosti rozsudku okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

krajského súdu.

5. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd takto postupoval napriek jeho opakovaným

písomným žiadostiam o predloženie dovolania najvyššiemu súdu, v ktorých zdôrazňoval

hrozbu vzniku ujmy na jeho právach v prípade vykonania exekúcie na základe dovolaním

napadnutého rozhodnutia. Naopak, okresný súd aj potom, ako bol spis po prvom predložení

na odvolacie konania vrátený bez rozhodnutia (na odstránenie vád pri jeho predložení, ktoré

sťažovateľ nešpecifikoval), opätovne 20. októbra 2016 predložil spis krajskému súdu,

kde sa odvtedy nachádza. Sťažovateľ poukázal na to, že poverenie na vykonanie exekúcie

proti nemu na základe dovolaním napadnutého rozhodnutia bolo okresným súdom vydané

11. marca 2016.

6. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jeho základných práv podľa , a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. po 11. januári 2016 (t. j. po doručení dovolania sťažovateľa),

prikázal okresnému súdu „bezodkladne postúpiť dovolanie sťažovateľa proti rozsudku

Krajského súdu Nitra sp. zn. -261 z 28.10.2015 Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky ako dovolaciemu súdu, na rozhodnutie o jeho dovolaní zo dňa

11.1.2016“ a priznal mu náhradu trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

11. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

12. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa

domáha vyslovenia porušenia jeho práv (podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. po 11. januári 2016 (t. j. po doručení dovolania sťažovateľa proti

právoplatnému potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu) z dôvodu nepredloženia

dovolania sťažovateľa dovolaciemu súdu.

13. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

14. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

15. Ústavný súd konštatuje, že predloženie skôr podaného riadneho opravného

prostriedku – odvolania (doručeného 28. decembra 2015 proti uzneseniu o trovách konania

zo 4. decembra 2015) odvolaciemu súdu pred predkladaním neskôr podaného

mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania (doručeného 11. januára 2016 proti

potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu z 28. októbra 2015) dovolaciemu súdu, je takou

okolnosťou, ktorá samotný fakt nepredloženia dovolania na dovolacie konanie v trvaní

skoro jedného roka (v čase podania sťažnosti 14. decembra 2016) od jeho podania

neumožňuje hodnotiť ako taký prieťah alebo inú závadu v postupe okresného súdu, ktoré by

mohli odôvodňovať možnosť porušenia sťažovateľom označených práv a zásah ústavného

súdu v súlade s jeho právomocami.

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2017