Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 20/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť zastúpeného

advokátkou Mgr. Alexandrou Čižmárikovou, TORA Legal, s. r. o., Laurinská 18,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. (predtým pod sp. zn. ) a postupom

Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým pod sp. zn.

) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v postavení žalobcu

účastníkom súdneho konanie vedeného okresným súdom pod sp. zn. (predtým

pod sp. zn. ), predmetom ktorého je sťažovateľom uplatňovaný nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a ktoré sa začalo doručením žaloby

25. apríla 2008. Konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. a po postúpení veci

nepríslušnému súdu a následnom spätnom postúpení okresnému súdu bolo ďalej vedené pod

sp. zn. .

3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -108 z 10. októbra

2013 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ proti prvostupňovému rozsudku podal

22. januára 2014 odvolanie, ktoré bolo okresným súdom predložené krajskému súdu na

odvolacie konanie 29. apríla 2014.

4. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie opisom priebehu

konania pred okresným súdom namieta prieťahy v postupe okresného súdu. Zároveň

namieta prieťahy spočívajúce v trvaní odvolacieho konania, keď krajský súd ku dňu podania

sťažnosti ústavnému súdu v období viac ako dvoch rokov a šiestich mesiacov nerozhodol

o sťažovateľom podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku. Podľa sťažovateľa sa

preto konanie ako celok, ktoré ku dňu podania sťažnosti trvá viac ako osem rokov a šesť

mesiacov a nebolo právoplatne skončené, vyznačuje neprimeranými prieťahmi porušujúcimi

ním označené práva.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví

porušenie ním označených práv (základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým pod sp. zn. ) a postupom krajského súdu v odvolacom

konaní vedenom pod sp. zn. , prikáže krajskému súdu v označenom

odvolacom konaní konať bez prieťahov a prizná sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

11. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa

domáha vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov ( ) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehoty

(čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C

170/2011 (predtým pod sp. zn. ) a postupom krajského súdu v odvolacom

konaní vedenom pod sp. zn. .

12. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

13. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

14. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že namietané konanie vedené okresným

súdom sa začalo 24. apríla 2008 doručením žaloby sťažovateľa okresnému súdu, ktorou sa

domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom

z 10. októbra 2013 tak, že žalobu zamietol. Počnúc od 29. apríla 2014 je vedené odvolacie

konanie krajským súdom o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu. V čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu 31. októbra 2016 konanie ako celok trvalo 8 rokov

a šesť mesiacov a nebolo právoplatne skončené. Z celkovej doterajšej dĺžky konania

prvostupňové konanie trvalo 6 rokov a odvolacie konanie ku dňu podania sťažnosti trvalo

2 roky a šesť mesiacov bez rozhodnutia krajského súdu o odvolaní.

15. Na výzvu ústavného súdu sa listom sp. zn. Spr. 3583/2016 z 23. novembra 2016

krajský súd vyjadril k sťažnosti a uviedol, že vo veci je nariadený termín verejného

vyhlásenia rozsudku na 13. december 2016. Krajský súd na ďalšiu výzvu ústavného súdu

listom sp. zn. Spr. 3583/2016 z 10. januára 2017 predložil zápisnicu z verejného vyhlásenia

rozsudku, podľa ktorej krajský súd svojím rozsudkom z 13. decembra 2016 potvrdil

odvolaním sťažovateľa napadnutý rozsudok okresného súdu.

16. Ústavný súd konštatuje, že napriek neprimeranej dĺžke odvolacieho konania

v posudzovanej veci, vzhľadom na celkovú dĺžku konania a najmä vzhľadom na to, že

necelý mesiac a pol po doručení sťažnosti ústavnému súdu bolo konanie fakticky

(odhliadnuc ešte od potreby doručovania rozsudku krajského súdu) právoplatne skončené,

nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali zásah ústavného súdu v rámci jeho právomocí.

Ústavný súd zdôrazňuje, že nezávisle od posudzovania intenzity prieťahov, ku ktorým

v konaní došlo, rozhodnutím krajského súdu v odvolacom konaní potvrdzujúcim rozsudkom

je objektívne vylúčené pretrvávanie prípadného porušovania označených práv sťažovateľa

v konaní okresného súdu, a tým aj dôvodnosť prípadného zásahu ústavného súdu.

17. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2017