Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 20/2017
PDF · 113.56 KB
No categories available
I. ÚS 20/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť zastúpeného
advokátkou Mgr. Alexandrou Čižmárikovou, TORA Legal, s. r. o., Laurinská 18,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 170/2011 (predtým pod sp. zn. 26 C 83/2008) a postupom
Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 236/2014
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 170/2011 (predtým pod sp. zn.
26 C 83/2008) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 236/2014.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v postavení žalobcu
účastníkom súdneho konanie vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 170/2011 (predtým
pod sp. zn. 26 C 83/2008), predmetom ktorého je sťažovateľom uplatňovaný nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a ktoré sa začalo doručením žaloby
25. apríla 2008. Konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 26 C 83/2008 a po postúpení veci
nepríslušnému súdu a následnom spätnom postúpení okresnému súdu bolo ďalej vedené pod
sp. zn. 8 C 170/2011.
3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8 C 170/2011-108 z 10. októbra
2013 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ proti prvostupňovému rozsudku podal
22. januára 2014 odvolanie, ktoré bolo okresným súdom predložené krajskému súdu na
odvolacie konanie 29. apríla 2014.
4. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie opisom priebehu
konania pred okresným súdom namieta prieťahy v postupe okresného súdu. Zároveň
namieta prieťahy spočívajúce v trvaní odvolacieho konania, keď krajský súd ku dňu podania
sťažnosti ústavnému súdu v období viac ako dvoch rokov a šiestich mesiacov nerozhodol
o sťažovateľom podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku. Podľa sťažovateľa sa
preto konanie ako celok, ktoré ku dňu podania sťažnosti trvá viac ako osem rokov a šesť
mesiacov a nebolo právoplatne skončené, vyznačuje neprimeranými prieťahmi porušujúcimi
ním označené práva.
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví
porušenie ním označených práv (základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 170/2011 (predtým pod sp. zn. 26 C 83/2008) a postupom krajského súdu v odvolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 236/2014, prikáže krajskému súdu v označenom
odvolacom konaní konať bez prieťahov a prizná sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 € a náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
11. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa
domáha vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehoty
(čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C
170/2011 (predtým pod sp. zn. 26 C 83/2008) a postupom krajského súdu v odvolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 236/2014.
12. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových
náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).
13. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
14. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že namietané konanie vedené okresným
súdom sa začalo 24. apríla 2008 doručením žaloby sťažovateľa okresnému súdu, ktorou sa
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom
z 10. októbra 2013 tak, že žalobu zamietol. Počnúc od 29. apríla 2014 je vedené odvolacie
konanie krajským súdom o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu. V čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu 31. októbra 2016 konanie ako celok trvalo 8 rokov
a šesť mesiacov a nebolo právoplatne skončené. Z celkovej doterajšej dĺžky konania
prvostupňové konanie trvalo 6 rokov a odvolacie konanie ku dňu podania sťažnosti trvalo
2 roky a šesť mesiacov bez rozhodnutia krajského súdu o odvolaní.
15. Na výzvu ústavného súdu sa listom sp. zn. Spr. 3583/2016 z 23. novembra 2016
krajský súd vyjadril k sťažnosti a uviedol, že vo veci je nariadený termín verejného
vyhlásenia rozsudku na 13. december 2016. Krajský súd na ďalšiu výzvu ústavného súdu
listom sp. zn. Spr. 3583/2016 z 10. januára 2017 predložil zápisnicu z verejného vyhlásenia
rozsudku, podľa ktorej krajský súd svojím rozsudkom z 13. decembra 2016 potvrdil
odvolaním sťažovateľa napadnutý rozsudok okresného súdu.
16. Ústavný súd konštatuje, že napriek neprimeranej dĺžke odvolacieho konania
v posudzovanej veci, vzhľadom na celkovú dĺžku konania a najmä vzhľadom na to, že
necelý mesiac a pol po doručení sťažnosti ústavnému súdu bolo konanie fakticky
(odhliadnuc ešte od potreby doručovania rozsudku krajského súdu) právoplatne skončené,
nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali zásah ústavného súdu v rámci jeho právomocí.
Ústavný súd zdôrazňuje, že nezávisle od posudzovania intenzity prieťahov, ku ktorým
v konaní došlo, rozhodnutím krajského súdu v odvolacom konaní potvrdzujúcim rozsudkom
je objektívne vylúčené pretrvávanie prípadného porušovania označených práv sťažovateľa
v konaní okresného súdu, a tým aj dôvodnosť prípadného zásahu ústavného súdu.
17. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. januára 2017